|
Právě je 630 návštěvník(ů) a 1 uživatel(ů) online: rosmano
Jste anonymní uživatel. Můžete se zdarma registrovat kliknutím zde
|
Zaznamenali jsme 116599128 přístupů od 17. 10. 2001
|
| |
Kontrasty: Svätá inkvizícia
Vloženo Pondělí, 02. listopad 2009 @ 13:52:21 CET Vložil: Stepan |
poslal rudinec „Inkvizícia bola najstrašnejší a najkrvavejší zjav, aký sa kedy ako systém pod rúškom náboženstva vyskytol", píše už citovaný jezuita Pavel Hoensbróch: „Prúdy ľudskej krvi, preliatej inkvizíciou padajú celkom a výlučne na vrub pápežstva, takže úplne dejinnej pravde zodpovedá, ak sa povie: Námestníci Krista stáli celé stáročia v popredí vražedného systému, ktorý viac než ktorákoľvek vojna, spôsobil medzi národmi spustošenie a biedu a meno kresťanstva neslýchané zneuctil."
A klerikálmi oslavovaný španielsky spisovateľ Orti y Lara píše výstižne: „Cirkev, ktorá inkvizíciu vyvolala, uznávala ju vždy s osobitnou záľubou. Žiadny katolík nesmie vysloviť meno svätého tribunálu viery, aby nesklonil úctyplne hlavu pred inštitúciou, ktorá je podstatne katolíckym, takmer podstatným obrazom cirkvi, našej matky."
Svätá inkvizícia
Len obmedzený, nevedomý človek nevie nič o hrôzach cirkevných inkvizícií, ktorými zavraždili státisíce ľudí v mukách, aké len chorá myseľ zvrhlých netvorov vedela vymyslieť. Dnes je zjavná snaha mnohých tzv. cirkevných historikov tieto zločiny zľahčovať alebo dokonca popierať. Že by si to všetko vymysleli len nepriatelia cirkvi? „Inkvizícia bola najstrašnejší a najkrvavejší zjav, aký sa kedy ako systém pod rúškom náboženstva vyskytol", píše už citovaný jezuita Pavel Hoensbróch: „Prúdy ľudskej krvi, preliatej inkvizíciou padajú celkom a výlučne na vrub pápežstva, takže úplne dejinnej pravde zodpovedá, ak sa povie: Námestníci Krista stáli celé stáročia v popredí vražedného systému, ktorý viac než ktorákoľvek vojna, spôsobil medzi národmi spustošenie a biedu a meno kresťanstva neslýchané zneuctil."
A klerikálmi oslavovaný španielsky spisovateľ Orti y Lara píše výstižne: „Cirkev, ktorá inkvizíciu vyvolala, uznávala ju vždy s osobitnou záľubou. Žiadny katolík nesmie vysloviť meno svätého tribunálu viery, aby nesklonil úctyplne hlavu pred inštitúciou, ktorá je podstatne katolíckym, takmer podstatným obrazom cirkvi, našej matky."
Je zjavným klamstvom, ak sa zo strany rímskych cirkevníkov tvrdí, že nie cirkev, ale svetské vrchnosti robili inkvizíciu. Proti tomuto tvrdeniu stoja jasné, všetku pochybnosť vylučujúce vyhlásenia a nariadenia „objektívnych autorít v ohľade náboženskom", rímskych pápežov.
Tak napr. pápež Urban II. (1088-1099) prehlasuje striktne: „Nepovažujeme za vražedníkov tých, čo vzplanuli proti vyobcovaným, naplnení súc horlivosťou pre katolícku matku, a niekoľko z nich zabili..."
Pápež Bonifác VIII. (1294 - 1303) nariadil, že vrchnosti, ktoré by sa zdráhali potrestať odsúdených inkvizíciou, samé majú byť považované za kacírske a prepadajú trestu. Pri upaľovaní kacírov musel buď panovník alebo iný vrchnostenský hodnostár prisahať na evangelium, že bude kacírov vždy prenasledovať a že inkvizícii poskytne všetku podporu, aby mohla kacírov podľa cirkevných zákonov riadne potrestať.
Pápež Lev X. vyhlásil zásadu, že „kacírov upaľovať nie je hriechom proti Duchu svätému za článok viery" a pápež Pius IV. píše r. 1560 vojvodovi savojskému: „Nepoznám ani jediný príklad, kde by sa po dobrom s kacírmi bolo niečo vybavilo, ale viem dobre z vlastnej skúsenosti, že najlepší prostriedok na obracanie kacírov je moc." - Typická ukážka láskyplnej katolíckej cirkvi, či nie? A iný námestník Kristov na zemi, Pius V. hovorí, že „nie je nič také ukrutné, ako milosrdenstvo k bezbožným, ktorí si zaslúžili horúce peklo..."
A veruže nemôžme netvorom, rímskym pápežom vytýkať takúto „ukrutnosť" milosrdenstva.
- Len v Španielsku v priebehu štyroch storočí bolo inkvizičnými „súdmi" potrestaných okolo 341 000 osôb, z ktorých za živa upálili 31 912!
- V Portugalsku bola zriadená definitívne inkvizícia bullou pápeža Pavla III. dňa 3. marca 1536. Prvý inkvizítor Diego da Silva úradoval 18 rokov, a za tento pomerne krátky čas dal upáliť 10 220 osôb, 6860 iných, ktoré buď ušli alebo zomreli v priebehu vyšetrovania, bolo spálených len v obraze,
- 96 000 osôb mučených, zbavených majetku, občianskych práv, odsúdených na doživotný žalár! Toľko obetí inkvizície za 18 rokov!
Koľko ich bolo za 300 rokov, čo trvala vláda inkvizície v Portugalsku! A koľko nešťastných ľudí padlo za obeť inkvizičnej hrôzovláde na celom svete! U nás v Čechách v Prahe len roku 1318 bolo pre „kacírstvo" upálených 14 osôb za jediný mesiac - roku 1341 bolo pozatváraných toľko ľudí pre „kacírstvo", že inkvizičné žaláre nestačili a pražský biskup musel na rozkaz pápeža Benedikta XII. prepožičať inkvizítorom aj svoje väznice.
O tom, čo si vytrpeli nebohé obete, ktoré sa dostali do pazúrov „svätých sudcov inkvizičných" sa dozvedáme z rôznych príručných knižiek, návodov pre trestných sudcov, spisovaných velebnými otcami rôznych mníšskych rádov, najmä Dominikánov a Františkánov. Bolo to strašnejšie ako v najsadistickejších amerických hororoch.
Väzňa, keď zlomili jeho energiu v príšernom žalári, viedli do mučiarne, v ktorej všetky mučidlá boli vyložené a tu ho inkvizítor podrobil vypočúvaniu, pri ktorom používal najneuveriteľnejšie podvody, aby ho nejakým spôsobom poplietol. Aj najmenší rozpor stačil na začatie mučenia, ktoré inkvizičné príručky odporúčali ako prostriedok najúčinnejší. Mučidlo i spôsoby mučenia bývali veľmi rozmanité. Najobľúbenejšie však boli:
- škripec, na ktorom väzňa napínali tak, až mu vykĺbili ruky,
- železné topánky posiate tupými hroty, ktorých šrouby tak sťahovali, že drvili lýtka i členky,
- šrouby na palce, kúsky trstenice alebo klin, ktorý zaklienili medzi prsty, zovretím ho vrážali medzi kĺby,
avšak nevyčerpateľným prostriedkom mučenia bol oheň.
- Väzňom pálili boky fakľami,
- rozžeraveným železom vypaľovali najcitlivejšie časti tela
- nohy natierali masťou alebo olejom a vystavovali prudkému ohňu.
Strašné, nevysloviteľné muky a bolesti trpeli všetci, čo padli akýmkoľvek spôsobom do rúk ohavných nástrojov „objektívnej autority v ohľade náboženskom" rímskeho pápeža!
Snáď jeden z najstrašnejších spôsobov popravy odsúdených kacírov vymyslel generálny inkvizítor pápeža Gregora IX. roku 1230 - Róbert zvaný Bulhar:
človeka, ktorého zločin kacírstva sa dokázal skúškou rozžeraveným železom, vriacou vodou alebo iným spôsobom, vyzliekli a priviazali k drevenému stĺpu. Potom mu stiahli kožu
z hlavy až k pupku a uvoľnili roj včiel, ktoré sadali na krvácajúce mäso úbožiaka až kým smrť neukončila jeho krutú trýzeň.
A kto boli tí „kacíri", s ktorými sa takto zaobchádzalo? Predovšetkým všetci, čo sa opovážili mať:
1. svoju vlastnú mienku
2. tí, ktorí nechceli alebo nemohli svoj rozum zaprieť natoľko, aby prijímali za zjavenú pravdu hlúposť a absurdnosť, vznikajúcu v tých či oných časoch v hlavách tých, čo v mene Ježišovom vládli ako despotovia svetu.
3. Potom nešťastníci, ktorí sa stali obeťami vydieračstva kňazských chamtivcov alebo osobnej pomsty nepriateľov, ľudia obvinení z čarodejníctva - obete najtupšej a najhlúpejšej povery, akú kedy obmedzení a vystrašení hlupáci mohli vymyslieť...
Ale niet tu dostatok miesta na podrobný opis. Bolo by síce potrebné prehovoriť aj:
- o hrôzach noci Bartolomejskej, strašnom vraždení francúzskych Hugenotov, ktorých jediným previneným bolo to, že boli čestnejšími kresťanmi, než pokryteckí rímsko-katolíci
- o bojoch protestantských Holanďanov so Španielmi a Rímom na konci XVI. storočia - zápasoch tak pripomínajúcich český odboj proti Ferdinandovi II., pri ktorých si rovnako krvilačné a pomstychtivo Rím počínal ako v Čechách.
- „Rozsudkom svätej stolice", píše o tom dejepisec John L. Motley, „boli všetci obyvatelia Holandska odsúdení pre kacírstvo na smrť. Tromi vetami boli 3 000 000 ľudí, muži, ženy i deti, odsúdení na hranicu..." Mohli by sa uviesť ešte stovky a stovky výstražných a odstrašujúcich príkladov pre všetkých tých, ktorí by akýmkoľvek spôsobom dávali príčinu zvodom agentov a uctievačov „objektívnej autority v ohľade náboženskom", t.j. rímskeho pápeža, vychvaľovačov „starých zlatých časov", v ktorých cirkev „stála nad človekom", čias, o ktorých historik Henri H. Milman, mimochodom kňaz, hovorí:
„Prekliatie, nie požehnanie bolo jazykom cirkvi a náboženské vojny, nevídané za čias pohanských, stali sa mocným žriedlom ľudskej biedy..."
Stovky a stovky desivých obrazov by sa mohli uviesť ako dôkaz, ako strašne bolo ponížené ľudstvo za čias neobmedzenej vlády cirkvi, ako hovorí anglický filozof a historik W. E. Lecky za čias, kedy „ohyzdný, sprostý, vyžitý šialenec, bez vzdelania, vlastenectva, prirodzených náklonností, ubíjajúci svoj život neustálou nadzmyselnou rutinou a odporným sebatrýznením, chvejúci sa pred strašnými fantómami svojho chorého mozgu, stal sa pánom národov, ktorí poznali dielo Platóna a Cicera i život Sokratov a Catonov."
Zadubení, tupí a choromyseľní ľudia - bez morálky, bez akéhokoľvek charakteru a cti ovládali cirkev a premenili ľudský život na peklo.
Prečo by sme však mali hľadať dôkazy za hranicami našej vlasti?
- Či to nebol aj náš národ, naši pradedovia a prababičky, ktorí na svojom tele pocítili dobročinnosť a štastie neobmedzenej vlády cirkvi nad človekom v časoch, keď sa cirkev o túto vládu delila s mocou svetskou, vládou „z božej milosti"? - Či nebola to vari doba vlády cirkvi rímskej, v ktorej sa pápežskí križiaci dopúšťali strašných zverstiev proti vidieckemu a mestskému ľudu husitskému? Či to nebola vari doba jej vlády, keď vydávala príšerné mandáty proti Českým Bratom a nekatolíkom vôbec? Neboli to vari žoldnieri „katolíckej ligy", ktorí po bitke na Bielej Hore vyplienili Prahu, znásilňovali ženy a dievčatá, lúpili a ničili domy s takou zúrivosťou, že po ich odchode zostala len úplná spúšť? - Či to nehovorila cirkev ústami pátera Sabinu k cisárovi Ferdinandovi II. a jeho dvoru o českých „rebeloch": „Roztlčieš ich prútom železným a oni ako nádoba hlinená rozpadnú sa?" - Nebola to vari práve hlava cirkvi, pápež Pavol V., ktorý keď dostal správu o porážke Čechov na Bielej Hore „preveľmi sa z toho veselil" a ktorého ranila mŕtvica od radosti, že sa opäť cirkvi rímskej vracia vláda nad človekom českým, ktorý ju dávno predtým už zvrhol? - Nebola to vari práve tá doba, keď „cirkev stála nad človekom", keď cisárovi Ferdinandovi II. váhajúcemu podpísať hrozný ortieľ nad 27 vodcami českého odboja vtisol jeho spovedník P. Becanus pero do ruky hovoriac, že si „berie všetko na seba a svoje svedomie". - A neboli to vari kňazi tej istej cirkvi „stojaci nad človekom", čo asistovali na lešení popraviska na Staromestskom rínku v ten strastiplný deň, keď od skorých ranných hodín sa kmital meč kata, pod ktorého majstrovskými údermi pretínali šije rebelov? Šije slobodných a čestných ľudí, ktorí sa nechceli skloniť pred temnou a krutou vládou tkz. námestníka Kristovho na zemi a uznať, že cirkev stojí nad človekom? - Či rozumieme vari zle slovám Budovcovým, vrhnutým do tváre cisárskym „sudcom": „Dávno ste po našej krvi bažili - krv pite!" a slovám staručkého Vodňanského, ktoré povedal Jezuitom do očí: „Pod zástierkou rebélie beriete nám životy a nemajúc dosť, chcete nám aj duše odobrať? Nasýťte sa pozeraním na našu krv a nech vám je to dosť'... - Či nebola to práve doba, kedy „cirkev vládla nad človekom" a neboli to jej služobníci, ktorí, ako hovorí Denis vo svojom spise „Čechy po Bielej Hore": „Odvšadiaľ naliehali na cisára, aby nestrácal príležitosť, ktorú mu dáva Prozreteľnosť, aby bola dokonaná skaza kacírstva" a nebolo vari každému ich želaniu vyhovené s najväčšou ochotou? - Neboli to práve, ako takisto Denis uvádza „Karmelitáni, Barnabiti, Pavláni, Premonstráti, Dominikáni, Serviti, Jezuiti, Františkáni i mníšky z nemenovaných rádov", ktorí „zlietli sa ako krkavce na bojisko" a na čele toho povestného „Syndikátu zlodejov", ktorý sa sústredil okolo kniežaťa Lichtensteina, brali odmenu za svoje katovské služby, preukázané Habsburgovcom a „delili sa o vojnovú korisť nad ešte teplou mŕtvolou národa"? - Či to neboli jezuiti a kňazi „cirkvi stojacej nad človekom", ktorí na čele lichtenštajnských dragúnov začali a viedli hroznú protireformačnú éru? Nie sú vari oni intelektuálnymi pôvodcami tej skazy, ktorej podľahol náš národ po Bielej Hore? - A neboli to vari oni, ktorých srdcia sa nezachveli od hrozného náreku, ktorý sa vtedy z našej vlasti vznášal k nebesám? - A neboli to oni, sluhovia „cirkvi, stojacej nad človekom", ktorí vyhnali státisíce našich rodín za hranice, priviedli náš národ do hrobového temná? - Neboli to vari oni, čo sa stali spojencami rakúskej žoldnierskej šable, svätili bodáky a kanóny? Neskrížili práve oni vojenskú šabľu s krsteľnicou, aby pod týmto symbolom násilia svetského i duchovného náš národ až do konca 1. svetovej vojny tlačili k zemi? Neboli to oni, ktorí sa nakoniec uspokojili aspoň s úlohami špicľov a drábov, udavačov a denunciantov - vtedy, keď už sami nemohli vládnuť? Takto vládla cirkev nad človekom: „Človek zvíjal sa v prachu zeme a na jeho zohnutej šiji stála ťažká noha rímskeho popa, bezcitne drviac každého pri najmenšom pokuse o odpor..." A myslíte si, že by bolo inak, keby sa opäť dostala cirkev rímsko-katolícka k takej moci, akú mala predtým? Aký to omyl! Sám katolícky biskup dr. von Hefele v roku 1870 priznáva: „Naozaj hierarchii nechýba vôľa, aby hranice v devätnástom storočí boli opäť zavedené!" V oficiálnom cirkevnom denníku "Amalecta ecclesiastica", vychádzajúcom pod pápežovým dohľadom, v roku 1895 nachádzame iný dôkaz zmýšľania vysokých kruhov rímsko-katolíckej cirkvi, vrcholiaci v slovách: „Požehnané buďte, vy planúce hranice." A španielske klerikálne noviny „La Bandera Catolica", dňa 29. júla 1883 vydali článok, v ktorom si pochvaľujú, že v Barcelone sa spálilo množstvo protestantských kníh, vyslovujú nádej na znovuzavedenie „svätého súdu" a končia takto: „Panovanie inkvizície bude na výsledky lepšie a slávnejšie než v časoch minulých, a počet tých, čo pod ňou budú musieť trpieť, bude väčší, než kedykoľvek predtým. Aký radostný deň to bude pre nás, ked uvidíme slobodomurárov a nevercov zvíjať sa v plameňoch inkvizície!" Pápež Lev XIII., ktorého bezmocným hnevom dýchajúcu kliatbu proti Taxilovi som vpredu uviedol - roku 1889 vo svojej encyklike „o scholastickej filozofii" vyhlasuje: „Aj keby kacíri nepokazili iných ľudí, mal by sa predsa len ich počet zmenšiť. Môžu sa pravidelným spôsobom zabíjať svetskými súdmi a ich majetok sa môže zabavovať, pretože aj keď svojich blížnych nepokazia, sú predsa len rúhačmi a majú krivú vieru; preto si zasluhujú tvrdší trest než vlastizradcovia a peňazokazci." Zamysliac sa nad týmito dokumentmi katolíckeho zmýšľania vidíte, ako hlboko pravdivé sú slová bývalého kňaza rádu križovnického, Augustína Smetanu, ktoré vo svojich „Pamätiach" zaznamenáva: „Dajte dnes rímsko-katolíckej cirkvi rovnakú moc akú mala v stredoveku a už zajtra bude vo všetkých mestách, kde akí kacíri sú, hranice stavať a na ceste fanatizmu, ktorý už toľko biedy a pohany na ľudské pokolenie uvalil, „ku cti a sláve božej" ďalej pokračovať".
Ako tento teológ a známy mysliteľ, tak usudzujú aj všetci skutoční veľkí myslitelia celého sveta, ktorí svoje odsúdenia vyhlasujú na základe histórie - ktorá učí i varuje! A pred rímskokatolíckou cirkvou a pápežstvom nám dávajú dejiny strašnú výstrahu! Ak sa pozrieme do ktoréhokoľvek storočia - vždy len odpor, bolesť a hrôza nás chytá, ak obrátime svoj zrak smerom ku skale Petrovej, k námestníkom Kristovým na zemi, „objektívnym autoritám stojacim nad človekom v ohľade náboženskom!" Nuž, ale dosť o tom, aký raj bol na zemi, keď „cirkev vládla nad človekom" a čo by sa opäť dialo, keby nadobudla svoju stratenú moc... Autor : Jaroslav Motyčka, 1922
|
Podobná témata
|
|
Re: Svätá inkvizícia (Skóre: 1) Vložil: Papen v Pondělí, 02. listopad 2009 @ 14:27:04 CET (O uživateli | Poslat zprávu) | paci sa mi veta z článku: Len obmedzený, nevedomý človek nevie nič o ... A to je práve to, pretože obmedzených a nevedomých ludí je dnes vacsina, v jednej megasekte dokonca 99,8% :-) |
Re: Re: Svätá inkvizícia (Skóre: 1) Vložil: poutnick v Středa, 04. listopad 2009 @ 09:28:53 CET (O uživateli | Poslat zprávu) ) | Potrefená husa se vždycky ozve. Proto dovolte abych vyjádřil svůj údiv, nadšení a vděčnost nad těmi 0,2%. Co se mne týče tak se hlásím k té většině. |
]
|
|
"Doplnkové info" Rudincovi: (Skóre: 1) Vložil: Elo v Úterý, 03. listopad 2009 @ 09:16:42 CET (O uživateli | Poslat zprávu) | Svätému a spravodlivému Rudincovi, ktorý ked povedal "A", nech si uvedomí, aj "B" je - zdá sa mi - vhodné poslať k lepšiemu poznaniu plnosi histórie, aby bol oslobodený od jednostrannosti "doplnkové info"... Niečo, čo len nedávno sa dalo dočítať aj tu na GS. Kvôli uľahčeniu poslucháčom, to uvádzam z článkov GS-brata Miloslava. Verím, že s jeho povolením a že sa tomu aj on poteší: --- Jedna z nejnovějších knih o čarodějnických procesech Angličana Robina Briggse poskytuje překvapivé informace, které uvádějí na pravou míru dosavadní bajky o statisících i miliónech mrtvých. Zároveň také poukazuje na dosud málo známý fakt, že protičarodějnické běsnění započalo ve 13. stol. v jižní a jihovýchodní Francii v prostředí heretické sekty katarů albigenských, jejichž nauka kladla satana na stejnou úroveň s Bohem a tím mu připisovala větší moc, než ve skutečnosti měl.
Odtud se tato pověra rozšířila v průběhu 14. a 15. stol do Evropy. Nejvíce popravených údajných čarodějnic a čarodějů v 15. – 17. stol. vykazuje Německo – 26 tisíc, z toho cca 16 tisíc v protestantských a 10 tisíc v katolických územích, nejméně katolické Irsko, v němž za toto období byly popraveny 4 čarodějnice. Hodně osob popravených pro čarodějnictví vykazuje v tomto období také Švýcarsko, Francie, Holandsko, Anglie, méně severské státy a Polsko, minimálně Itálie a Španělsko. V Itálii proběhlo několik čarodějnických procesů končících rozsudkem smrti pouze v severní Itálii, jenž náležela Německé říši, ve Španělsku v Baskitsku, kam tato pověra pronikla z Francie a jejíž další rozšíření bylo zastaveno inkvizicí. Je doloženo, že právě tam, kde měla velikou moc inkvizice, čarodějnické procesy téměř neprobíhaly, což je příklad Církevního státu, kde právě papež sv. Pius V., sám původně inkvizitor, čarodějnické procesy zakázal. Celkový počet odsouzených k smrti pro čarodějnictví, ponejvíce k trestu upálení za živa, činí v celé Evropě od 14. do 18. stol. cca 55 tisíc. ---
V historické literatuře a učebnicích dějepisu se neustále tvrdí, že heretické sekty ve středověku ztělesňovaly prý mimo jiné i požadavek náboženské tolerance proti údajné intoleranci římskokatolické církve. Jak to bylo ve skutečnosti? Je to pravda nebo lež?
Od římského císaře Theodosia Velikého r. 381 hovoříme o křesťanském, fakticky katolickém státě, jenž přetrval celý středověk až do novověku. Hereze, tzn. odpady od víry kvůli bludům, byly pokládány nejen za náboženský, nýbrž i politický delikt ohrožující jednotu katolického státu, který si mohl dovolit tolerovat nepokřtěné pohany, mohamedány a židy, nikoli však pokřtěné odpadlíky.
Nicméně ani zde po dobu téměř 900 let se nesetkáváme s žádnou krutou perzekucí heretiků a pokud ano, tak následovala vždycky odmítavá reakce církevních autorit, jak dokazuje už r. 384 případ bludaře Priscilliana, popraveného vzdorocísařem Maximem v Trevíru. Proti trestu smrti nad ním se energicky ozvali papež Siricius a biskupové sv. Martin z Toursu, sv. Ambrož z Milána a sv. Jan Zlatoústý z Cařihradu. Od té doby až do 13. století byl vynesen trest smrti nad kacíři pouze jednou – a sice r. 1022 v Orléansu francouzským králem Robertem II. proti 13 osobám, ačkoliv církevní autority požadovaly pouze exkomunikaci a vězení. Roku 1115 ve francouzském Soissonsu se synoda radila, jak naložit s uvězněnými heretiky, lid však vtrhl do žaláře a vězně za městem upálil, obávaje se “přílišné mírnosti kléru“. Kromě těchto tří případů až do r. 1220 nebyl nikdo kvůli herezi popraven, procesy s kacíři končívaly buď propuštěním nebo trestem vyhnanství a žaláře.
|
Doplnkové info Rudincovi: (Skóre: 1) Vložil: Elo v Úterý, 03. listopad 2009 @ 09:19:30 CET (O uživateli | Poslat zprávu) ) | /POkračovanie/Na III. Lateránském koncilu r. 1179 požaduje papež Alexander III. postihovat heretiky vězením a hospodářským bojkotem, o popravě ani slovo. Roku 1184 uzavřeli papež Lucius III. a císař Friedrich I. Barbarossa společnou dohodu o postihu kacířů klatbou, konfiskací majetku a vězením, trest smrti není vůbec zmiňován. Církevní učitel 12. stol. sv. Bernard z Clairvaux výslovně odmítá názor, že by zatvrzelý heretik měl být potrestán na hrdle. Jeden z největších bludařů té doby Petr Abélard, zpochybňující mimo jiné i Boží Trojici a odmítající své hereze odvolat, byl potrestán nejprve uvězněním v klášteře a potom nuceným pobytem na rodné tvrzi, zakladatel heretické sekty valdenských, Petr Valdéns, dostal po biskupské klatbě příkaz odejít z Lyonu na venkov, kde zemřel v kruhu svých věrných přirozenou smrtí. Bez nadsázky je možno říci, že dějiny katolicismu až do 13. stol. jsou dějinami příkladné ohleduplnosti k bludařům a těžko bychom tehdy hledali srovnatelný postup u jiných náboženství. Taková je historická pravda. A jak to vypadalo s bludařskými sektami? Píší-li historikové o “středověké intoleranci“, pak je třeba poctivě uvést, že s ní začali právě heretikové, nikoli Katolická církev. K zabíjení jinověrců, konkrétně katolíků, sáhla jako první ve středověku sekta katarů albigenských, prohlašující Boha a ďábla za rovnocenné bytosti a popírající božství Kristovo, jež se rozšířila ve 12. stol. na jihu Francie. Teror proti katolíkům, napadání duchovních osob a jejich vraždění byly ideovým programem těchto bludařů. Český jezuita Konrád Kubeš ve své Apologetické abecedě uvádí stížnosti místních kronikářů, že v Toulousu a Béziérsu, albigenských baštách, se nemohl kněz nebo řeholník ukázat ve městě v duchovenském oděvu, jinak mu hrozila smrt, biskup mohl vyjít jen se silnou stráží. Albigenští se nezastavili r. 1209 ani před papežským legátem Petrem z Castelnovy, který přijel, aby s nimi v míru diskutoval – a zavraždili jej. Kruté zkušenosti s touto sektou, která musela být nakonec vojensky rozdrcena, přiměly tehdejší státní i církevní autoritu, aby přehodnotily dosavadní odmítání trestu smrti za herezi. Nicméně, jak poznamenává Vittorio Messori ve svých “Černých kartách Církve“, nebyli to církevní představitelé, kdo volal po popravách kacířů, nýbrž panovníci, a hlavně lid.
Vznik inkvizice je třeba chápat jako snahu církevní autority zabránit živelnému zabíjení heretiků, vyloučit ubližování nevinným a postupovat podle zákona. Tím neříkáme, že se inkvizice zejména v pozdějších dobách nedopustila špatností a krutostí. Papež Jan Pavel II. se za ně v jubilejním roce 2000 jménem Církve omluvil. To ale nejen nevylučuje, nýbrž dokonce předpokládá pravdivé poznání, které odsouvá stranou všechny zlomyslné výmysly. Ty jsou v nej-novější době šířeny především pracemi Umberta Eca a autora “Velké encyklopedie středověku“ Le Goffa. Proto právě Svatý otec má enormní zájem na důkladném zmapování problematiky. V Římě letos proběhla na toto téma konference historiků, její výsledky, shrnuté v publikaci o 800 stranách, dostal Jan Pavel II. do rukou. Vyplývá z ní, že inkviziční procesy v 98 procentech případů končily buď osvobozením nebo trestem vězení, počet upálených na hranici se v období mezi 13.-18. stol. pohybuje v celé Evropě v po-čtu několika tisíc. Mezi nimi se nacházely nejenom osoby odsouzené za setrvávání v bludné nauce, ale také žháři církevních objektů, vrahové duchovních, pachatelé násilí na řeholnicích atd. Rovněž užívání mučení bylo u církevních soudů vzácným jevem, což upravovaly rigorózní předpisy. Mezi inkvizitory se vyskytli i lidumilové, světci a mučedníci pro víru (např. dominikán sv. Petr Veronský, augustinián bl. Petr Arbués z Epily aj.).
|
]
Re: Doplnkové info Rudincovi: (Skóre: 1) Vložil: Elo v Úterý, 03. listopad 2009 @ 09:22:47 CET (O uživateli | Poslat zprávu) ) | /Dokončenie/Církevní inkvizice se jen výjimečně zabývala delikty čarodějnictví a na rozdíl od světských soudců, kteří v 16. a 17. stol. nesou především v Německu hlavní vinu na krvavém pro-tičarodějnickém běsnění, obviněné převážně osvobozovala. Nejméně lidí, odsouzených k smrti církevní inkvizicí, vykazují Papežský stát a italská knížectví, dále Irsko a Polsko. Od církevní inkvizice nutno odlišit inkvizici španělskou, která byla světským soudem, i když vedeným kněžími. Ta se sice dopustila více špatných skutků než inkvizice církevní, nicméně i tady je třeba odmítnout lži. Počet jejích obětí, jak vyplynulo z uvedené konference, nečinil 10-30 tisíc za období 15.-18. stol., jak se původně myslelo, nýbrž kolem 3 tisíc. Teze o statisících upálených, jak uvádějí některé učebnice dějepisu, jsou vylhanou osvícenskou fantasmagorií. I španělská inkvizice má na svém kontě podstatně více osvobozených než odsouzených, i zde se užívalo mučení jen zřídka. Tím samozřejmě trest smrti pro heretiky a mučení neospravedlňujeme. Poprava člověka jen za jeho přesvědčení (např. našeho Jana Husa), byť sebescestnější, je neobhajitelná zejména proto, poněvadž celých prvních 12 staletí církevní nauka trest smrti pro heretiky odmítala. Kategoricky je třeba zejména odsoudit zneužívání inkvizice k ryze účelovým a vykonstruovaným procesům, jejichž obětí se staly např. rytířský řád templářů počátkem 14. stol. nebo o více než 100 let později sv. Jana z Arku. Dnešní omluvy za tyto skutečnosti však neprávem vyvolávají u některých katolíků pocit hanby za minulost své církve, jako by právě ona byla viníkem té nejhorší intolerance a krutosti ve středověku. Přesně toto potřebují nepřátelé Kristovi: aby věřící propadli depresi z historie středověkého katolicismu, která má být vylhaně prezentována pouze jako soupis ukrutných poprav nevinných lidí jenom za jejich přesvědčení. Katolík, ovládaný touto vnitřní tísní, je potom těžko schopen získávat druhé pro Krista, naopak sám postupně začíná ztrácet víru.
Platí pravda padni komu padni, jenže nutno ji vidět v dějinných souvislostech. Katolická církev skutečně v období 13.-17. stol. souhlasila s trestem smrti vůči kacířům, což odmítáme. Avšak první, kdo začal se zabíjením lidí jen pro jejich odlišné přesvědčení, byli heretikové, konkrétně sekta albigenských. V jejich šlépějích kráčeli i naši husité, sám jejich kronikář Vavřinec z Březové píše o více než 10 tisících popravených katolících, kteří odmítli souhlasit s jejich bludy. Počet obětí husitů v Čechách během pár let je tak vyšší než počet obětí inkvizice za půl tisíciletí v celé Evropě, jenže husité jsou glorifikováni jako nositelé ideje svobody, zatímco katolíci démonizováni jako výkvět vší krutosti.
Legalizace trestu smrti pro heretiky a inkvizice byly zoufalým projevem sebeobrany Katolické církve a státu. V sázce byla celá křesťanská civilizace, již s velikou námahou budovali misionáři, kteří za to položili i své životy (sv. Vojtěch, sv. Bonifác aj.), do ohrožení se dostala monogamní rodina, zpochybňovaná a napadaná mnoha bludaři, křesťanská charita, poznamenaná obrovským množstvím skutků obětavé blíženské lásky, sociální spravedlnost a řád. Heretikové neváhali sáhnout k teroru, aby toto všechno zničili, proto obranná reakce katolicismu nemohla probíhat “v rukavičkách“. Uznáváme, že šlo někdy o obranu nepřiměřenou na úkor nevinných, jenže není nejmenšího důvodu, aby se katolík za minulost své církve styděl, zvláště pak když ti, kteří se ve středově-ku provinili početnějšími a horšími projevy intolerance a násilí, jsou naopak vynášeni jako “tolerantní“. -----
Neviem, milý Rudinec, či si toto chcel vyprovokovať? Ve´d podobné člýnky tu už odzneli v hojnom počte. Viem si preddstaviť aj oveľa užizočnejšie debaty ako neustále vynášanie a pripomínanie minulých hriechov- samozrejme len tých druhých, nie našich... Má byť podľa teba vari kresťanský životný štýl podobný štýlu futbalového fanúška, ktorý fandí len svojim? Nie je vari kresťan "fandom" zosobnenej Pravdy, ktorá vidí veci objektívne, a nie stranícky, ako fanúšik, či politik... Dobré by bolo zamyslieť sa nad tým, či zaťažovať ľudí podobnými článkami...
|
]
Re: "Doplnkové info" Rudincovi: (Skóre: 1) Vložil: oko v Úterý, 03. listopad 2009 @ 09:23:08 CET (O uživateli | Poslat zprávu) ) | Rudinec si žije ve svém světě nenávisti vůči všemu katolickému a podle mé zkušenosti se veškeré historické a doložitelné argumenty od něho odrážejí, jako hrách od stěny. On nechce vidět. Je spokojen ve svém životu ve lži.
|
]
Re: Re: "Doplnkové info" Rudincovi: (Skóre: 1) Vložil: ekumenickykrestan (ekumenickykrestan@ekumenickykrestan.sk) v Středa, 04. listopad 2009 @ 16:22:59 CET (O uživateli | Poslat zprávu) )http://cs.christiantoday.com/ | ano, to je zase neajky mudri biblokrestan. Ved kolko zabijali protestanti ludi len si to nechcu pripustit, napriklad anglicka kralovna. Kolko vojen viedla a zabijala. HE-HE. Co na to nasi krestankovia? |
]
Re: "Doplnkové info" Rudincovi: (Skóre: 1) Vložil: Cizinec (info@cizinec.com) v Středa, 04. listopad 2009 @ 16:36:37 CET (O uživateli | Poslat zprávu) )http://www.cizinec.com/ | Hmm, takže hromadné křížové výpravy jedné velké organizace proti věřícím v Krista budou asi nejspíš nesmysl, který si vymysleli protestanti a za všechno můžou sektáři (A nejvíc ti, co věřili v Krista a ne papeže), co odpadli od ŘKC, ti ve skutečnosti vraždili nejvíc.
Co všechno se dá v dějinách přečíst (a přepsat ;-).
|
]
|
|
Re: Svätá inkvizícia (Skóre: 1) Vložil: poutnick v Středa, 04. listopad 2009 @ 08:41:41 CET (O uživateli | Poslat zprávu) | Je přece v Knize psáno nenecháš čarodějnici žít a před Ďáblovým učením budeš se na pozoru mít. To jsou slova jedné romantické balady která popisuje z čeho všeho byla jedna žena usvědčena a zároveň celkem nelogicky odsuzuje její upálení. Pochází z nové doby, i když popisuje starou udállost a nemá historickou hodnotu ale upozorňuje na biblický kontext. K čarodějnictví se dost často pojilo také třeba travičství které umožňovalo odstranit nepřítele nebo bohatého příbuzného a díky kterému se věc dostala před soud. Text pana Motyčky ukazuje protináboženskou propagandu první republiky. Vycházela mimo jiné z údajů uváděných ideology francouzské revoluce a dále je rozvádí bez ohledu na pravdu nebo alespoň logiku a soudnost. Podobně jako dnešní konspirace všeho druhu. Na první pohled to znělo krásně a ušlechtile. Jsme dost dobří na to abychom Boha uctívali sami a po svém, bez ohledu na ostatní. Ovoce toho stromu ale mluví jinou řečí. Přes údajnou podporu národních církví a pravé a čisté víry a poctivosti došlo k hromadnému úbytku věřících. Zločiny a zoufalství přibývaly geometrickou řadou. Dneska patříme ke státům s velkým počtem ateistů a náš stav tomu přesně odpovídá. Inkvizici už sice dávno nemáme ale každoročně se u nás samo upálí kolem 20 lidí, i když se o tom nemluví. Většinou mladých a zdravých, kterým teoreticky nic nechybí. Krom Boha a budoucnosti kterou lidem dává. Přitom máme k dispozici všechno co může materialismus poskytnout. Všechny ty údajné svobody, výhody i ventilace. radosti a požitky a přesto patříme k nejbohatším a zároveň nejnešťastnějším lidem na světě. Protináboženská propaganda umožnila rozkrást majetek církve ale i šlechty a každého kdo nějaký měl. Ať už byl Rakušák nebo Čech. Absurdní pokles úcty k lidem. Pak jsme jako jedni z mála vydali svoje Židy, seznam těch bohatých dostalo gestapo hned jak přišlo a dali se k nacistům. Po nich následovali komunisti a ještě před jejich příchodem jsme znova znárodnili všechno co mělo cenu a za něco stálo. Na ně zbyly jen maličkosti. Komunisti k nám nepřišli ani neodešli. Nezměnily se ani názory a propaganda. Dneska jsme se pro změnu dali na euroskepticismus a snažíme se škodit takovým malým a ubohým způsobem, z posledních sil. Lidé kteří něco umějí odcházejí na západ jako předtím a k nám se stahují pedofilové, narkomani a milovníci levného alkoholu a levných dívek. Slova jako pravda a láska mají u nás pejorativní nádech, oslavovaní hrdinové pohádek pro naše děti jsou téměř výhradně zloději, loupežníci a čarodějové. Po téhle stránce jsme světovou velmocí. Tohle je ovoce pyšného povyšování nad ostatními, štvaní lidí proti sobě pod záminkou národa a hlavně odpadnutí od živého Boha. Čeká nás hodně práce jestli se chceme alespoň trochu polidštit a získat zpátky svou čest a hlavně víru. Záleží to na každém jednotlivci a na každé maličkosti. |
|
|
Re: Svätá inkvizícia (Skóre: 1) Vložil: poutnick v Středa, 04. listopad 2009 @ 09:05:33 CET (O uživateli | Poslat zprávu) | Co se týče Carcassone tak ti nepopravovali ani tak čaroděje jako spíš každého kdo se k nim nepřidal a během několika let vyvraždili a zničili celý kraj. Popravovali mimo jiné i každého kdo pojedl maso nebo vajíčko. Byli smrtelným nebezpečím pro celé okolí, zvlášť když začaly docházet potraviny. Tvrdili s odpuštěním že jsou mezi nimi potomci Ježíše Krista a Marie z Magdaly. Z nich vycházejí všechny soudobé bláboly na tohle téma a zájem a propagace jistých lidí. |
|
|
|
|