poslal Elo Žurnalista: Evanjelizácia je dôležitejšia ako rozvojová
pomoc
Ako píše spravodajská agentúra idea, britský žurnalista a ateista Matthew
Paris je presvedčený, že Afrika potrebuje Boha. Nie rozvojová pomoc, ale len
misia môže vyriešiť najväčší problém kontinentu – pasívny životný štýl
Afričanov. V londýnskych novinách Times to píše rozhlasový žurnalista Matthew
Parris, ktorý sa narodil v Johannesburgu a vyrástol v Malawi.Ako presvedčený ateista zvýrazňuje „enormný prínos“ kresťanskej
evanjelizácie pre Afriku. Výučba a vzdelávanie samotné nestačia. Parris hovorí:
„V Afrike kresťanstvo mení srdcia ľudí. Prináša duchovnú premenu. Znovuzrodenie
je reálne. Zmena je dobrá.“
On sám sa k tomuto poznatku dlho nechcel priznať.
Pociťoval síce uznanie voči praktickej práci misionárov v Afrike, ale zároveň
ľutoval, že k tomu patrí aj zvesť o spáse. Je neprehliadnuteľné, že čierni aj
bieli kresťania v Afrike liečia chorých a učia ľudí čítať a písať. Len
najzarytejší ateista môže tvrdiť, že svet by bol lepší bez misijných škôl
a nemocníc. On sám síce v minulosti pripúšťal, že viera misionárov motivuje
k pomoci, ale myslel si, že dôležitá je pomoc a nie viera. Ale ako
povedal, v skutočnosti to tak nie je. Lebo viera nedrží len misionára, ale
prenáša sa aj na jeho „stádo“.
Starostlivosť o vodu v Afrike: Kresťania sú čestní, usilovní,
optimistickí
Nie vždy je to však navonok viditeľné. Pri svojej poslednej ceste do Malawi
najprv nespoznal žiadnych misionárov: „V halách drahých hotelov nestretnete
žiadnych misionárov, ktorí by diskutovali nad papiermi o stratégii rozvojových
projektov, ako to poznáte od zástupcov veľkých organizácií.“ Namiesto toho
stretol na vidieku afrických spolupracovníkov sekulárnej organizácie
„Pumpenhilfe“, ktorá sa stará o čistú vodu v dedinách. Niektorí z nich boli
kresťania. Ich vieru bolo vidieť v ich čestnosti, usilovnosti
a optimizme.
Viera marí strach z duchov
To ich odlišuje od obvyklého afrického štýlu života. Ako Parris píše,
nezdieľa presvedčenie, že africká kultúra je pokojnejšia a lepšia ako západná.
Je oveľa viac ovplyvnená strachom z duchov, hierarchiou a podriaďovaním sa
a vedie k veľmi rozšírenej pasivite a odovzdanosti osudu. Táto kultúra je
premieňaná reformátorskou kresťanskou vierou. Buduje priame osobné spojenie
medzi jednotlivcom a Bohom a ponúka oporu práve tým, ktorí sa chcú oddeliť od
kmeňového myslenia. Preto je kresťanská viera taká dôležitá pre rozvoj Afriky.
Kto by sa chcel tohto vzdať, vydal by kontinent „zhubnému splynutiu
čarodejníkov, značiek Nike, mobilov a mačiet“, hovorí Parris.
(em)
Zdroj: http://www.radio7.sk/buxus/generate_page.php?page_id=2102