poslal Stm V diskusiách tu zaznelo vážne tvrdenie. Vraj, keď Písmo hovorí
o zákone, tak hovorí o dvoch veciach. Treba rozlišovať medzi desiatimi
prikázaniami, ktoré sú Božím zákonom a predstavujú večné
a nemeniteľné morálne pravidlá, ktoré musí znovuzrodený kresťan dodržiavať
ak chce byť spasený. A potom je tu Mojžišov zákon – súbor rôznych
prikázaní a pravidiel, ktoré boli určené hlavne pre židovský národ. Tieto
boli pribité na kríž a nie sú pre spasenie človeka podstatné.
Pozrime sa teraz na niekoľko veršov z Písma, ktoré o týchto
veciach hovoria.
Deut 4:12 A Hospodin
vám hovoril zprostred ohňa; hlas slov ste počuli, ale nevideli ste nijakej
podoby, krome čo ste počuli hlas. (13) Oznámil vám svoju smluvu, ktorú vám
prikázal činiť, desať slov, a napísal ich na dve kamenné dosky.
Deut 9:10 A Hospodin
mi dal dve kamenné dosky, popísané prstom Božím, a bolo na nich napísané podľa
všetkých tých slov, ktoré hovoril Hospodin s vami na vrchu zprostred ohňa v deň
shromaždenia.
Mojžiš tu pripomína ľudu, čo sa stalo na hore Sinaj. V sprievode
majestátnych a desivých znamení Hospodin navštívil svoj ľud a hovoril
k nim. Desať Božích prikázaní počuli Židia na vlastné uši. Všimnime si, že
desať Božích prikázaní, sa tu nazýva zmluvou. Boží zákon je zároveň zmluvou,
ktorú Hospodin uzatvára so svojím ľudom.
To je tá zmluva, ktorú my nazývame Starou zmluvou, keď hovoríme
o Novej zmluve v krvi Pána Ježiša. Prorok Jeremiáš to osvetľuje, keď
hovorí:
Jer 31:31 Hľa, idú
dni, hovorí Hospodin, že učiním s domom Izraelovým a s domom Júdovým novú
smluvu. (32) Nie takú smluvu, jakú som učinil s ich otcami toho dňa,
ktorého som ich pojal za ruku, aby som ich vyviedol z Egyptskej zeme, ktorú to
moju smluvu oni zrušili, hoci som ja bol stal ich manželom, hovorí Hospodin. (33)
Lebo toto je smluva, ktorú učiním s domom Izraelovým po tých dňoch,
hovorí Hospodin: Dám svoj zákon do ich vnútornosti a napíšem ho na ich srdce a
budem im Bohom, a oni mi budú ľudom. (34) A nebudú už viacej učiť druh
druha ani brat brata hovoriac: Poznajte Hospodina! Lebo ma budú znať všetci od
najmenšieho z nich do najväčšieho z nich, hovorí Hospodin, pretože odpustím ich
neprávosť a na ich hriech viacej nespomeniem.
Na udalosť na vrchu Sinaj sa odvoláva aj nasledujúce miesto v liste
Židom – vykresľuje sa kontrast medzi Starou a Novou zmluvou:
Žid 12:18 Lebo ste
nepristúpili k dotýkanému vrchu a horiacemu ohňom, k mrákave, ku tme, k
víchrici, (19) ku zvuku trúby a k hlasu slov, čo tí, ktorí ho počuli,
prosili, žeby im viacej nebolo hovorené slovo, (20) lebo nemohli uniesť
to, čo sa im prikazovalo: Keby sa aj len zviera dotklo vrchu, ukameňujú ho
alebo prebodnú strelou. (21) A bolo také strašné to, čo videli, že sám
Mojžiš povedal: Predesený som a trasiem sa. (22) Ale ste pristúpili k vrchu
Sionu a k mestu živého Boha, k nebeskému Jeruzalemu a k myriadám anjelov, (23)
k slávnostnému shromaždeniu a k sboru prvorodených, ktorí sú zapísaní v
nebesiach, a k Bohu sudcovi všetkých a k duchom spravedlivých zdokonalených
(24) a k prostredníkovi novej smluvy Ježišovi a ku kropeniu krvi, ktorá
hovorí lepšie než Ábelova.
V liste Korinťanom zase Pavol dáva do kontrastu Starú zmluvu – desať
Božích prikázaní, ktoré boli vyryté na kamenných doskách a porovnáva ich
s Novou zmluvou, kde Božie prikázania sú zapísané v ľudských
srdciach:
2 Kor 3:3 a vidieť
zjavne na vás, že ste listom Kristovým, nami prislúženým, napísaným nie
černidlom, ale Duchom živého Boha, nie na kamenných doskách, ale na doskách
srdca mäsitých.
A hneď ďalej za tým Pavol opäť porovnáva – odkazuje sa na udalosť
popísanú v Ex 34:29-30, kedy Pán Boh vyryl desať Božích prikázaní do
náhradných dosiek, lebo tie prvé Mojžiš v hneve nad hriechom Židov rozbil:
2 Kor 3:6 A jestli
služba smrti, v literách, vyrytá na kameňoch, bola slávna, takže nemohli
synovia Izraelovi hľadieť do tvári Mojžišovej pre slávu jeho tvári,
pominuteľnú, (8) jako by potom nemala byť služba Ducha slávna! (9)
Lebo ak bola služba odsúdenia slávna, služba spravedlivosti je o mnoho
slávnejšia!
Z toho všetkého môžeme porozumieť, že je to práve desať Božích
prikázaní, ktoré sú základom zmluvy – Starého zákona, ktorý je nahradený Novou
zmluvou.
Okrem toho, nezmyselnosť delenia Starého zákona na Boží zákon
a Mojžišov zákon môžeme podložiť napríklad nasledujúcimi veršami:
Joshua 22:5 Len
pozorujte veľmi, aby ste činili prikázanie a zachovali zákon, ktorý vám
prikázal Mojžiš, služobník Hospodinov, milovať Hospodina, svojho Boha, a chodiť
po všetkých jeho cestách, ostríhať jeho prikázania a pridŕžať sa ho a slúžiť mu
celým svojím srdcom a celou svojou dušou.
Hovorí tu azda Jozue, že Mojžiš je autorom prvého prikázania z Desatora?
Alebo v nasledujúcom verši azda Ježiš tvrdí, že Mojžiš je autorom piateho
prikázania?
Mark 7:10 Lebo veď
Mojžiš povedal: Cti svojho otca i svoju mať, a: Ten, kto zlorečí otcovi alebo
materi, nech zomrie!
Celý zákon pochádza od Boha a bol daný prostredníctvom Mojžiša.
Ak teda Desatoro bolo pribité na kríž, čo to znamená? Že zákon bol zrušený
a my môžeme smilniť a vraždiť? Nie! Na kríž sa pribíjala ceduľa,
ktorá popisovala vinu odsúdeného. Môžeme teda povedať, že zákon pribitý na
kríži popisuje previnenie, kvôli ktorému tam Ježiš zomieral: pretože nemiloval
Boha, klaňal sa modlám, vraždil, smilnil, kradol, klamal. Nie jeho vlastné
previnenie, ale naše previnenie. Zákon pribitý na kríži znamená, že
spravodlivosť bola naplnená, trest za hriech bol udelený. Právnym základom nášho ospravedlnenia už nie
je dodržiavanie Božieho zákona – Desatora, ale prijatie milosti skrze obeť Pána
Ježiša. To je Nová zmluva.
Niekto však môže povedať – dobre, boli sme očistení, naše staré hriechy
boli vymazané, ale teraz sme povinní poslúchať Boha, dodržiavať Božie
prikázania, ak chceme byť spasení. Moja otázka potom znie – ako moc ich musíme
dodržiavať, aby sme boli naozaj spasení? Uspokojí sa Pán Boh s tým, ak ich
budeme dodržiavať na 50%? Alebo bude
stačiť 99,9%? Nie. Pán Boh sa neuspokojí s ničím iným ako dokonalým 100%
dodržiavaním zákona. Iba tak môže byť človek ospravedlnený, ak má byť
ospravedlnený podľa zákona. To dokázal iba jeden človek, Ježiš.
Možno by sme pri veľkej snahe zvládli dodržiavať prikázania ohľadom soboty
(osobne verím, že ani to nie). Ale kto sa odváži tvrdiť, že dokonale naplňuje
dve hlavné prikázania, na ktorých je postavený celý zákon aj proroci – milovať budeš
Pána Boha z celého svojho srdca a svojho blížneho ako seba samého?
Sme neustále beznádejne závislí na Jeho milosti, keby pominula, sme
stratení. To je to pred čím Pavol varuje
Galaťanov – kto raz prijal Kristovu milosť ako základ svojho spasenia, nemôže
hľadať žiaden iný základ. Ak by si človek chcel zaistiť svoju spravodlivosť
dodržiavaním zákona, stáva sa odlúčeným od Krista, vypadáva z milosti (Gal
5:4).
Mám za to, že kto raz prijal Božiu milosť, nikdy neuvažuje o tom, ako
by mohol porušovať Božie prikázania. Chce sa páčiť svojmu Otcovi, chce robiť
to, čo Otec považuje za správne. Nie zo strachu, ale z vďačnosti a lásky.
To je tá veľká premena, ktorú v ľudskom srdci spôsobuje Ježišova obeť. Možno
to človek nedokáže robiť dokonale, možno padne, ale vždy znovu a znovu sa
bude vracať k Otcovi v pokání a Ten ho pozdvihne, aby mohol
kráčať ďalej.
P.S.:
Chcel by som napísať ešte
trochu podrobnejšie o sobote – ale to už asi v ďalšom samostatnom
príspevku.
