Tip na Vánoční dárek:

Recenze
Obsah
OBJEDNAT

Hudební portál
GRANO MUSICALIS
mp3 zdarma

Velký pátek

Vzkříšení

Len nenápadne a postupne sa vypestoval mariánsky kult. Koncom druhého storočia po Kristovi vzniká spis, ktorý prvý obsahuje legendu o Márii, o jej narodení a jej trvajúcom panenstve. Tertullián, vynikajúci "cirkevný otec", ktorý zomrel v r. 222, odsúdil túto legendu. Bol toho názoru, že Mária a Jozef po narodení Ježiša žili v normálnom manželskom pomere, pretože Nový zákon niekoľkokrát hovorí o bratoch Pána. Tak najmenej 150 rokov od vzniku Cirkvi, t.j. od Letníc, nedošlo k žiadnemu uctievaniu Márie.

Až keď duchovne a mravne schátralí kresťania uzavreli svadbu s cisárskym Rímom a kresťanstvo sa stalo štátnym náboženstvom, sa zistilo, že pokresťančení pohania postrádajú bohyne, na ktoré boli naučení a ktorým vzdávali úctu. Ľudia so sebou do cirkvi vnášali povery a modlárstvo. Predtým uctievali bohyne ako Izis, Dianu, Artemidu, Athénu, Afroditu a iné. Cirkevná hierarchia aby vyplnila vzniknuté vákuum, do ktorého by vždy mohol vniknúť kult pohanských bohýň, našla náhradu v Márii. Uctievanie bohýň bolo prenesené na Máriu, ktorá v dôsledku toho musela byť povýšená na bytosť s nadľudskými vlastnosťami.


Na koncile v Efeze v r. 431 vznikol pre Máriu titul: "Matka Božia", ktorý sa opäť objavuje vo vyznaní chalcedónskom, ktoré bolo prijaté na koncile v Chalcedóne v r. 451. Zakotvenie tohto titulu vo vyznaní malo zdôrazniť, že syn Márie bol nielen pravý človek, ale tiež Boh, jedna osoba, Božej a ľudskej prirodzenosti. Bola to reakcia na blud Nestoriánov, ktorí oddelili obe prirodzenosti v Kristovi a učili, že Boží Logos - Slovo sa len usídlilo v človeku Ježišovi. Preto chalcedónske vyznanie učí, že Kristus bol "narodený z Panny Márie, Matky Božej, podľa človečenstva".

Titul bol daný Márii za tým účelom, aby sa podporilo správne učenie ohľadom oboch prirodzeností v jednej osobe Ježiša Krista a nie za účelom povýšenia Márie na kráľovnu nebies ako predmetu ľudského uctievania. Pôvodný účel tohto titulu sa však časom celkom stratil zo zreteľa, najmä medzi prostými veriacimi, a Márii začali byť pripisované vlastnosti a prvky, ktoré z nej skutočne mali vytvoriť nadľudskú bytosť. Bolo zdôraznené jej večné panenstvo, bola vyňatá z moci "dedičného hriechu".

Okolo r. 600 sa ustálilo modlenie k nej a k "svätým" a rozširovali sa o nej legendy, že sa zjavila niektorým mníchom, mníškam a iným, ktorí boli vyhlásení za svätých, že spôsobila zázraky uzdravenia a iné divy. V 16. storočí vznikol "Zdravás", v r. 1854 pápež Pius IX. vyhlásil "nepoškvrnené počatie" Panny Márie, ktoré je mnohými zamieňané za počatie Pána z Ducha Svätého. A pritom "nepoškvrnené počatie" znamená, že "najpožehnanejšia Panna Mária od prvého okamihu, kedy bola počatá, bola zachovaná nepoškvrnená od všetkej poškvrny dedičného hriechu".

V r. 1950 pápež Pius XII. vyhlásil "nanebovzatie Panny Márie" v tele, ku ktorému vraj malo dôjsť skoro po jej smrti. Nedokážeem pochopiť, keď sa to malo stať skoro po jej smrti, prečo došlo k tomu objavu a vyhláseniu ako článku viery až v r. 1950! Väčšina apoštolov žila omnoho dlhšie než Mária. Keby bolo došlo k jej "nanebovzatiu v tele" skoro po jej smrti, neočakávali by sme, že apoštolovia by túto udalosť popísali v svojich spisoch?

Konečne v r. 1956 pápež Pavol VI. prehlásil Máriu za "Matku cirkvi". Čo bude ešte v budúcnosti o nej vymyslené, prehlásené za článok viery a uzákonené, si nedovolím hádať.

Takmer súčasne s náukou o "nepoškvrnenom počatí" Márie sa vyvinulo učenie, že sa nedopustila žiadneho hriechu počas celého svojho života. To už bol len ďalší krok k vyhláseniu jej nezhrešiteľnosti. Jej prirodzenosť vraj bola taká, že nemohla zhrešiť. Avšak, ak sa Mária mala stať predmetom uctievania, potom je len prirodzené, že jej budú pripisované vlastnosti a prvky, ktoré z nej učinia predmet hodný zbožňovania. Tým je Mária prakticky postavená vedľa Pána Ježiša Krista. Tieto náuky odporujú svätým Písmam.

Mária vo svojom Magnificat prehlásila: "Velebí moja duša Pána. Zaplesal môj duch v Bohu, mojom Spasiteľovi" (Lk 1:46-47). Len človek, ktorý si je vedomý svojho hriešneho stavu pred absolútne svätým Bohom, je presvedčený, že potrebuje Spasiteľa. Bezhriešna osoba predsa nemusí mať obavu z Božieho súdu, a preto nepotrebuje Spasiteľa.

Mária však bola obyčajné dievča, neskôr žena. Nemohla byť bez hriechu. Potrebovala Spasiteľa, ktorého Boh pripravil vo svojom Synovi a v jej synovi podľa ľudskej prirodzenosti. Mária sama potrebovala prežiť znovuzrodenie z Ducha Božieho, o ktorom neskôr Pán hovoril židovskému predákovi Nikodémovi. Evanjelista Lukáš nám hovorí, že "keď sa naplnili dni očisťovania Márie podľa zákona Mojžišovho" (Lk 2:22) po narodení Ježiša, Mária priniesla dve obete, ktoré nechala za seba obetovať. Mali to byť dve hrdličky alebo dve holúbätká. Jedno bolo obetované v obeť zápalnú, ktorá symbolizovala poctu Hospodinovi v úplnom odovzdaní vôle a celej bytosti Bohu. Druhé malo byť obetované v obeť za hriech. Po prinesení týchto dvoch obetí bola každá rodička prehlásená za čistú. Čítame v 3M 12:6-8: "A očistí ju kňaz a bude čistá."

Zdroj (a viac) v knihe "Modlářství staré a nové"