. čo znamená zvolenie Baracka Obamu pre Ameriku?
V
niektorých ohľadoch to bola historická voľba, prvýkrát máme čierneho
prezidenta, čo sa zapíše do dejín. Obamovi sa tiež podarilo zvýšiť
účasť na voľbách. Čo jeho zvolenie bude znamenať politicky, je iná
otázka, ale či bude, alebo nebude významným prezidentom, dnes ešte
nevieme povedať. Jedna vec sa však povedať dá: dopady finančnej krízy
budú znamenať, že Obama nebude môcť robiť takú politiku, akú mal v
pláne. Týka sa to aj návrhov, ktoré mnohí označili za socialistické,
budeme si musieť počkať, čo z toho dokáže zrealizovať.
. čo o jeho vláde napovedá ohlásené zloženie?
Hillary
Clinton bola zaujímavá voľba, ale v kabinete bude veľa ďalších ľudí
spojených s Clintonovou administratívou, čo, samozrejme, znamená, že
títo ľudia sú skúsení a vedia, ako sa politika vo Washingtone prakticky
robí. Obama nás však presviedčal, že je agentom zmeny, a preto bude
zaujímavé sledovať, ako to dokáže, keď do úradov prichádza so starou
administratívou prezidenta Clintona. Osobne mám veľké výhrady ohľadom
niektorých politík, ktoré ohlasoval v kampani.
. čo konkrétne?
Zostanem
len pri ekonomike, myslím si, že niektoré jeho návrhy sú v protiklade k
tomu, čo urobilo Ameriku úspešnou, v protiklade k hospodárskym zmenám,
ku ktorým došlo v 80. rokoch. Mnohé z nich by mali pre Ameriku
katastrofálne následky. Ide napríklad o návrh zvýšiť dane pre ľudí
zarábajúcich viac ako 250-tisíc dolárov ročne, to by bola v čase
finančnej krízy pohroma.
. ako vážne polarizujú Obamove návrhy americkú verejnosť?
Myslím
si, že hlavným problémom je prístup, ktorý podporuje rast hospodárstva
jazykom, ktorý pripomína triedny boj. Ako keby proti sebe stáli
najbohatší a najchudobnejší, akoby jedni žili z druhých, pričom to tak
nie je. Bohatí predsa nebohatnú na úkor chudobných, naopak, iniciatíva
šikovnejších pomáha zamestnanosti, podnikaniu, a teda je na prospech
všetkým. Rétorika triedneho boja je mylná a Ameriku rozdeľuje.
. aký môže mať v tomto zmysle finančná kríza dopad na hospodárstvo a kapitalizmus vo svete a aká bude rola Ameriky?
Slávny
americký spisovateľ Whittaker Chambers, autor knihy Svedok, napísal, že
ľavica zneužíva krízu, využíva ju ako katalyzátor a príležitosť na
zmenu sveta, na revolúciu. V tomto ohľade, samozrejme, každá väčšia
kríza predstavuje riziko. Ale z amerického pohľadu musím dodať, že naša
tradícia revolúcie je iná než francúzska, nejde jej o vytrhnutie sveta
z koreňov a budovanie nového svetového poriadku, skôr o konzervovanie
toho, čo sa osvedčilo a prijatie nevyhnutných zmien, kde je to
potrebné. Myslím si, že Amerika zostáva konzervatívnou krajinou.
. Amerika v minulosti nepoznala socialistické tendencie?
Určite
áno, napätie medzi obmedzenou a intervenujúcou vládou dobre poznáme už
od čias programu prezidenta Roosevelta New Deal. Dnes sa môžeme pozrieť
na Argentínu. Prezidentka Cristina Kirchner skonfiškovala súkromné
penzijné úspory 10 miliónom pracujúcich, išlo o 30 miliárd dolárov a
ona hovorila, že Argentína ukazuje svetu príklad a cestu, ako treba
riešiť svetovú finančnú krízu. Ak by takýto trend pokračoval a ak by sa
prezident Obama rozhodol posunúť doľava, dopad na svet by bol hrozný.
. v čom?
Vznikol
by tlak na krajiny po celom svete, vrátane krajín strednej a východnej
Európy, ktoré sú dnes podľa mňa ekonomicky slobodnejšie ako štáty v
západnej Európe. Dopadlo by to aj na Slovensko, ktoré je v mnohých
reformách príkladom západným štátom. Alebo skôr bolo? (smiech) Uvidíme,
čo prinesie budúcnosť... V každom prípade máme skúsenosť, že
socialistická revolúcia nefunguje, jej následkom je dezilúzia, takže si
nemyslím, že by sme mali opakovať niečo, čo nefunguje.
. vráťme
sa do USA. Aj prezident Bush ukázal počas svojej vlády nejaké
socialistické tendencie, od dotácií pre poľnohospodárstvo po dotácie
pre automobilky. Nemyslíte si, že aj republikáni majú problém s posunom
doľava?
Mnohí ľudia sú dnes nespokojní so stavom
Republikánskej strany. Voľby samotné boli do veľkej miery referendom o
Republikánskej strane. Iste, mnoho ľudí prišlo voliť kvôli Obamovi, ale
v skutočnosti bola účasť takmer taká istá ako pred štyrmi rokmi.
Problémom je sklamanie republikánskych voličov zo stavu ich strany, na
čom má podiel aj to, že republikáni sa v ekonomike odklonili od
princípov, ktoré hlásali. Štát ekonomicky expandoval a dlh extrémne
narástol. Samozrejme, bol to aj dôsledok dvoch vojen, ktoré Spojené
štáty vedú a stoja miliardy dolárov. A tiež 11. septembra, ktorý mal
rozsiahle následky na americké hospodárstvo.
. a podiel prezidenta Busha?
Nemyslím si, že Bush má nejaké socialistické tendencie. Vezmite si banky. Nemyslím si, že prezident Bush by rád odkúpil
časť bánk. Kým on by bol k tomu donútený, socialisti to robia z presvedčenia.
. nie je výsledok rovnaký, nie je to forma znárodnenia?
Ide
o dve odlišné veci. Pokiaľ ide o rolu štátu v bankách, na tento postup
existoval široký konsenzus, ktorý to schvaľoval. Nenazval by som to
znárodnením, štát skôr vystupuje v role partnera a garanta ozdravenia
bankového sektora, nie v role podnikateľa. To sú dve odlišné veci.
. ako by ste pomenovali dedičstvo prezidenta Busha?
Jeho
dve administratívy boli poznamenané udalosťami 11. septembra. V ten deň
sa pre neho všetko zmenilo. Myslím, že to platí aj pre svet. O vojne
proti terorizmu sa predtým neviedla žiadna diskusia. Jeho dedičstvo
bude zmiešané. Američania by však mali pociťovať vďaku za to, že od 11.
septembra nedošlo u nás k žiadnemu ďalšiemu teroristickému útoku,
kredit za to patrí Bushovej administratíve. Išlo pritom o situáciu, na
ktorú neexistoval žiadny precedens. Pokiaľ ide o finančnú krízu,
ovplyvnilo ju množstvo faktorov, takže za ňu nevyhnutne nemožno viniť
Bushovu vládu. Prezidentovi sa však nepodarilo udržať jednotu v
republikánskej strane.
. prečo?
Napríklad
pre vojnu, s ktorou mnohí konzervatívci nesúhlasili alebo zdravotnícku
politiku. Prezidentovi však nemožno uprieť jednu vec: že úrad zastával
dôstojne a požíval rešpekt mnohých ľudí.
. ako s odstupom hodnotíte vojnu v Iraku?
Vojna
v Iraku bola komplikovaná vec. Došlo k početným chybám a mnohé
očakávania americkej verejnosti nebolo možné naplniť. Na druhej strane,
Irak bol oslobodený od vlády tyrana a vďaka navýšeniu počtu amerických
vojenských jednotiek do veľkej miery obnovený. Pokrok je obrovský.
. ako riešite ako katolícky kňaz problém, že Svätá stolica a Ján Pavol II. boli proti vojne?
Rozhodnutie
o vojne je politickou otázkou a katolícka doktrína nezaväzuje v
takýchto otázkach na poslušnosť. Je to vec politického rozhodnutia,
ktoré prináleží štátnej moci. A katolíci môžu v takýchto otázkach
navzájom nesúhlasiť. Dôležité je aj pripomenúť, že Svätá stolica bola
aj proti prvej vojne v Perzskom zálive, ktorej cieľom bolo oslobodenie
Kuvajtu a ktorá bola schválená rezolúciou OSN. Myslím si, že na základe
toho možno konštatovať, že Svätá stolica jednoducho dlhodobo
nepodporuje vojny. Počas môjho života si spomínam iba na niekoľko
príkladov, kde Svätá stolica podporila vojnu založenú na práve
sebaobrany, príkladom je bývalá Juhoslávia.
. bola vojna proti Iraku správna?
Rozhodnutie
o vojne musí byť veľmi opatrné a prezieravé. V prípade Iraku existovala
široká zhoda spravodajských agentúr, že existuje hrozba použitia
chemických zbraní a ďalších zbraní hromadného ničenia. To nebol výmysel
americkej vlády. Tá sa iba snažila predísť hrozbe. Po druhé, bol
odstránený tyranský režim, ktorý spôsobil genocídu na vlastnom národe.
A po tretie, OSN je organizácia, ktorá je neschopná zabezpečiť mier či
odstrašiť útočníka. Vidíme to v Darfúre a videli sme to v Rwande.
. bola tá vojna spravodlivá, aj s ohľadom na to, k čomu došlo v Iraku po vojne?
Doktrína
spravodlivej vojny okrem iného hovorí, že v dôsledku vedenia vojny nemá
vzniknúť situácia, ktorá je horšia, než čo bolo predtým. Súhlasím, že
práve o to dnes v Iraku ide. Zdá sa, že v Iraku dnes v rozpore s tým
dochádza k systematickej eliminácii niektorých náboženských menšín a
napríklad kresťania masívne utekajú z krajiny. Okrem pomoci by sme mali
byť schopní vyvinúť tlak na irackú vládu.
. zdá sa, že toho vláda v Bagdade nie je schopná.
no,
ale nesúhlasil by som, že dôsledkom vojenskej invázie je väčšie zlo,
existujú aj pozitívne dôsledky. V strednej a východnej Európe pôsobím
15 rokov a často počúvam sklamané hlasy, ktoré sa sťažujú, prečo
západné krajiny neprišli na pomoc tunajším krajinám počas komunizmu.
Myslím si, že ak je to možné, treba takúto pomoc zvážiť. To sa týka
národov po celom svete vrátane Iraku. Bezpečnosť je, samozrejme, vážny
problém, aj keď vieme, že pre väčšinu krajiny sa situácia dramaticky
zlepšuje. Ale očakávať nastolenie konštitučnej demokracie do 6-7 rokov
je nerealistické, napokon vieme, koľko to trvalo nám v Spojených
štátoch a akými skúškami sme museli prejsť.
. bola to teda chyba?
Ja
sám som zatiaľ názor nezmenil a myslím si, že to rozhodnutie bolo
správne. Ak niečo americká vláda podcenila, bol to význam kultúry,
osobitne miestneho náboženstva a etnicity, pri transformácii Iraku. Trh
a voľby sme zaviedli, ale demokracia nie je produkt ako auto, ktoré
možno exportovať. Najdôležitejšia je kultúra, ona vytvára prostredie, v
ktorom je stabilná demokracia možná. Ako povedal Burke, pred tým, než
máme mať demokraciu, potrebujeme demokratov. Práve to americká vláda
nielen v Iraku, ale po celom svete podceňuje.
. vráťme sa k trhu. V čom vlastne spočíva hodnota slobodného trhu?
Civilizované
demokratické spoločnosti sú založené na troch komponentoch, na silnej
politickej komunite, na silnej kultúre, ktorá je založená na
filozofickom a náboženskom dedičstve západnej civilizácie a trhovej
ekonomike. Prednosť slobodnej ekonomiky nie je iba v tom, že je
efektívnejšia a produkuje viac bohatstva pre viac ľudí ako jej
alternatívy, ale aj preto, že je humánnejšia a vlastná ľudskej
prirodzenosti.
. môžete to objasniť?
Ľudia
boli stvorení ako slobodné bytosti a princípy slobodnej ekonomiky na
tom stavajú, preto je tento systém efektívnejší než jeho alternatívy.
Zásadný omyl socializmu je podľa Jána Pavla II. antropologický omyl,
neporozumenie ľudskej prirodzenosti. Dôsledkom toho je, že socializmus
je založený na donucovaní a berie ľuďom slobodu a dôstojnosť rozhodovať
sa slobodne, podľa toho, čo je v rámci istých hraníc rozumné.
Socializmus má predstavu, že človek má slúžiť jemu, pritom v
skutočnosti je to naopak. Som presvedčený, že silné socialistické
tendencie sú nekompatibilné s kresťanstvom. Povedať, že niekto je
socialista a kresťan je kompletne nekompatibilné filozoficky,
teologicky aj morálne.
. na
Slovensku je to práve socialistická vláda Roberta Fica, ktorá sa
dočkala doteraz najväčšej podpory slovenskej katolíckej hierarchie a
dôvodom bola práve jej údajná sociálna politika...
Nepoznám
detaily, takže je pre mňa ťažké sa k tomu vyjadriť, ale myslím si, že
analýza sociálnej doktríny Cirkvi a súčasného stavu otvorene vedie k
potrebe strhnúť zo socializmu masku, ktorou predstiera, že môže byť
kresťanský. Pozrite sa na dejiny, Cirkev bola historicky jedným z
hlavných nepriateľov socialistickej revolúcie.
. zdá sa však, že to neplatí všade, napríklad v Latinskej Amerike...
Doktrína
Cirkvi je v tvrdom spore so socializmom, a to platí aj napriek
kamufláži či vystupovaniu niektorých jednotlivcov. Napokon, žil som v
Latinskej Amerike a môžem povedať, že Cirkev bola prenasledovaná aj
tam. Materialistická ideológia nemôže byť kompatibilná s učením Cirkvi
nikde na svete. Napokon, komunisti tomu rozumeli a Cirkev všade na
svete prenasledovali.
. ako by ste vyjadrili ten zásadný rozpor?
Po
prvé, socializmus odmieta vieru, že človek bol stvorený na Boží obraz,
so všetkými dôsledkami, čo to znamená, a po druhé, myslím si, že
ekonomický systém, ktorý ospravedlňuje odobratie neúmernej časti práce
donucovacou mocou štátu, podľa môjho presvedčenia odporuje siedmemu
Božiemu prikázaniu „Nepokradneš!“. A to je esencia socializmu.
. viete, že na Slovensku väčšina praktizujúcich kresťanov volí Ficovu stranu?
Opakujem,
ideológia, ktorá považuje útok na majetných za normálny a tomu
prispôsobuje politiku a ekonomický systém, je mimoriadne deštruktívna
pre spoločenskú harmóniu. Je to ideológia triedneho boja a vy na
Slovensku o jej dôsledkoch viete viac než inde na svete. Nerovnosť nie
je nevyhnutne nespravodlivá. Nerovnosť talentu či vlastníctva je predsa
výsledkom Božieho stvorenia. Navyše so snahou vytvoriť dokonale
rovnostársky svet máme 70 rokov skúseností a vieme, že to viedlo k 100
miliónom obetí. Preto by sme sa mali prebudiť a Cirkev by mala otvorene
povedať, že toto nie je cesta k úspechu. A chcem povedať ešte niečo.
Myslím si, že ak sa Cirkev v strednej a východnej Európe neoslobodí od
závislosti od štátu, od jeho dotácií na platy kňazov, financovanie fár,
školstva, tak to bude znamenať smrť Cirkvi v strednej Európe.
. prečo?
Pozrite
sa na západnú Európu. Keď sa cirkev stane závislá od štátu, má to rad
následkov. Po prvé, vytratí sa povedomie, že duchovná služba má svojím
spôsobom podnikateľský charakter. So závislosťou od štátu sa oslabuje
snaha o obnovu spoločnosti, vidieť to po celej západnej Európe. Po
druhé, ak je všetko platené z daní, umožňuje to ľuďom myslieť si, že
oni sami už nemusia prispievať, že sa o to má postarať štát. A to
rozkladá jednotu medzi Cirkvou a jej členmi a presvedčenie, že Cirkev
je ich domovom a kňaz je ich duchovným pastierom, a teda, že majú
spoločné poslanie.
. nie je služba kňaza založená na povolaní, ktoré je silnejšie?
Iste,
ale ak ako kňaz dostanem mzdu bez ohľadu na to, či navštevujem chorých,
či sa starám o mládež, tak to veľmi narúša samotné motívy, pohnútky
konania. Závislosť od štátu ničí filantropiu, ničí podstatu charity,
ktorá pre kresťanov znamená povinnosť darovať, starať sa o svojich
blízkych. Navyše, Cirkev musí byť pri svojom kázaní nezávislá a
slobodná a je veľmi ťažké kázať proti tým, od ktorých ste finančne
závislí. Myslím si, že obzvlášť v krajinách, kde cirkvi trpeli počas
komunizmu, si nemôžu dovoliť luxus robiť kompromis s pravdou, ktorú
kážu. Navyše, stačí sa pozrieť na Rakúsko. Ak spoločnosť čelí kríze a
Cirkev je závislá od štátu, má tendenciu sa tomu prispôsobovať,
výsledkom sú prázdne kostoly. Cirkev závislá od štátu veľmi skoro
zistí, že tlakom zo strany štátu sa nevyhne a že štruktúru, ktorá bola
financovaná zo štátnej podpory, nedokáže sama udržať.
. na
Slovensku je dnes takáto kohabitácia s vládou realitou. Paradoxné je,
že sa to týka aj legendy podzemnej Cirkvi biskupa Korca, s čím sa časť
mladej a strednej generácie kňazov ťažko vyrovnáva...
Veľmi
nerád by som sa vyjadroval k vzťahu biskupa Korca k premiérovi Ficovi,
pretože o ňom nič neviem. Ale poviem niečo iného. Cirkvi v Amerike sú
živšie ako v Európe, pretože pracujú na úplne inom princípe. Cirkvi v
Amerike sú slobodné, nezávislé od vlády. Nechceme od vlády, aby
kontrolovala to, čo učíme, ani nechceme, aby nám prispievala na
činnosť. Na to sa skladajú veriaci, ktorí v tom vidia zmysel a robia to
dobrovoľne. Takýto model je možný a úspešný, veď Spojené štáty sú veľmi
nábožné. Dúfam, že ho budú nasledovať aj krajiny strednej a východnej
Európy.
. budúci rok máme na
Slovensku prezidentské voľby. Kandiduje v nich len jeden otvorene
pro-life kandidát. Mali by ho biskupi podporiť?
Myslím, že
právo na život je imanentné a najzákladnejšie právo, pretože všetky
ostatné práva sú vám nanič, ak nemáte právo žiť. Načo vám je právo
vlastniť súkromný majetok, ak vás zničia ešte v maternici. Preto by som
povedal, že toto nie je len politická téma, ale mala by to byť jedna z
tém, o ktorých sa v spoločnosti nevyjednáva. Nepoznám ostatné názory
toho kandidáta, takže vám neviem odpovedať. Ale zdá sa mi zásadné, že
každý kandidát, ktorý tvrdí, že chce slúžiť ľuďom, najslabším zo
slabých, by im nakoniec nemal škodiť. Aborcia robí zo súkromných osôb
sudcov a katov iných súkromných osôb, ktoré sú navyše nevinné.
Spoločnosť by mala podliehať vláde zákona, nie vláde ľudí.
. teda mali by takéhoto kandidáta biskupi podporiť?
Ako
hovorím, nepoznám jeho agendu, ale myslím si, že biskupi by nemali
podporovať nikoho, kto je proti životu. Od toho princípu nemôžu
ustupovať.
. stačí takéto negatívne vymedzenie?
Negatívne
vymedzenie je v morálke veľmi dôležité. Desať prikázaní tak bolo
napísaných z nejakej príčiny. Aj preto si myslím, že kresťania by
nemali voliť ľudí, ktorí sú za potraty. V Nemecku sa po druhej svetovej
vojne pýtali, ako mohli dovoliť holokaust. Ja si myslím, že vyrastie
generácia, ktorá sa bude pýtať politikov, rodičov i cirkví ako mohli
dopustiť, že napríklad v USA takto prišlo o život už 40 miliónov ľudí.
Toľko nezabil žiadny tyran v histórii. Potraty sú v súčasnosti hlavnou
témou ľudských práv. Posledná vec, ktorú k tomu poviem. je, že v
Spojených štátoch majú biskupi povinnosť verejne sankcionovať
politikov, ktorí sa vyhlasujú za katolíkov a sú za potraty. Mali by byť
exkomunikovaní a biskupi by sa toho nemali báť.
. do východnej Európy ste prišli pred pätnástimi rokmi. Čo ste tu našli?
Myslím,
že táto oblasť je veľkou nádejou pre Západ. Neexistoval neľudskejší
režim ako komunizmus a vidieť, ako to ľudia prežili, je veľmi
povzbudzujúce. Myslím, že krajiny v strednej a východnej Európe sú
oproti Západu oveľa zdravšie. Videl som množstvo mladých a
kompetentných ľudí, ktorí sa zaujímajú o nové myšlienky a zmeny a to je
veľká nádej. Západná Európa mi v porovnaní s východnou pripadá unavená.
. čo Slovensku chýba?
Najdôležitejšia je nová inteligencia. Široký a vplyvný okruh ľudí, ktorý bude ovplyvňovať kultúru a verejný život na Slovensku.
. našli ste aj niečo negatívne?
Videl
som aj smutné veci. Napríklad politikov, ktorí nastupujú do úradov, aby
mohli kradnúť a klamať. Táto skutočnosť má hrozný dopad na mladých,
ktorí si môžu začať myslieť, že v politike sa nedá urobiť nič bez toho,
že by ste si zašpinili ruky. Svojím spôsobom je to tragédia.
. vy ste boli prvým kňazom, vysväteným v Rusku po páde komunizmu. Ako sa to stalo?
Keď
padol Berlínsky múr, študoval som v Spojených štátoch ekonómiu. Mal som
dvadsaťjeden, keď ma Boh povolal stať sa kňazom. Nebol som si istý, v
ktorej časti sveta by to malo byť, vedel som len, že to nebude v USA,
pretože tam je kňazov dosť. Ani neviem, ako sa to stalo, a bol som v
Rusku. V roku 1991 sme tam mali len dvoch biskupov, sedemdesiat rokov
bolo Rusko bez katolíckych biskupov. A napriek tomu som tam našiel
mnohých svedkov viery. Spomínam si na prípad jednej ženy, ktorá
upratovala kostol. Pre jej vieru ju raz uniesli a zaviezli na Kamčatku
na dvadsaťpäť rokov. Keď som ju stretol, bola to už staršia žena, ale
stále čistila ten istý kostol. Myslím, že na Západe by také niečo asi
nebolo možné.
. v Rusku môžeme vidieť aj spolužitie medzi vládou a ruskou ortodoxnou cirkvou. Čím to je?
Ortodoxná
cirkev prežila veľké znovuzrodenie. Urobila veľa pre to, aby ľuďom
priniesla evanjelium. Pravoslávie bolo historicky úzko späté so štátom
a myslím, že dnes skúša a experimentuje, aké to môže mať dôsledky. Ale
bez ohľadu na to, o akej cirkvi a o akom štáte rozprávame, platí, že
cirkev, ktorú neplatí štát, je slobodnejšia. Kresťanské cirkvi ohlasujú
Krista a nemali by si do toho nechať zasahovať politikou, ekonomikou či
niečím iným.
. o politike hovoríte otvorenejšie ako absolútna väčšina kňazov na Slovensku. Čo vám to dáva?
Možno
je to tým, že sú lepší ako ja. Myslím, že pre Cirkev je dôležité, aby
bola súčasťou reálneho sveta a svet verejnej sféry má svoj politický,
ekonomický a náboženský aspekt. Naším poslaním je vidieť ho
prostredníctvom hlásania evanjelia a informovať ľudí o tom, čomu veríme
v rôznych oblastiach. Katolíci v krajinách, ako je Slovensko, majú
zvlášť zodpovednú úlohu viesť život, ktorý nie je schizmatický a medzi
súkromným životom a verejným pôsobením je súlad. Okrem toho treba ísť
príkladom iným národom a budúcim generáciám. Som presvedčený, že Cirkev
má schopnosť to dokázať.
Jaroslav Daniška, Tomáš Gális
Zdroj: Časopis Týždeň č.2/2009
www.tyzden.sk