poslal rudinec Je taká nábož. literatúra, ktorá obohacuje v poznaní, posiluje vo viere, roznecuje horlivosť k službe k Bohu a blížnemu . Ktorej autorom nejde o nič iné, ako o polepšovanie a zdokonaľovanie náboženského života, aby čo najväčší počet veriacich dosiahol život večný. Takí autori pri písaní striktne dodržujú rady Slova Božieho ; aby evanjelium nebolo kázané v slovách ľudskej múdrosti, ale v dôkaze Ducha a moci./1.Kor.2,1-8/ Na tejto literatúre je zjavne poznať, že je písaná s Božím požehnaním. K tomuto druhu duchovného pokrmu sa úprimne veriaci človek rád vracia pretože mu vždy má čo povedať.
1, Je taká nábož. literatúra, ktorá obohacuje v poznaní, posiluje vo viere, roznecuje horlivosť k službe k Bohu a blížnemu . Ktorej autorom nejde o nič iné, ako o polepšovanie a zdokonaľovanie náboženského života, aby čo najväčší počet veriacich dosiahol život večný. Takí autori pri písaní striktne dodržujú rady Slova Božieho ; aby evanjelium nebolo kázané v slovách ľudskej múdrosti, ale v dôkaze Ducha a moci./1.Kor.2,1-8/ Na tejto literatúre je zjavne poznať, že je písaná s Božím požehnaním. K tomuto druhu duchovného pokrmu sa úprimne veriaci človek rád vracia pretože mu vždy má čo povedať.
2, V inej /diablovej/ náboženskej literatúre je zjavne vidieť, že autorom nejde o nič iné ako o vydvihovanie svojho vlastného poznania,ktorí zneužívajú výroky Božie len na potvrdzovanie svojich vlastných myšlienok. Pritom vôbec nedbajú nato , že svojimi nápadmi veci skôr zatemňujú ako osvetľujú. Títo autori sú opantaní vysokomyselnosťou a pýchou, k čomu Písmo hovorí: „Ohavnosťou je Hospodinovi každý vysokomyseľného srdca ; keby si hneď vzal pomoc na pomoc, nebude bez trestu“ /Pr.16,5/. A Izajáš hovorí : „Beda tým, ktorí sú múdri vo svojich vlastných očiach a pred svojou vlastnou tvárou rozumní!“ /Iz.5,21/
3, Nájde sa i taká náboženská literatúra v ktorej sa autori zapodievajú vecami ktoré sú nad naše chápanie a ktoré sa nedajú dokázať či sú správne alebo nie. Snažia sa tým ostatným ukazovať, ako si už oni vysoko stoja v poznaní. Pred čím však Písmo varuje:“ Aby sme nemysleli nad to, čo je napísané, aby sme sa nenadúvali jeden za druhého proti inému“ ./1.Kor.4,6/. A v ep.Rimanom sa hovorí: „aby sme nemysleli vyššie nad to, čo treba myslieť, ale aby sme mysleli tak, že by sme rozumne mysleli¼“
4, Najviac náboženskej literatúry je však takej, v ktorej je jasne vidieť literné chápanie Slova Božilo. Títo autori nie sú schopní vidieť čo je pod literou. Nie sú schopní rozumieť duchu Slova Božieho. Tým spôsobujú veľa roztržiek a nedorozumení.
5, Existuje aj zavraždenia hodna literatúra v ktorej autori vedome falšujú Slovo Božie len preto, aby mohli obhájiť cirkevné-ľudské učenie. Načo hovorí Písmo: „Lež nadarmo ma ctia učiac učenia, ktoré sú nariadeniami ľudí.“ /Mat.15,9/. A o pár veršov ďalej Pán Ježíš hovorí: „Každá zasadená rastlina, ktorej nesadil môj nebeský Otec, bude vykorenená.“/Mat.15,13/.
6, Nájde sa aj náboženská literatúra, ktorej autori sa neštítia vytrhávať výroky Božie z kontextu, nedbajúc nato aký majú v kontexte zmysel. Hlavne, že zapadajú do ich nápadov. Takto si počínali proroci už v časoch Jeremiáša, keď kradli výroky Božie druh od druha a vysvetľovali ich zmysel po svojom. /Jer.23,30/.
7, A nakoniec sa nájdu aj taký autori náboženskej literatúry, ktorí všetko čo je v Slove Božom napísané a nehodí sa im do ich myslenia a chápania, označujú za obrazné, a naopak to čo je obrazné, označujú za doslovné.Takýmto jednaním spôsobujú veľa roztržiek a nedorozumení.
Na záver moja prosba k všetkým autorom, ktorí píšu o Božích veciach. Aby pred každým písaním v modlitbe prosili Boha, aby viedol ich ruku i myslenie skrze Ducha Božieho, že by nepísali nič sami zo seba, pretože ľudská múdrosť nemá žiadnej ceny pred Bohom./1Kor.2.4-5/.
Aby písali tak, aby všetko čo napíšu slúžilo; k roznecovaniu horlivosti k službe Bohu a blížnemu. Aby sa zväčšovala naša viera a aby sa polepšoval a zdokonaľoval náš kresťanský život.
To všetko, aby slúžilo na slávu Boha Otca a jeho drahého Syna nášho Spasiteľa Pána Ježiša Krista.
