AK nie je ničím novým. Jedným zo znakov prvých kresťanov, ktorým sa líšili od svojich pohanských súčasníkov, bolo to, že odmietali ponížiť svoju plodnosť a používať kondómy, neprirodzené zásahy medicíny a pesary /prekážky uložené do pošvy/ do prirodzeného chodu sexuálneho života Bohom stvoreného…

Prezident USA T. Rooswelt odsúdil antikoncepciu ako “jediný hriech, ktorý je potrestaný smrťou národa a rasy. Je to hriech, ktorý sa nedá ničím zadosťučiniť”. S. Freud, zakladateľ modernej psychoanalýzy a ateista, poznamenal: “Zrieknutie sa reprodukčnej schopnost je spoločným znakom zvrátenosti každého druhu. Sexuálnu aktivitu naozaj označujeme ako zvrátenú, ak sa vzdala cieľa reprodukcie a ak sleduje iba cieľ radosti a pôžitku bez ohľadu na skutočný cieľ reprodukcie.”

Mahatma Gandi, hinduista tvrdil, že metódy antikoncepcie sú “povzbudzovaním k neresti. Ony činia mužov a ženy nedbalými a bezstarostnými… príroda je neeúnavná a húževnatá a veľmi sapomstí zaakékoľvek porušovanie svojcih zákonov. Morálne výsledky môžu vznikať iba na zákalde morálnej zdržanlivosti… Ak sa metódy antikoncepcie dostanú na program dňa, výsledkom takého stavu bude nič iné, iba morálna degradácia… Muž už dostatočne degradoval ženu kvôli svojej vlastnej žiadxostivosti a antikoncepcia bez ohľadu na to, že jej zástancovia majú na ňu kladný názor, je bude aj naďalej degradovať.”

T.S.Elliot sa slávny britský básnik a literárny kritik, zdôrazňoval, že akceptovaním antikoncepcie “sa svet pokúša vytvoriť experiment síce civilizovanej, ale nekresťanskej mentality. Ten experiment zlyhá. Musíme byť veľmi trpezliví a čakať na jej kolaps… Treba obnoviť civilzáciu a zachrániť svet od samovraždy.”

Keď výbor Federálnej rady cirkví v USA vydal správu navrhujúcu postupovať podľa pokynov anglikánskej cirkvi, noviny The Washington Post konštatovali v údodníku: “Ak vyvodíme z tejto správy logický záver, musíme povedať, že ak by sa jej účinky prejavili v praxi, znelo by to, ako by smrť kľačala pri manželstve a vytvorila by degradujúcu prax, ktorá by povzbudzovala nemorálnosť…”

Múdri mužovia a ženy nikdy nepodceňovali silu pohlavného pudu, ale aj jeho schopnosť orientovať alebo dezorientovať nielen jednotlivcov, ale aj celé spoločenstvá. Avšak uprostred chaosu, v ktorom žijeme, je pre mnohých ťažké “pre stromy nevidieť les.” Medzi antikoncepciou a rozpadom manželstva je naozaj súvislosť:

Ľudia sú často v pokušení robiť veci, ktoré by nemali robiť. Mnohé odstrašujúce prostriedky v samotnej príode, ale i v spoločnosti, pomáhajú im držať tieto pokušenia na uzde. A zachovávať poriadok. Je jasné, že napríklad jedným z odstrašujúcich prostriedkov proti podliehaniu pokušeniu cudzoložstva, ako jedného z hlavných príčin rozvodov, bol strach z nežiadúeho otehotnenia. Len slepý nevidí, že aj kultúrnou akceptáciou antikoncepcie sa veľmi zvýšil výskyt manželskej nevery… Presne to isté možno tvrdiť aj o predmanželskom sexe, ktorý na základe skúsenosti i štúdií, je kľúčovým faktorom na predpovede rozvodovosti…

A pokračuje to ešte horšie: Keďže žiadna z metód antikoncepcie nie je stopercenne účinná, zvyšovanie počtu cudzoložstva a predmanželského sexu nevyhnutne vedie k zvýšeniu počtu príadov nevyhnutného “nežiadúceho tehotenstva”. Potom logicky nasleduje potrat…

Iste nie každý sa uchýli k potratu. No často dieťa ostáva osamelej matke… Suma sumárum: V dôsledku zvýšeného počtu rozvodov /aj kvôli nevere a predmanželskému sexu/ a zvýšeného počtu matiek samotárok s deťmi však sa rapídne zvyšuje počet detí, ktoré vyrastajú bez otca… A z mnohých štúdií vyplýva, že práve u týchto detí “bez otcov” dramaticky stúpa pravdepodobnosť, že budú vyrastať a dospievať v chudobe, že budú zneužívané, že sa u nich vyskytnú emocionálne, psychologické poruchy i poruchy správania, že ich zdravie bude podlomené, , že budú užívať drogy, že skončia vo väzení, že sa prejaví u ich častejšie predmanželský sex, a ak sa oženia alebo vydajú, že sa skôr rozvedú atď. Je to teda začarovaný kruh, na začiatku ktorého bol demoralizujúci vplyv antikoncepcie na morálku…

A ešte ďalej: Žijeme teda v období sexuálneho chaosu. Ten chaos má aj spoločenský romer. Philip Lawler, novinár poznamenal: “Jestvuje hrozba, že verejné dôsledky “súkromného” sexuálneho správania zničia americkú /a nielen ju/ spoločnosť. Za posledných 35 rokov vynaložila federálna vláda 4 trilióny dolárov na rôzne sociálne programy, ktoré mali zacieľ liečiť choroby, ktoré možno priamo alebo nepriamo pripísať na vrub nesprávneho používania alebo zneužívania ľudskej sexuality”...

Rozumní muži a ženy, ktorí pochopili, akú silu má antikoncepcia v zmysle, že mení doslova chod spoločnosti tým, že mení prístup ľudí k ľudskému životu priamo pri jeho zdroji, predvídali výskyt týchto chorôb. Ak je mnaželstvo základnou bunkou spoločnosti, sexuálny zväzok je zdrojom kultúry. Ak je orientovaný na lásku a smerom k životu, buduje kultúru lásky a života. Ak je zameraný proti láske, buduke kultúru konzumu a smrti. Ak teda nad životom nevládne nič priamo pri jeho prameni, tak nad ním nevládne vôbec nič. Kultúra antikoncepcie je kultúra, ktorá nemá budúcnosť. Je to kultúra, ktorá pácha samovraždu /Elliot, Rooswet/.

20 storočie bolo svedkom odklonu všetkých dôležitých protestantských denominácií od odsúdenia antikoncepcie nielen k jej akceptovaniu, ale často aj k jej obhajobe. Jedine Katolícka Cirkev – kladúc odpor nepredstaviteľnému globálnemu tlaku – vo svojom postoji pevná. Dokonca aj niektorí protestantskí vodcovia, keď spoznajú zlo antikoncepcie /a je ich stale viac…/, obdivujú odvahu KC. Istý člen evanjelickej luteránskej cirkvi to vyjadril takto: “To, že rímsky pápež by na konci 20. storočia viedol opozíciu poti antikoncepcii – často bolestne osamotený – je nemilá irónia. Možno sa ukázalo, že katolícky hierarchický model, ktorý rezervuje konečné rozhodnutia vo veciach viery a mravov biskupovi, o ktorom katolíci veria, že je nástupcom Petra, sa vo svelte modernej doby prejavil pružnejší, než spoliehanie spoliehanie sa na individuálne svedomie a demokratickú vládu cirkvi.”

Čo je teda vzdialenejšie od života reálnych ľudí a od ich skutočných potrrieb? Je to KC alebo prevládajúca kultúra antikoncepcie?... Reálni ľudia potrebujú poznať pravdu. Potrebujú poznať dobrú zvesť o tom, že sme stvorení na obraz a podobu Božiu, a že sme povolaní, aby sme milovali tak, ako miluje Kristus: nie poživačne, konzumentsky, nie tak “ako vo svete”…Katolícka Cirkev hlása túto dobrú zvesť “vhod i nevhod” tomuto svetu. To by však malo byť, domnievam sa, aj poslaním všetkých kresťanov, oháňajúcich sa Bibliou, jej učením o láske, o prírode ľudskej sexuality, ako ju stvoril a plánoval Boh. Tento plán Boží prijať a rešpektovať aj v prírode samotného človeka, znamená prijať Božiu vôľu. Obchádzať , odmietať, umelo zasahovať do prírodzenosti tohto Božieho stvoriteľského plánu, znamená v konečnom dôsledku ísť proti sebe samému, človeku, ľudskej spoločnosti i šťastiu…

Spracované podľa: Christopher West: Dobrá zvesť o manželstve /resp. Teológia tela podľa Jána Pavla II./