Neviem, prečo Nprihláený posiela sem také krátke výseky z teologického problému, ktorý sa nedá bez nejasnosti vysvetliť na pár riadkoch. I ono celá táto teória o skutkoch musí byť nutne pre človeka, ktorý nepozná čosi "pred" a čosi "za tým" veľmi komplikovaná, a naozaj aj je. ...
.
Ale kocky sú hodené. Pokúsim sa vysvetliť jednoduchšie katolícke chápanie, a uvidíte, že vôbec sa v podstate neodlišuje od protestantského. Možno len dôrazy, alebo spôsoby vyjadrenia sú iné:
.
Najnochuchšie sa veci vysvetlia prirovnaním, podobenstvom. Tak to robil s obľubou aj Pán Ježiš. Pamätám si na vysvetlenie nášhop jedného učiteľa na akomsi stretnutí:
.
Predstav si, že dostaneš poštou oznámenie o tom, že na colnici máš si prevziať zásielku. Tam je vraj veľmi cenná zásielka6 strýček z Ameriky ti posiela najovšieho najkavalitnejšieho Forda. Ty môžeš reagovať rôzne:
a/ Povieš: Ja tomu jednoducho neverím, že by mne ktosi čosi poslal. A ostaneš dodma, prípadne oznámenie zahodiš. Výsledok: Bez auta.
 b/Ja verím, samozrejme... No nakoniec sa ti nebude chcieť ísť na colnicu, lebo čosi ibí ťa medzitým zaujme - žiadne auto nedostaneš.
c/Tu môže byť celá škála prejavov od počiatočnej nedôvery, ktorá sa však napokon zmení na vieru, od väčšej či menšej viery v to, že naozaj som to dostal, čo mi oznámili, a všetko napokon skončí tak, že idem na colnicu, a naozaj sa presvedčím, že auto som dostal a prevezmem si ho. Mám auto.
.
To je podobestvo. Auto je symbol spásy /moderná technická doba.../. Všetko, čo treba na zaistenie auta, urobil môj bohatý strýčko z Ameriky. On ho zarobil, kúpil, zaplatil, poslal a zaplatil aj poštu... No na mne ostalo tomu uveriť. Prípad a/ = neveriaci, nedostal auto, nie je spasený.
.
Prípad b/ - veriaci, ale bez skutkov, ktoré sa žiadali od neho ako prejavenie jeho viery. Veriť len slovami nestačí. Hodnovenosť viery sa dokazuje skutkom. Bolo treba vieru, že naozaj uveril dobrej zpráve o aute na colnici, vyjadriť tým, že by na stanici aj šiel a to auto prevzal... On to však, neurobil - nebude taktiež spasený.
.
Prípad c/ - skutočnre veriaci, aj keď v tom môže byť vúčší menší prejav viery. Napokon sa rozhodol svoju vieru vyjadriť skutkom viery, a výslekok. Má auto - je spasený.
.
Takéto vyjadrenia sa mi lepšie páčia, ako abstraktné suché teoretické konštrukcie, ktoré ľahko mnohí dobre nepochopia, lebo za slovami sa v rôznej kultúrnej i nábožensjkej tradícii môže skrývať pre rôznych ľudí rôzny význam...
.
Teda naozaj aj my, katolíci veríme, že
1. všetko pre našu spásu urobil Ježiš. Bez Neho nikto nemôže byť spasený. On urobil všetko, čo je potrebné.
2. Od nás sa žiada len viera, že Ježiš všetko naozaj urobil... ale viera nielen slovami, prípadne myšlienkami, ale viery, činorodá v láske, teda viery, ktorú sa budem snažiť aj vyjadriť svojím životom, teda aj budem žiť podľa viery, ktorú Ježiš hlásal. Čiže aj zachovávanie prikázaní je vyjadrením tejto viery: "Kto ma miluje, bude zachovávať moje prikázania..."/Ježiš/. "Láska spočíva v tom, že zachovávame je ho prikázania"/Ježiš/ "Nech tak svieti sveti vaše svetlo...aby videli vaše dobré skutky..."/Ježiš/ . "Že poznáme Boha, poznáme z toho, že zachovávame jeho prikázania. Kto hovorí: POznám ho, ale nezachováva jeho prikázania, le luhár a niet v ňom pravdy..." /1Ján2,3-4/ Podobných výrokov je ešte viac...
.
Naozaj sa mi zdá, že sa v tejto veci dosť slovíčkári. Prostí ľudia chápu, že iba viera bez prejavov viery, to je čosi jalové. Ako ked muž povie svojej žene: "Ľúbim ťa", ale v skutočnosti si robí po svojom, na ženu ohľad neberie... V tomto prípade žena prirodzne verí vyjadreniu skutkami, a nie slovami. Aj Boh veľmi dobre vie, čo v skutočnosti hovoríme. On rozozná, či je v nás skutočná viery, alebo len maska viery, pretvárka.../teda rozhodujúce je neverbálne vyyjadrenie našej viery, vyjadrenie životom, skutkami, postojmy, celou bytosťou, a to vidí len Boh.../ Takýchto prejavov viery je, žiaľ, v každom zbore a cirkvi, dosť, a myslím, že každý v nektorej svojej slabej oblasti máme tiež podobných prejavov dosť.
.
Preto je potrebné pochopiť tento princíp úplne prakticky, a nepiplať sa v posudzovaniach druhých ľudí, lebo do srdca naozaj vidí len Pán. A preto sa mi zdá naozaj nemieste posudzovanie Gojima, že my katolíci nemáme takú vieru, ako majú protestanti. To je nezmysel na entú. Každý sme vo svojej viere jedinečný, a len Pán Boh vidí do srdca každého človeka, a skutočný stav našej viery. A v tomto základom pochopení, myslím, že sme si veľmi blízki všetci./Rozdiely sú v intenzite, uvedomelosti... POdobne ako ten jeden z tých 2 bratov, ktorý povedal slovami"Nejdem", ale napokon išiel, a splnil vôľu otca.../ 
.
 Písmo je písané dialekticky. V niektorých jehop pasážach sú výroky zdanlivo podčiarkujúce vieru, v iných podčiarkujúce skutky. Keby ste čítali apoštolských žiakov prvého a druhého storočia, prípadne aj ďalšie generácie cirkevných otcov, je to presne podobné. Treba pochopiť vyvážené chápanie viery a skutkov bez slovíčkárenia. POdľa mňa, niet ,edzi nami nijakej priepasti, ako si to niekto namýšľa. Nemá sa tu naozaj kto čo vyťahovať pred druhým...