Grano Salis - Biblia je katolicka kniha.

Biblia je katolicka kniha.

Poďme si to overiť. Keď počujeme pojem „biblický kresťan“, len málokto si pod ním predstaví katolíka. Pritom nikto iný nemá väčšie právo tento pojem používať, pretože Biblia je katolícka kniha, Duchom Svatym definovana a schvalena na katolickom koncile v 4. stor. /protestanti su tu az od 16. stor.a ich Biblia je neuplna,/ a neomylne ju vykladá iba učiteľská autorita Katolíckej cirkvi, ktorú jej zveril Ježiš.

Protestantskí reformátori šestnásteho storočia vyhlásili Bibliu za svoju vieroučnú autoritu. Odmietli učiteľskú autoritu Cirkvi, a tak už o otázkach viery nerozhodovali pomocou Písma a Tradície, ale iba podľa samotného Písma – a to aj napriek tomu, že tento princíp je sám o sebe nebiblický. A pretože ľudská povaha je taká, aká je, reakciou mnohých katolíkov na tieto protestantské vyhlásenia bolo ze Bibliu ponechávali iba pre „expertov“ a cirkevných predstaviteľov, zatiaľ čo protestantom, ktorí zavrhli omsu a vacsinu sviatosti,kde je Kristus zvlastnym sposobom pritomny, napr.v Eucharistii, ci sviatosti pokania /spoved/ zostala iba Biblia a zo sviatosti krst.

Niektorí ľudia si myslia, že tento anomálny postoj podporovala Cirkev. Je to bežný omyl, ktorého sa dopúšťajú aj nekatolíci, dá sa však ľahko vyvrátiť. Môžeme sa vrátiť späť k encyklike pápeža Pia XII. z roku 1943, ktorá povzbudzuje k štúdiu Biblie. Tento dokument nachádzame na začiatku mnohých vydaní katolíckych Biblií a doslova v ňom prosí katolíkov, aby sa ponorili do Písma. Ešte staršia encyklika pápeža Leva XIII. z roku 1893 o štúdiu Biblie dokazuje, že úplný katolík je biblický katolík. Aj keď sme zašli takto ďaleko, stále je to iba storočie. My však môžeme ísť ešte ďalej. Už od najstarších čias pápeži a koncily, svätci a teológovia vyzývali k čítaniu Biblie. Nanešťastie však zmätok šestnásteho storočia tento pohľad na štúdium Biblie zahmlil.

Jedným z obvinení, vznášaným dlhé roky proti Cirkvi, bolo, že Cirkev priväzovala Bibliu na reťaz, údajne aby zabránila ľuďom v prístupe k nej. Dôvod však bol presne opačný. V stredoveku a v prvých rokoch po vynáleze kníhtlače boli Biblie vzácne a veľmi drahé. Každý kus sa prepisoval ručne a mnohé majú na svojich stránkach umeleckú výzdobu. Jedna Biblia mohla stáť v prepočte na dnešnú menu aj desaťtisíc dolárov. Mestá často vlastnili iba jedinú knihu a tou bola práve Biblia.

Táto Biblia sa nachádzala vo farských kostoloch a, bola prístupná vsetkym laikom.

Veľa ľudí sa domnieva, že Luther prvý sprístupnil Bibliu v reči ľudu. Nie je to tak. Nová katolícka encyklopédia poznamenáva: „Nebola núdza o prvé preklady Biblie do nemeckého jazyka.“ Ak budeme počítať iba tlačené verzie (Johann Gutenberg, katolík, vyrobil prvú tlačenú verziu Biblie s cirkevným schválením v roku 1455; Luther sa narodil v roku 1483), osemnásť nemeckých prekladov celej Biblie sa objavilo pred zverejnením Lutherových deväťdesiatich piatich téz (1517), ktorými dal najavo svoj odpad od Ríma. Prvý z týchto prekladov bol vytlačený roku 1466. Prvý tlačený flámsky preklad sa objavil roku 1477. Dva talianske preklady boli vydané roku 1471. Katalánsky preklad vyšiel roku 1478. Prvá tlačená poľská Biblia uzrela svetlo sveta roku 1516, teda rok pred zverejnením Lutherových téz. Najstaršia anglická tlačená Biblia pochádza z roku 1525.
Uvedomte si však, že toto všetko sú tlačené preklady celej Biblie. Tlačené preklady len niektorých jej kníh vyšli o niečo skôr a ručne písané preklady celej Biblie alebo jednotlivých kníh sa objavili v lokálnych jazykoch o storočia skôr.

Najstarším predchodcom Biblie v angličtine je parafráza Genesis, napísaná okolo roku 670 Caedomonom v anglosaskom jazyku. Béda Ctihodný, ktorý zomrel roku 735, preložil do anglosaského jazyka Jánovo evanjelium. Existuje niekoľko prekladov Biblie v stredovekej angličtine, jazyku, v ktorom Geoffrey Chaucer napísal svoje Canterburské poviedky.

Rovnakou chybou, ako si myslieť, že Luther prvý preložil Bibliu do reči ľudu (nestihol to o takmer tisícročie), je myslieť si, že Biblia sa vydávala v latinčine, aby ju nemohli čítať obyčajní ľudia. Až do devätnásteho storočia vedel každý vzdelaný človek na západe čítať po latinsky a v časoch reformácie skoro každý, kto vedel vôbec čítať, bol schopný čítať po latinsky. Latinčina tak bola ešte dlho po Lutherovi živým jazykom, ktorý sa používal tak v Cirkvi, ako aj v diplomacii či v literatúre. Samuel Johnson, ktorý zomrel v roku 1784, napísal veľa krásnych básní v latinčine, a nikto ho preto nepovažoval za staromódneho. Pretože takmer všetci čitatelia ovládali latinčinu, vydávanie Biblie v latinčine nebolo nijakým problémom a už vôbec to nebránilo šíreniu Písma.Pre tych ludi, ktori nevedeli vobec citat sa jednotlive udalosti z Biblie malovali aj na na mury chramov a tak sluzili ludu pri poznavani Krista.

Je ale faktom, že od objavenia sa prvych siekt a neskor v 16. stor. objavenim sa bludnych protestantskych spolocenstiev, bola cirkev opatrna, ked sa jednalo o citanie Biblie. Netreba jej to zazlievat, lebo vidime, ze vsetky bludne nabozenske nazory vznikli pri citani Svateho Pisma jeho nespravnym vykladanim. Ved sa hovori, ze kazdy heretik sa odvolava na Bibliu a je to pravda. Existuju stovky protestantskych spolocenstiev /luterani, kalvini, baptisti, ceski bratia, adventisti, charizmatici, atd./ a kazdy z nich si inak, niekedy az diametralne odlisne vyklada jednotlive pravdy Pisma, napr. ucenie o Eucharistii, o krste, o cirkvi. atd. Pritom opieraju svoje tvrdenia o studium Biblie, maju univerzity, kde sa starocia venuju vykladu Biblie a stale mylne si ju vykladaju.

Takato situacia a tieto bludne ucenia su u protestantov preto, lebo im Kristus neslubil Ducha Pravdy. To slubil iba apostolom a ich nastupcom katolickym biskupom, ze im da Ducha pravdy, ktory ich nauci vsetko. Protestantov Boh tiez miluje, ale kedze sa uzavreli pred Bozim Duchom nemoze v nich v plnej miere posobit a preto sa stale mylia, oni aj ich ucitelia. Na Tridentskom Koncile, Duch Svaty upozornuje protestantov na bludy a ukazuje, ze bez Kristovho ucenia sa nemozu dostat do neba. V Biblii sa pise, ze je len jedna viera. U protestantov vidime v kazdom ich spolocenstve vzdy inu vieru. Preto Katolicka Cirkev i v dnesnych casoch doporucuje katolickym spolocenstvam, aby pri skupinovom citani bol pritomny aj knaz ,lebo knazi maju v rozlisovani bludov viac nadprirodzenych darov a tiez ak katolikovi pri citani Biblie nie je nieco jasne, moze konzultovat s knazmi.

Samozrejme diabol zuri, lebo obycajny clovek /knaz, biskup, papez/ ma pomoc od Ducha Svateho a spravne vylozi Bibliu. Preto diabol bojuje za to, aby sa veriaci neinformovali u knazov,necitali vysvetlivky v Katolickej Biblii ale aby si mysleli, ako je to u protestantov. ze kazdy z nich ma dar spravne vykladat Bibliu. Vidime, ako to dopada, ze uz pomaly kazdy mesiac vznika nove protestantske spolocenstvo a ich novy vyklad Biblie. U protestantov teda uz davno neplati to biblicke jedna viera, jedna cirkev.

	Hledej
	Je a svátek má Marcela. Vytvoření registrace