Grano Salis - Tazka cesta k Bohu.

Tazka cesta k Bohu.

Zjavenia Panny Márie v Lurdoch a okolnosti okolo nich vzbudili už v čase zjavení veľkú pozornosť v ateistických kruhoch nepriateľských Cirkvi, pretože popierali ateistickú koncepciu existencie sveta, v ktorej nebolo pre Boha a jeho pôsobenie vo svete miesto. Preto sa roky všemožne usilovali diskreditáciou a výsmechom útočiť na Bernadetu /ktorej sa matka Bozia v Lurdoch zjavila/ i na Cirkev. Hovorili o podvode Katolíckej cirkvi a jej kléru, ba dokonca sa usilovali sfalšovať dokumenty týkajúce sa lurdských udalostí a zázračných uzdravení.

Autor citovaného článku v tejto súvislosti spomína spisovateľa Jeana de Bonnefona, slobodomurára, ktorý priam sršal nenávisťou voči Cirkvi. V roku 1906 vydal publikáciu Lurdy a ich majitelia, v ktorej vyzýval na zatvorenie svätyne, pretože, ako tvrdil, zjavenia boli „vopred naplánovaný a nafingovaný podvod”. Usiloval sa presvedčiť svojich čitateľov, že katolícki kňazi „ako metódu používajú klamstvo a pretvárku”.

Kniha na prvý pohľad budí dojem, že je písaná na základe historických dokumentov, no skúsení historici odhalili, že medzi historickými dokumentmi sa nachádza sfalšovaný list generálneho prokurátora Pierra-Clauda Falconneta z Pao. Dokázali, že obsah listu vymyslel sám de Bonnefon, aby tak obhájil hlavnú tézu svojej knihy. Nedomyslel však, že obsah autentickej správy Falkonneta ministrovi jeho podvod odhalí.

Iným autorom jedného z najväčších literárnych podvodov bol slávny francúzsky spisovateľ Emil Zola. V auguste 1892 pricestoval do Lúrd, aby o nich napísal knihu. Zola neveril v Boha, a samozrejme neveril ani zjaveniam a zázračným uzdraveniam v Lurdoch. Bol presvedčený, že na všetko dá odpoveď veda. Jeho cieľom bolo „odhaliť veľký podvod katolíckeho kléru”. Tak bol presvedčený o svojej pravde, že jeho pohľad na Lurdy nemohol byť objektívny.

Počas svojho pobytu v Lurdoch sa zameral na dve dievčatá: Máriu Lebranchovú a Máriu Lemarchandovú, ktoré zomierali na tuberkulózu. Obidve sa počas modlitby pri jaskynke uzdravili a Zola bol svedkom tejto udalosti. Napriek tomu však vo svojej knihe napísal, že dievčatá skoro po svojom návrate domov zomreli. Aby zabránil odhalenie tohto podvodu, navštívil dievčatá a nahováral ich, aby sa presťahovali do Belgicka. „Je zaujímavé”, napísal Piotrowski v článku, „že po vydaní Zolovej knihy sa počet pútnikov do Lúrd nezmenšil, ale zdvojnásobil”. Do Lúrd začalo prichádzať čoraz viac lekárov, vedcov, novinárov a ľudí zo sveta kultúry. Mnohí, keď boli svedkami uzdravení, prichádzali znova. Medzi nimi bol aj Zolov priateľ, ateista, spisovateľ Joris Karl Huysmas. Po pobyte v Lurdoch sa stal katolíkom a neskôr vstúpil do kláštora.

Aj nositeľ Nobelovej ceny Prof. Alexis Carrel sa v Lurdoch obrátil. Do Lúrd prišiel r. 1903 ako ateista. Keď bol svedkom uzdravenia svojej pacientky zomierajúcej na tuberkulózu pobrušnice,ktora isla do Lurd prosit o uzdravenie pochopil, že jestvuje aj iný rozmer skutočnosti a jedinou cestou vedúcou k Bohu je nadviazanie osobného vzťahu s ním cez vieru, vytrvalú modlitbu a život podľa zásad evanjelia, Napísal: „Prichádzajme k Bohu s láskou a túžbou, predierajúc sa cez mrak rozumu. Až potom môžeme zakúsiť Božiu lásku…” Carrelovo obrátenie sa nestretlo s pochopením u jeho nadriadených na univerzite v Lyone a z univerzity musel odísť.Jeho sefovia na univerzite mu totiz povedali, ze lekar, ktory veri, ze Matka Bozia uzdravuje, nemoze byt zamestnancom univerzity. Neskôr (r. 1912) za svoju vedeckú prácu v New Yorku získal Carrel Nobelovu cenu.

Kým Carrel „videl v zázraku výzvu na obrátenie, Emil Zola videl Božie divy v Lurdoch, no napriek tomu neuveril”. Pietrowski v tejto súvislosti napísal: „Zázraky sú čitateľnými znameniami len pre ľudí dobrej vôle”. No napokon sa aj Emil Zola obrátil.

Niekoľko rokov po jeho návšteve Lúrd (1896) utrpel otvorenú zlomeninu nohy, a pretože rana sa nehojila napriek intenzívnej liečbe, hrozila mu amputácia nohy. Na vigíliu Narodenia Pána mal Zola sen, že je v kostole a pred obrazom Božej Matky s dieťatkom spieva koledu. Keď sa zobudil, zistil, že jeho žena spieva tú istú koledu. Poprosil ju, aby zašla do chrámu a pred obrazom Madonny zapálila sviečku. Ešte v ten deň sa uzdravil. Bol to pre neho, ako napísal Piotrowski, veľký duchovný otras. Zola sa zmieril s Bohom, prijal sviatosti, začal sa pravidelne modliť a pristupovať k sviatostiam. Vo vyhlásení okrem iného potvrdil, že pochopil, že posledných tridsať rokov žil vo veľkom blude. Varoval aj pred hrozbami zo strany slobodomurárov, ktorých učenie dlhý čas vyznával a rozširoval, a tak mnohých priviedol na cestu klamstva a hriechu. Prejavil úprimnú ľútosť a veľkú kajúcnosť za všetko zlo, ktoré napáchal počas svojej predchádzajúcej činnosti. Popretŕhal všetky zväzky, ktoré ho spájali s jeho predchádzajúcou činnosťou a prosil o odpustenie. Obrátil sa aj na pápeža Leva XIII. s prosbou o odpustenie za všetky svoje prejavy a publikácie namierené proti Cirkvi. Útoky voľnomyšlienkarov a nepriateľov Cirkvi proti udalostiam v Lurdoch trvali až do r. 1958.

Už stopäťdesiat rokov sa v Lurdoch neustále dejú zázraky: duchovné uzdravenia z hriechu a z nedostatku viery v Boha i telesné uzdravenia z najrozličnejších chorôb. Lurdy sú dôkazom stáleho mimoriadneho Božieho pôsobenia. Nútia zamyslieť sa a vo viere sa otvoriť tajomstvu Božej lásky, napísal autor článku a pokračoval: Na ilustráciu pripomeňme, že v rokoch 1858 - 1914 zaregistrovali v Lurdoch 4 445 zázračných telesných uzdravení a uzdravenia sa dejú naďalej. Všetky prípady sú zaregistrované v Bureau de Constatatione Médicales, ktorý v r. 1947 premenovali na Buerau medical de Notre Dame de Lourdes. Členmi komisie, ktorá skúma zázračné udalosti, sú špecialisti z rozličných oblastí medicíny, ktorí z vedeckého hľadiska skúmajú prípady nevysvetliteľných uzdravení. Cirkev z množstva ľudsky nevysvetliteľných uzdravení oficiálne uznala len niekoľko desiatok. Zázraky, ktoré sa dejú v Lurdoch, sú zvláštnym posolstvom, ktoré Boh smeruje k ľuďom, aby ukázal svoju moc, no tejto Božej reči môžu porozumieť iba ľudia úprimne hľadajúci pravdu, pokorní, otvorení na prijatie tajomstva Boha a ochotní podriadiť mu celý svoj život.

P. M. Piotrowski TChr. v článku Znamenie odporu v časopise Milujte sa (č. 8)./kratene/

	Hledej
	Je a svátek má Marcela. Vytvoření registrace