Predsedníctvo Ekumenickej rady cirkví v SR totiž so znepokojením sleduje ako najnovší dokument Vatikánu vedie skôr k podnecovaniu neznášanlivosti, duchovnej pýchy a vášní ako medzi veriacimi rímskokatolíckej cirkvi tak aj medzi veriacimi ostatných cirkví. Svedčia o tom prvé reakcie na úrovni predstaviteľov cirkví ale aj medzi veriacimi ľuďmi. Tvrdenia o exkluzivite, nech už sú motivované akokoľvek, neprinášajú pokoj a porozumenie. Preto ovocím najnovšieho dokumentu Kongregácie pre náuku viery budú s najväčšou pravdepodobnosťou len ďalšie nedorozumenia a napätia. Takýto signál nás znepokojuje aj preto, lebo kresťania v Európe sa pripravujú na 3. Európske ekumenické zhromaždenie, ktoré bude v septembri 2007 v rumunskom Sibiu.

Zároveň je však zrejmé, že vzťahy medzi veriacimi rímskokatolíckej cirkvi a iných cirkví sú v mnohých častiach sveta úprimné a otvorené. Schádzajú sa k spoločným modlitbám, k spoločnému štúdiu Slova Božieho a na mnohých miestach aj napriek zákazu rímskokatolíckej cirkvi spoločne prijímajú sviatosti. Hoci to podľa rímskokatolíckeho cirkevného práva a učenia nie je možné, de fatco takto už dnes dochádza k uznaniu iných cirkví ako pravých a plnohodnotných cirkví zo strany mnohých rímskokatolíckych veriacich a kňazov. Predsedníctvo Ekumenickej rady cirkví v SR neupiera Vatikánu právo poučiť týchto svojich veriacich, že zachádzajú za hranicu oficiálneho učenia. Nazdávame sa však, že zodpovednejšie by bolo, keby sme spoločne v poslušnosti Božiemu Slovu hľadali jednotu a vzájomné uznanie našej príslušnosti k všeobecnej cirkvi, ktorú založil Pán Ježiš Kristus. Kontinuita medzi cirkvou, ktorú založil Kristus a cirkvou, v ktorej vyznávame vieru v neho dnes, je predovšetkým v zachovávaní apoštolskej viery a nie v poslušnosti ľuďom a ľudským poriadkom. Cirkev patrí Kristovi a nik z ľudí nie je jej vlastníkom ani jej výhradným správcom.