Grano Salis - Katolícka cirkev

Katolícka cirkev Hans Küng vydavateľstvo Slovart

Doporučujem všetkým knihu:

Katolícka cirkev (Hans Küng vydavateľstvo Slovart)...Ide o odbornú publikáciu podloženú historičnosťou renomovaného autora...

Hans Küng študoval na Gregoriánskej univerzite v Ríme. V roku 1957 získal v Katolíckom inštitúte na Sorbonne doktorát z teológie. V roku 1954 bol vysvätený za rímsko katolíckeho kňaza. Učil na nemeckých univerzitách v Múnsteri (1959-1960) aj v Túringene (1960-1996), kde od roku 1963 viedol aj inšitút ekumenického výskumu. Roku 1965 ho pápež Ján XXIII vymenoval za peritu (teologického poradcu) Druhého vatikánskeho koncilu. Od roku 1979 po spore s Vatikánom, má zákaz prednášať ako teológ, na katolíckych univerzitách.

Niekoľko ukážok z knihy:

Uzavretý dogmatický rímskokatolícly systém náuky sa skladá z dávno zastaranej autoritárskej a nebiblickej scholastickej teológie. Ježiš bol človek ktorý chválil manželstvo a nikdy nestanovil celibát ako podmienku učeníctva, človek ktorého všetci učeníci boli ženatí a ženatými aj zostali. (Pavol tvrdí že on je vínimkou), nemôže slúžiť ako autorita pre zákon, ktorý klérus nazýva celibátom.

Môžeme hovoriť v pôvodnej cirkvi o úradoch? Nie, pretože sekulárny termím úrad arché sa na tieto rozličné povolania nikdy nepoužíva. Vieme prečo. Úrad naznačuje vzťah k vláde....Takže nie ,,hierarchia,, ale ale ,,služba cirkvi,,...Nešťastný termín hierarchia zaviedol až 500 rokov po Kristovi neznámy teológ Dionýzia.

Súčasné slovo ,,kňaz,, sa v novom zákone používal pre hodnostárov iných náboženstiev, ktorí ponúkali obety no nikdy nie pre tých ktorí slúžili v kresťanských spoločenstvách. V cirkvi sa používalo slovo ,,presbyter,, alebo ,,starší,, nikdy však nie kňaz.

Je však prekvapujúce, že Pavol ani Ignác tento obhajca a ideológ monarchistického episkopátu vo svojom liste rímskemu spoločenstvu sa neobracal na žiadneho biskupa. A v žiadnom z ranných zdrojov ako napríklad v Klementovom liste (rok 90) niet najmenšej zmienky o biskupovi v Ríme. Njstarší zoznam biskupov, zoznam Irenea Lyonského podľa ktorého Peter a Pavol preniesli úrad episkopa na istého Línusa je podvrh z druhého storočia. Je dokázané že monarchistický episkopát fungoval v Ríme až okolo polovice druhého storočia (biskup Anicetus).

V roku 325 sa Konštantín stal jediným vládcom rímskej ríše a zvola prvý ekumenický koncil...Na koncile mal hlavné slovo cisár, rímsky biskup nebol ani len pozvaný.

Je vylúčené žeby mal rímsky biskup v prvých storočiach právny primát, či dokonca nejaké prednostné postavenie opierajúce sa o bibliu. Najme v Ríme neexistoval žiadny monarchistický episkopát a sotva poznáme mená biskupov prvých storočí. Za prvý overený dátum pápežských dejín sa pokladá rok 222 začiatok pontifikátu Urbana I. Prísľub Petrovi z Matúšovho evanjelia: Ty si Peterk a na tej skale postaví svoju cirkev, ktorý je taký smerodatný pre dnešných rímskych katolíkov a ktorého obrovské čierne písmená na pozlátenom pozadí zdobia vnútrajšok baziliky sv Petra nie je ani raz citovaný v žiadnej kresťanskej literatúre prvých storočí okrem Tertuliána ktorý ho cituje v súvislosti s Petrom ale nie s Rímom.

Lev I (450) bol prvým rímskym biskupom ktorý ktorý sa ozdobil titulom pohanského hlavného kňaza titulom ,,pontifex maximus,,.....

...Samozrejme v tom čase by nikoho ani v Ríme nenapadlo že rímsky biskupi sú nromylní....Historický výskum ukázal že pápeži najmä od 5. st. rozširovali svoju moc zjavnými podvrhmi. Vymyslená legenda o svätom pápežovi Silvestrovi viedla v 8. st. k veľkému podvrhu s veľkými následkami ku Konštantínovmu daru (že ide o podvrh sa ukázalo až v 15. st) podľa ktorého nechal Konštantín Rím a západnú polovicu pápežovi Silvestrovi, umožnil mu nosiť cisárske insígnie a odev (purpur) mať svoj pápežský dvor a dávať mu primát nad všetkými ostatnými cirkvami. Z 5-6. st. sa datujú dva úspešné podvrhy okolo pápeža Symmacha ktorý vyhlásil: Prima sedes a nemine indicatur . ,,prvý stolec nesmie súdiť žiadna autorita ani cisár,,....Dekréty pseudo- Izidora, ide o 115 falošných dokumentov rímskych biskupov Ich cieľom bolo posilniť postavenie biskupov...Výsledkom malo byť že štátne zákony ktoré protirečili pápežským kánonom sa pokladali za neplatné.

Všetky tieto podvrhy z ktorých väčšina pápež legitimizoval sa stále objavujú v Codexiuris cannonica (Kódex kanonického práva). Každý človek si môže overiť že tento kuriálny stredoveký systém sa nemôže odvolávať na bibliu a rannokresťanskú tradíciu. Opiera sa o ďalšie privlasťňovanie si moci a o podvrhy ktoré sa právne legitimizujú.

Tak napr. Kódex kanonického práva čo platil do druhého Vat. Konc. , právny predpis ktorý je dôležitý dodnes, a dodnes podľa ktorého iba pápež môže zvolávať ekumenický koncil (a ak ho nechce zvolať, nik proti tomu nemôže namietať) sa opiera o 5 dôkazových textov z predtým legálnych zdrojov, pričom tri z nich sú podvrhy Pseudo-Izidora a ostatné sú odvodené z týchto podvrhov...

Tvrdenie o pápežskej neomylnosti malo všetkých nasledujúcich pápežov raz a navždy zaviazať k dekrétu pápeža Mikuláša III...no túto rannú náuku o neomylnosti pápežských rozhodnutí, ktorá sa spočiatku nebrala nijako vážne napokon odsúdil Ján XXXIII vo svojej bule (1324) ako dielo diabla, otca všetkých lží a oživili ju až konzervatívny pápeži v 19. st.

Ján Pavol II pochádzal z krajiny kde nezapustila korene ani reformácia ani osvietenstvo a to veľmi mimoriadne vyhovovalo kúrii. Svojim populizmom, pozornosťou voči médiám, charizmom a činorodým talentom (predtým člen komisie pre riešenie kontroly pôrodnosti) mal byť tým čo pre Biely dom Roland Regan – veľkým sprostredkovateľom ...aj jeho obdivovateľom bolo čoraz jasnešie že skutočné zámery tohto pápeža namiesto jeho verbálnym prejavom: konciliárne hnutie sa malo zabrzdiť, reforma cirkvi sa mala zastaviť, proces ekumenizmu s cirkvami sa mal zastaviť a dialóg so svetom mal nahradiť jednosmerné učenie a dekréty. Jeho nová evanjelizácia znamenala novú katolizáciu....

vložil ivanp

	Hledej
	Je a svátek má Rostislav. Vytvoření registrace