poslal chani Teológovia
výrazu „v posledných časoch“ radi dávajú dva významy.
Prvý
význam je možné si prečítať v
komentári k Ri13,11: –
Sväté písmo 2009:
„Čas v pavlovskom chápaní je čas eschatologický, ten, o ktorom
hovorí Písmo ako o posledných dňoch, začatých smrťou a
zmŕtvychvstaním Ježiša Krista a rozprestierajúcich sa na čas
putujúcej Cirkvi, ktorá kráča v ústrety druhému Pánovmu
príchodu.“ Teda podľa tejto definície posledné dni trvajú už
skoro dve tisíročia.
Dôsledkom
takéhoto chápania posledných dní je aj to, že väčšina
prekladov nerozlišuje „v posledných časoch“ – napr 2Ti 3,1;
od „v
neskorších časoch“
– 1Ti 4,1. Lenže medzi výrazmi "eschatais emerais" a
"ysterois kairois" je viditeľný rozdiel. Slovo ysterein
podľa slovníkov znamená oneskorenie, nie posledný – eschatos.
Doslovné preklady ako napr. Roháček alebo Miloš Pavlík
prekladajú 1Ti4,1 ako „v
neskorších dobách“, podobne Žilka "pozdějších
dobách".
Napríklad zabraňovať ženiť sa nemá byť typické pre posledné
dni, ale pre nekoršiu dobu počítanú od prvého storočia.
Druhý
význam: K známej 24. kapitole Matúša
je napísaný tento správny komentár v Katolíckej Biblii: „Keďže
ide o posledné udalosti týkajúce sa Jeruzalema a celého
sveta, menujeme túto reč
eschatologickou rečou, to je rečou o posledných udalostiach. Obe
udalosti sa tak prelínajú, že ich ťažko od seba odlíšiť.“
Tu už sú posledné dni chápané ako krátka epizóda pred
príchodom Pána, nie dve tisícročia.
Dnes
viac ľudí hovorí, verí, že žijeme v posledných dňoch, veria
tomu mnohí bežní veriaci. Kňazi tvrdia, že nevieme kedy príde
slávny Pánov príchod, môže to byť blízko, ale aj o tisíce
rokov.
2Pe 3,3,4
– „Predovšetkým vedzte, že v posledných časoch prídu
posmievači, žijúci podľa vlastných žiadostí a budú sa
vysmievať. Čo sa stalo s jeho prisľúbeným príchodom?“ Tento
text v kat. biblii tiež nie je považovaný za proroctvo, ale
konštatovanie udalostí v
prvom storočí. (Keby to bolo proroctvo, pre tradičné
cirvi by sa muselo stať niečo takéto, čo nie je možné: kňazi
ako vzor kresťanov v kostoloch by museli hovoriť o tom, že teraz
žijeme v posledných dňoch, a mnohí ľudia by sa im za to
posmievali.)
V
prvom storočí kresťania očakávali Pánov príchod, ľudia sa im
smiali a nežili v posledných dňoch z celosvetového hľadiska.
Komentár v kat. preklade je: „Mnohí z prvých kresťanov sa mylne
nazdávali, že koniec sveta je veľmi blízko, že nastane ešte za
ich života. To sa pravda nesplnilo a bludári to hneď využili:
súdny deň vraj nebude.“ Komentátor správne nepovažuje
horlivých kresťanov za bludárov, ale tých, ktorí sa im smejú,
že sú bludári. Lenže Peter sa vyjadril, že ešte v
posledných dňoch prídu posmievači – niečo čo sa v
budúcnosti ešte splní, Peter neopisoval udalosti v prvom storočí,
ale prorokoval – Ezech 12,21-25.
V
prvom storočí mali viacerí nesprávne predstavy o príchode
Božieho kráľovstva. Napríklad poznámka v Jeruzalemskej Biblii k
Sk 1,6: „Nastolení mesiášského království se apoštolům dosud
jeví jako časné obnovení davidovské královské vlády.“
Podobné pocity mohli mať aj podľa Luk 19,11 – kresťania si
mysleli, že hneď príde Božie kráľovstvo. Pavol sa znovu vracal
k tejto téme – 2So(Te) 2,1n – JB poznámka: „k návratu nedoje
v bezprostřední budoucnosti a budou mu předcházet rozpoznatelná
znamení.“ Ale napriek chybám prvých kresťanov,
nedovolil by som si tvrdiť, že to boli falošní proroci. (Žiaľ,
tradičné náboženstvá sa obrali o možnosť rozpoznať
rozpoznateľné znamenia.)
Kresťanstvo
postupne strácalo bdelosť, za cieľ človeka sa začal považovať
posmrtný život a nie príchod celosvetovej
epochy Božieho kráľovstva=BK. V Žid 10,25 sa píše:
„Neopúšťajme naše zhromaždenia, ako to majú niektorí vo
zvyku, ale sa povzbudzujme, a to tým viac čím viac badáte, že sa
blíži ten deň.“ Podobne Jak 5,7-8; 2Pe 3; 1-15; 1P 4,7. Keď sa
Ježiša pýtali na koniec Mat 24, Mar 13 Luk 21 tak im zdôrazňoval
bdelosť vzhľadom na príchod BK, nie len vzhľadom na
individuálny život kresťanov. Pán nepovedal, že je zbytočné sa
pýtať na znamenia, nepovedal im, veď aj tak nikdy nebudete vedieť,
že sa už blíži koniec, lebo sa to nikdy nebude dať dopredu
rozoznať.
Ešte
Justín Mučeník, Ireneus, Tertullian verili v príchod Kristovho
tisícročného kráľovstva. Luther znovu oživil myšlienku, že
koniec je blízko, ale dnes tradičné náboženstvá považujú
eschatológiu za ošumelú rekvizitu, ktorá, patrí okrajovým
sektám, alebo detskú chorobu, ktorú majú tradičné náboženstvá
dávno za sebou.
Ježiš
predpovedal, že to bude jeden z charakteristických rysov posledných
dní, že sa bude po celej zemi zvestovať BK všetkým národom na
svedectvo – Mt 24,14, a potom príde koniec. Aj po svojom
vzkriesení učeníkom tiež pripomenul, že to majú robiť.
Ježiš
bol v prvom rade známy ako učiteľ, nie ako liečiteľ, alebo
exorcista. Zázraky ktoré robil, mali len podpornú úlohu, prvoradé
bolo evanjelizovanie. Napr Marek 1,38 "nato som prišiel aby som
kázal." Ak dnes niekto zdôrazňuje dary sv. ducha ale
nezvestuje tak ako Ježiš, tak určite nekoná Božiu vôľu.
Aj
v knihe "Verím a sľubujem" evanjelická pomôcka na
konfirmáciu, je tiež rozumný názor:(126) "Pravé obrátenie
nie je na chvíľu, ale na celý život, aby zostalo skutočným a
trvalým, musí sa v duc*****m živote prejajavovať takto: Túžba
po pravidelnom čítaní a skúmaní Biblie, túžba po pravidelnej
modlidbe, túžba po spoločenstve s bratmi a sestrami. túžba
hovoriť a vydávať svedectvo o svojej viere aj iným."
Predošlý
pápež vydal encykliku "Caritas in veritate", čo v
preklade znamená "Láska v pravde". Autor sa zamýšľa
nad súčasnými problémami a ponúka riešenie na základe lepších
medziľudských vzťahov. Môžeme sa tu dočítať ako treba
reformovať ekonomický a finančný systém, trhový
mechanizmus, ako majú fungovať odbory ako sa má správne vyberať
clo. Nepochybujem o jeho hlbokých znalostiach, v týchto oblastiach.
Benedikt XVI tiež píše: "Pred nezadržateľným rastom
svetovej prepojenosti a tiež v prebiehajúcej svetovej recesii sa
silno pociťuje potreba reformy tak Organizácie Spojených národov
ako aj medzinárodnej finančnej a ekonomickej architektúry". A
v závere tohto diela autor parafrázuje modlitbu Otčenáš. ods.
79: "Túžbou kresťana je, aby celá ľudská rodina mohla
vzývať Boha slovami: Otče náš! Spolu s jednorodeným Synom sa
všetci ľudia môžu naučiť modliť sa k Otcovi a prosiť ho
slovami, ktoré nás naučil sám Ježiš. Aby ho vedeli posväcovať
životom podľa jeho vôle, a tak mali aj potrebný každodenný
chlieb, ale aj porozumenie a veľkodušnosť voči dlžníkom,
aby neboli príliš vystavení pokušeniam a boli oslobodení od
zlého." Čo je zarážajúce na tejto encyklike? Nikde nie
je zmienka o riešení na základe Božieho kráľovstva, dokonca
aj zo vzorovej modlitby je vynechané očakávanie Božieho
kráľovstva – pre bdelosť už nie je miesto.
Bežní kresťania nie sú vedení k tomu, že majú evanjelizovať. Viac než 95% „kresťanov“ sa čudujú, smejú alebo pohoršujú na tom, keď to robia Jehovovi svedkovia. Keď sa občas stane, že nejaký farár sa snaží na kázni pripomenúť slová Pána, alebo KK905, tak sa miestni farníci pohoršujú.
KK905: "Laici plnia svoje prorocké poslanie aj evanjelizáciou, „čiže hlásaním Krista svedectvom života, ako aj slovom“. U laikov „táto evanjelizácia… nadobúda špecifický ráz a osobitnú účinnosť preto, že sa vykonáva v bežných životných podmienkach.“
„Ale takýto apoštolát nespočíva len vo svedectve života. Pravý apoštol hľadá príležitosti ohlasovať Krista aj slovami tak neveriacim…, ako aj veriacim.“
V encyklike Redemptoris missio od Jána Pavla II môžeme čítať takéto rozumné myšlienky:
3,27: „Zo Skutkov apoštolov vyplýva, že...misie boli chápané ako samozrejmé ovocie kresťanského života, ako úloha pre každého veriaceho...aj výslovným hlásaním“
3,34: „Je potrebné sa vyvarovať nebezpečenstva, že táto výslovne misionárska úloha, ktorú zveril Ježiš svojej cirkvi ktorú ju dáva každodenne znovu, v rámci rozsiahleho poslania celého Božieho ľudu, bude znehodnotená a postupne zanedbávaná alebo zabudnutá.“
3,36: „Jednou z najvážnejších príčin zmenšeného záujmu o misijnú aktivitu je ľahostajné zmýšľanie, nedotklivosť, ktorá je žiaľ rozšírená aj medzi kresťanmi“
5,46: „niektorí hovoria, že by stačilo vytvoriť takú spoločnosť, ktorá by bola schopná zasadiť sa o spravodlivosť, slobodu mier. Zabúda sa však, pritom na to, že každý človek má právo počuť o Božom dobrom posolstve“
5,58: „Nie je úlohou cirkvi pôsobiť priamo v oblasti hospodárskej, technickej alebo politickej, alebo aby hmotne prispievala k rozvoju.“
Je chválihodné, že Jan Pavol II osobne povzbudzoval talianských katolíkov na začiatku roka 1994, aby kázali od dverí k dverám. Povedal, že nie je čas sa hanbiť za evanjelium. Lenže problém je hlbší ako len povedať, že jeho snaha ostala nepochopená a zabudnutá. Dosť často sa stretávam s veriacimi, (považujú sa za silne veriacich), ktorí mi povedali, že nemám vlastný názor, keď používam bibliu ako autoritou. Žiaľ sú to ľudia často odchovaní na katolíckej filozofii a to čo učia teológovia nie je nadstavba biblie, ale akýsi prívesok, ktorý bibliu znehodnocuje.
Nedávno pápež vyzval biskupov aj ostatných, aby hovorili o svojej viere.
http://www.ta3.com/clanok/1024096/papez-vyzval-biskupov-aby-isli-medzi-chudobnych.html
Mne
sa ešte nepodarilo s farárom dlhšie sa rozprávať o biblii, jeden
mi dokonca povedal, že keby Boh vyzeral tak ako je opísaný v
biblii, bol by to čudný Boh. Úplne nemožné je aby oznamovali
príchod Božieho kráľovstva.
O tom, že všetci kresťania majú evanjelizovať nevedel ani dobre informovaný katolík martino. Potom, keď som ho osobne upozornil na to, že každý laik má zvestovať aj slovom, sa martino slušne a razantne ospravedlnil. http://www.granosalis.cz/modules.php?name=News&file=article&sid=11681
"Omluva. Františku, nějaký anonym mne upozornil na KKC §905...
Omlouvám se z neznalosti, neboť jsem měl na mysli KKC § 888
Ještě jednou se omlouvám, neboť jsem dával důraz na svědectví života laiků, jako způsob evangelizace. Takže váš úmysl byl dobrý. Já naopak vycházím z osobní zkušenosti, že laici nevzdělaní, fanaticky zaměření, naopak od Boha odrazují..."
Prečo sú laici nevzdelaní? Nový zákon v ničom nedáva dôvod myslieť si, že existuje trieda laikov a trieda kňazov – nevzdelaných a vzdelaných kresťanov. A keď o tom nevedia ani vzdelaní kresťania, že treba zvestovať, prečo by to mali vedieť "nevzdelaní" kresťania? Určite nie preto, že je to ťažké pochopiť. Ja napríklad nerozumiem nebiblickým pojmom, napr: "večné plodenie", alebo že "boh je transcedentný a imanentný"... preto o tom nemôžem s ľuďmi hovoriť. Ale hovoriť o BK by nemalo byť ťažké. Napríklad nikto sa tak často nemodlí o jeho príchod ako katolíci. Problém skôr vidím v tom, že teológovia znejasnili čo to je BK. Napríklad poznámka k Mt 3,2: 1. hovorí, že BK má tri významy: „stav šťastných v nebi“, 2. „cirkev na zemi“, 3. „zbožné myslenie človeka“. Božie kráľovstvo tak dostáva filozofický význam a filozofická myšlienka sa nedá zvestovať. Kvôli žiadnemu takémuto významu nemá zmysel zvestovať príchod BK, tak ako si to želal Pán.
Pod Luk17,22 možno čítať dokonca takýto komentár: „keďže Božie kráľovstvo už prišlo, niet viac čo očakávať“ a teda ani zvestovať.
Súčasný
pápež František vyzval mladých ľudí, aby zmenili svet. Skutočné
riešenie, príchod Božieho kráľovstva neočakáva.
http://www.ta3.com/clanok/1024080/zmente-skazeny-svet-vyzyva-papez.html
To sa určite
nepodarí, pretože bohom sveta je stále satan a nie je to ani v
súlade s Ježišovými proroctvami. Vhodnejšie by bolo povedať,
aby kresťania bdeli a dali si pozor pred skazeným svetom, kresťania
ho určite nezmenia. Ja môžem zmeniť len seba (aj to je ťažké)
a svojím životom môžem potom priaznivo vplývať na niektorých
jednotlivcov. Väčšina ľudí bude môj život aj tak považovať
za nezaujímavý. Keď sa Ježiša apoštoli pýtali na znamenia
konca sveta, Ježiš im povedal nepriaznivé udalosti. Jeho proroctvá
sú určite pravdivé a budú sa napĺňať.
Zvláštne
je, že pápež to povedal v krajine, kde sa asi 80% ľudí hlási ku
katolíckej viere, čiže aspoň teoreticky v Brazílii by problémy
so skazenosťou nemali byť. Skutočnosť je žiaľ taká, že asi
80% ľudí ktorí navštevujú v Brazílii špiritistické
stretnutia, zároveň chodia aj na omše...
Pápež
sa tiež vyjadril, aby kresťania išli za ľuďmi.
Oficiálny
hovorca katolíckej cirkvi na Slovensku, pán Gavenda sa vyjadril:
"Je
pravda, že na Slovensku sa viera vníma viac ako niečo vnútorné,
súkromné, o čom sa s druhými nehovorí. Kto cíti, že
mu viera niečo do života dáva, mal by sa o to aj podeliť, to
je prirodzené." Kto ľudí k tomu priviedol, aby viera bola
niečím súkromným, o čom sa s druhým nehovorí? Veď keď mám
dobrý recept na varenie, mám radosť, keď ho môžem viacerým
odovzdať. Prečo väčšina veriacich necíti potrebu hovoriť o
svojej viere?
A
ako zvestujú profesionálni misionári? Napr Emil V Rusku:
https://vakci.signaly.cz/1110/povolanie-misionar-rusko
Chodenie
po domoch sa nepovažuje za kultúrne. Modlenie, prijímanie hostí,
pastierské návštevy (– ktoré sa často zamieňajú za
evnanjelizáciu), vyplňovanie tlačív môže byť potrebné, ale s
evanjelizáciou to priamo nemá nič spoločné. Taktiež apoštoli
nechodili evanjelizovať s hudobnými nástrojmi, ani nerobili
športové hry, rozličné kvízy, aby zaujali ľudí, ako to dnes
bežne robia farári.
http://www.emp1.ic.cz/06x_jakutsk/06jakutsk_07.html
Čiste
teoreticky, keby, keby na moje dvere nieto zaklopal a chcel sa
rozprávať so mnou o Bohu, je u mňa vítaný, určite ho pozvem
ďalej.
