Poľskom otriasol prípad 14 ročnej Agáty, o ktorej sa v našich médiách objavili len útržkovité informácie. Jej nočná mora začala v apríli, kedy ju len o málo starší spolužiak znásilnil. Jej telo bolo po akte plné modrín, povedala Agáta. Prokuratúra v Lubline prípad vyšetruje. Sexuálny styk pod hranicou legálnosti, ktorý sa vždy považuje za trestný čin, nezostal bez následkov. Agáta si urobila na školskom záchode tehotenský test a ten bol pozitívny. So staršou priateľkou navštívila gynekológa, ktorý tehotenstvo potvrdil a informoval políciu a následne matku. Po porade rodičov s dcérou sa rozhodli pre interrupciu, ktorú v takomto prípade povoľuje aj prísny poľský zákon.

Matka požiadala o pomoc mimovládnu organizáciu Federáciu za práva žien a plánovanie rodiny, ktorá im pomohla vybaviť termín v nemocnici vo Varšave. Napriek tomu, že záležitosť bola utajená, Lublinský farár s aktivistkami „mohérovými baretkami" (ako  médiá nazývajú postaršie poslucháčky legendárneho rádia Maryja) sa opäť objavili v nemocnici. Je zrejmé, že niekto z nemocničného personálu ich varoval, čím opäť porušil právo pacientky na súkromie a dôverné infomácie. Mohérové baretky sprevádzali novinárov z rádia Maryja a televízie Trwam, ktorí obsadili nemocnicu. Podľa manažementu nemocnice vraj tvrdili, že súd v Lubline odmietol Agáte právo na zákrok, čo nebola pravda.  Lekári sa cítili ohrození a zákrok odmietli vykonať. Tu teda už nešlo o výhradu svedomia lekárov, na ktorú majú právo, ale o nátlak a zabránenie výkonu ich povolania.

Aktivisti prenasledovali matku s dcérou aj po opustení kliniky, preto tieto požiadali o policajnú ochranu. Podľa hovorcu polície vo Varšave Marcina Szyndler okupovali dvaja farári a postaršie aktivistky ešte aj policajnú stanicu. Tým však príbeh neskončil. Matku Agáty aktivisti z Poľskej federácie Pro-life organizácií[2] obvinili z trestného činu nátlaku a nútenia k interrupcii a snažili sa predbežným opatrením súdu zbaviť rodičovských práv. (Paradoxne sú to rovnaké organizácie, ktoré sa často odvolávajú na práva rodičov v prípade náboženskej alebo sexuálnej výchovy.)

V noci previezla polícia dievča naspäť do Lublinu, kde ju umiestnili do azylového domu pre mladistvých. Sama v izbe, oddelená od rodičov, bolo dievča pod neustálym nátlakom „ochrancov života". Tí ju neustále bombardovali sms-kami. Aj psychológovia v azylovom dome boli údajne z rovnakého tábora. Pre Agátu to vraj bola najhoršia situácia, pretože bola oddelená od matky a starej mamy. Nakoľko je možné urobiť pod takýmto tlakom slobodné rozhodnutie, to je snáď každému zrejmé.

Keďže najlepšia obrana je útok, aktivisti obvinili matku a pro-choice organizáciu Wandy Nowickej, že nútili Agátu k interrupcii. Podstatný rozdiel je však v tom, že pro-choice aktivistky neobsadili nemocnicu, neohrozovali lekárov, nebombardovali dievča sms-kami. Robili iba to, o čo ich požiadala matka, snažili sa im pomôcť vo vymožiteľnosti práva. Agáta vraj menila svoje rozhodnutia a nevedela, čo chce, tvrdili na svoju obranu prolifisti. „Nechcem to dieťa. Chcem byť matkou, keď vyrastiem, nie teraz", povedala Agáta pre Gazetu Wyborczu. „Všetko, čo chcem teraz, je moja vlastná mama"[3].

Interrupcia je v Poľsku povolená v prípade znásilnenia do 12 týždňa tehotenstva, pričom obeť musí napísať vyhlásenie o znásilnení. V prípade maloletej sa žiada vyhlásenia zákonného zástupcu. Tým, že fanatici oddelili matku od dcéry, je jasné, že sa snažili oddialiť zákrok za hranicu legálnosti. Tentoraz sa im to nepodarilo len vďaka tomu, že sa matka s dcérou obrátili na hovorcu práv pacienta pri ministerstve zdravotníctva. Samotná ministerka zdravotníctva Ewa Kopaczová nakoniec určila nemocnicu, ktorá interrupciu vykoná. Ako sa vyjadrila v poľskej televízii: ,,Ak lekár odmietne urobiť interrupciu, musí riaditeľ odporučiť inú nemocnicu, v ktorej zákrok vykonajú."

Agáta nakoniec interrupciu podstúpila. Ako informovala Poľská katolícka agentúra, bolo to vraj niekde v Gdansku. Agátina matka sa čuduje, odkiaľ majú informácia. Ona s nimi nikdy o prípade nehovorila. Zrejme opätovne došlo k porušenie práv pacienta na súkromie.

Len nedávno prehralo Poľsko spor na Európskom súde pre ľudské práva v prípade Tysiac vs. Poľsko. To pripomenul v liste premiérovi Donaldovi Tuskovi aj Helsinský výbor pre ľudské práva. Rovnako pripomína, že v prípade boli hrubo porušené práva na súkromie Agáty a jej matky. Prípadom sa začínajú zaoberať aj právnici. „Okrem obrovského stresu pre dievča, situácia v nemocnici je zreteľne porušením medicínskho tajomstva", cituje Irish Times profesorku práva na Varšavskej univerzite Eleonoru Zielinsku. Prípad sa stal len pár týždňov potom, čo Parlamentné zhromaždenie Rady Európy prijalo rezolúciu o Prístupe k bezpečnej interrucii.

Napriek tomu poľská cirkev, prolifisti, ale i pravicové médiá u nás hlasne proklamujú, že šlo len o najlepší záujema dievčaťa a o ochranu života. Sú vraj smutní z toho, že zvíťazila kultúra smrti. Že pritom padli za obeť práva dievčaťa a jej rodičov, že spochybnili vykonateľnosť práva, hrubo porušili princípy slobody jednotlivca a tým základy demokracie, to mohérové baretky, poľskú cirkev a ani našich konzervatívcov a klerikálov viditeľne nezaujíma.

[1] Citované v Irish Times, 18.6.2008

[2] Táto organizácia sa pokúša zmeniť zákon tak, aby ich nebolo možné vykonať ani v prípade znásilnenia alebo poškodenia plodu. UPT by teda bolo povolené ôlen v prípade bezprostredného ohrozenia života matky.

[3] podľa prekladu: Agata has had enough, Gazeta Wyborcza, 11.06.2008