Poznanie Boha a vyrozumenie jeho posolstva zo Slova Božieho môže byť buď; plytké, povrchné, falošné; alebo hlboké, zmysluplné, pravdivé. Boh je ten ,ktorý otvára zmysel svojich slov, a komu chce otvorí komu nechce otvoriť; neotvorí. /Luk.24,32,Žalm 119,130/;
J.A.Komenský hovorí vo svojej knihe „Obnova církve“: “,že kto ostríha zákona Božieho zmocňuje sa i jeho zmyslu, a ktorí sú bezbožní, tým je Písmo vo svojich tajomstvách, ako zapečatená kniha.“
Náš Pán je ten, ktorý nikomu nedáva poznať celú pravdu. Jednému dá poznať jedno, a druhému druhé ,aby sme sa jeden nad druhého nepovyšovali ,ale aby sme boli jeden, od druhého závislý, a tak si jeden druhého ctili, a vážili, ako aj Písmo hovorí: “aby sme v pokore mali jeden druhého za vyššieho od seba“./Fil.2,3/
Najlepšie je možné interpretovať oba druhy poznania na príklade; kto zabil P. J. Krista?
Povrchný veriaci na túto otázku odpovie: že to boli rímski vojaci. A má svoju “pravdu“, ktorá mu postačuje. Boha-bojný veriaci, ktorý má záľubu v Slove Božom, ale nájde v evanjeliách výrok P. J. Krista ktorý hovorí: “že tí, ktorí Ho vydali majú väčší hriech./Ján 19,11/. Všetci vieme, že to boli členovia židovskej veľrady, zákonníci a farizeji. Tento Boha-bojný veriaci sa však neuspokojí s týmto poznatkom, pretože vie, že v Slove Božom (ďalej len S.B.) sú výroky ktoré hovoria, že P. Ježíš zomieral za hriechy všetkých ľudí /Gal.1,4/. Z toho vyplýva, že každý človek nesie vinu na smrti P. J. Krista. Túto pravdu je však ochotných prijať len veľmi málo ľudí, pretože nás stavia do pozície vinníkov na smrti nášho Spasiteľa. Kto by chcel tvrdiť, že hrešil nevediac, že hreší, nehovorí pravdu, pretože svedomie človeka vždy obviní, keď pácha neprávosť.
A keďže je nám táto pravda nepríjemná, tak sa o nej jednoducho nehovorí. A ten, kto by o nej hovoril a takýmto prostodušným spôsobom ju interpretoval, je nenávidený a považovaný za blázna, kacíra a heretika /Ámos 5,10/. Toto očierňovanie kresťanov, ktorí milujú Boha a jeho Slovo, sa deje hlavne zo strany veriacich s plytkým, falošným poznaním.
Dôkaz o tom, že tomu tak skutočne je, je uvedený v siedmej kap. Sk. ap. Učeník Štefan v tejto kapitole v stručnosti ukázal, ako sa ich otcovia vždy protivili Mojžišovi a prorokov, ktorí predzvestovali o príchode toho Spravodlivého pobili, a oni, že robia to isté, lebo sa stali Jeho zradcami a vrahmi. Pravda, ktorú Štefan zákonníkom a farizejom hovoril ich tak rozčúlila, že ho okamžite vyviedli za mesto a ukameňovali. Podobných príkladov je v S.B. viac.
Toto som napísal na úvod hlavne preto, že téma, o ktorej chcem písať je pre väčšinu veriacich nepríjemná, a tou témou je falošný Kristus, ktorý má prísť tesne pred príchodom nášho Spasiteľa na to, aby zvádzal celý svet do bludnej falošnej náuky, ktorú bude hlásať. Takmer celý svet uverí jeho bludom a bude ho oslavovať ako boha, pretože z moci diablovej bude robiť divy a zázraky. Len mizivé percento skutočných kresťanov sa dokáže postaviť proti klamstvám, ktoré bude hlásať i za cenu prenasledovania, prípadne smrti.
Väčšina veriacich, s ktorými som hovoril na túto tému, nechce ani len počuť o prenasledovaní, ktoré počas vlády falošného Krista príde na tých, ktorí ho odmietnu uznať za Boha. Aký je to protiklad oproti prvotným kresťanom, ktorí sa radovali, keď boli bičovaní za hlásanie evanjelia, že mohli byť pohanení pre Krista. Zákonníci a farizeji im zakázali hlásať evanjelium. Ale oni odpovedali, že viac je treba poslúchať Boha ako ľudí /Sk.5,41,29/. Ľudia nechcú počuť pravdu, chcú radšej počuť príjemné veci klamné, ako sa píše v /Iz.30,10/.
To, že prenasledovanie určite príde dokazuje i Zj. Jána 20,4 “A videl som tróny, a posadali sa na ne, a dal sa im súd, a videl som i duše postínaných pre svedectvo Ježišovo a pre slovo Božie, a ktorí sa neklaňali šelme ani jej obrazu a neprijali znamenia na svoje čelo ani na svoju ruku. A ožili a kraľovali s Kristom tisíc rokov.
Duše, ktoré boli zabité, pretože sa: “neklaňali šelme ani jej obrazu a neprijali znamenia na svoje čelo ani na svoju ruku. To sú tie duše, ktoré budú žiť v dobe falošného Krista. Pretože v tej dobe sa bude dávať znamenie na čelo i na ruku. To je jasný dôkaz o tom, že kresťania nebudú ušetrení od prenasledovania. Ďalej to potvrdzujú i Sk. ap.14,22, kde sa píše: „upevňujúc duše učeníkov a napomínajúc ich, aby trvali vo viere, a hovorili, že musíme cez mnohé súženia vojsť do kráľovstva Božieho. Podobne sa píše v 2 Tim. 3:12 „Ale aj všetkých, ktorí chcú pobožne žiť v Kristu Ježišovi, budú prenasledovať.“ Na začiatok chcem uviesť mená niektorých kresťanov, ktorí sa už na tému falošného Krista vo svojich knihách vyjadrili.
Osobne si myslím, že najviac rozhľadený v tejto téme je Dave Hunt, ktorý napísal knihu: „Globálny mier a objavenie sa antikrista.“ Z tejto knihy budem v priebehu písania ďalších stránok citovať.
Ďalším je Ludwig Schneider. Budem citovať z jeho knihy: Správy z Izraela zo strany 39: „Všetci vieme, že než príde Mesiáš, bude tu falošný mesiáš. Skôr než príde Kristus, príde Antikrist. Tešíme sa na to, až sa Pán Ježíš vráti, ale pri tejto radosti prehliadame, že pred ním musí prísť najskôr falošný mesiáš, ktorý celý svet bude zvádzať svojimi klamstvami a prinesie falošný zdanlivý mier.„ K tomuto odstavcu jeho knihy nie je potrebný nijaký komentár.
Beniamin a Ruben Berger sú dvaja mesiánski židia, ktorí napísali knihu: “Boží plán s Izraelom.“ Citujem zo 46 strany:“ Preto sa v poslednej dobe objaví antikrist. Pôjdu za ním milióny ľudí najrôznejšieho vyznania, vrátane kresťanov.“ Prinesie posolstvo pokoja. Bude to hlásať ľuďom, ktorých mozgy dlho spracovával. Keď príde, tak všetci povedia: Áno, to je on. Na neho sme čakali “! Naprostá zhoda s predchádzajúcou knihou.
Grant R. Jeffrey napísal knihu „Koniec sveta ?“ s podtitulom „Antikrist a nový svetový poriadok. Citujem odstavec z úvodu jeho knihy:“ Počas posledných dvoch tisícročí spísali mnohí učenci svoje pojednania o onej záhadnej osobe zvanej antikrist. V zozname použitej literatúry je uvedená celá rada autorov, ktorí mi poskytli významný pohľad do role Satanovho vládcu temnoty. Avšak hlavným zdrojom bolo inšpirované Božie Slovo. Dúfam, že Vám toto bádanie pomôže porozumieť tajným plánom tých, ktorí by radi nahradili súčasný spôsob vlády na zemi jedinou celosvetovou vládou, ktorá by pripravila pôdu pre diktátora nadchádzajúceho svetového poriadku. Tieto proroctvá by nás mali vyburcovať k správnym rozhodnutiam v otázkach, ktoré sa v tomto období týkajú každej ľudskej bytosti.“
A ešte uvediem odsek z brožúrky, ktorú napísala M. Basiela Schlinková s názvom:“ NEW AGE Nový vek“ z biblického pohľadu. Falošný Kristus je názov odseku. Kľúčovou postavou pre plánované ovládnutie sveta a svetové náboženstvo je “Maitrea“, ktorého chcelo hnutie Nového veku uviesť na verejnosť 25.apríla 1982.V mnohých zemiach oznamovali titulky v časopisoch: Kristus je už medzi nami… Neprichádza svet súdiť, ale prináša pomoc a inšpiráciu. On je Maitrea vychovávateľ sveta a nášho ľudského rodu. Je to osobnosť, pre ktorú máme najrôznejšie mená: židia ho volajú mesiášom, pre budhistov je piatym budhom, pre mohamedánov Mohamedom a pre hinduistov Krišnom. Teraz je teda tu, aby nás uviedol do Nového veku. Jeho prítomnosť je pre nás zárukou, že nebude už tretia svetová vojna… To sa ohlasovalo v apríli 1982.
Čo sa má vlastne stať až Maitrea prevezme moc? Má do svojich rúk prevziať vládu na svete, ktorú mu zverí Lucifer. Má to byť vládca dosadený Luciferom. Pod jeho vedením ma začať systém úplnej kontroly sveta, lebo iba ten, kto ovláda a kontroluje všetky dôležité oblasti sveta, môže ovládať svet. Aby človek získal povolenie pre obchod a podnikanie, musí preukázať lojálnosť voči Maitreovi, to je v skutočnosti Luciferovi. Všetkým obyvateľom majú byť pridelené čísla, ktoré by potom používali pri každej finančnej transakcii, a to i pri drobných nákupoch. Všetky platby majú prebiehať cez už zmienený úverový systém, pretože peniaze ako je známe budú zrušené.
Tento Maitrea je nazvaný Kristom, ale v skutočnosti je to antikristovská postava. Vo svojich posolstvách zdôrazňuje, že je najvyššou hlavou v hierarchii „bohov a majstrov. Ježíš je vraj len jedným z jeho učeníkov, a teda stojí pod ním a je ním riadený.
Nová etapa sveta Nový vek, vek Vodnára má byť ním oficiálne zahájený.. Všetkých, ktorí sa zdráhajú prijať ho ako Krista, čaká „meč rozdelenia“. Áno, Maitrea chce zaviesť nové celosvetové náboženstvo, ktoré bude záväzné pre všetkých. Tak sa hnutie Nového veku stáva hrozbou pre židov a kresťanov, ktorí s ním nebudú ochotní spolupracovať. Prívrženci Nového veku síce hovoria o tom, že „náboženská sloboda je nutná“, ale v skutočnosti hája požiadavky, aby v novom veku náboženská sloboda zanikla. “Nový Kristus“ plánuje pretvorenie kresťanstva, čo znamená, že biblické kresťanstvo stratí právo svojej existencie. Toľko z brožúrky M. B. Schlinkovej.
Myslím, že falošný Kristus nie je výmyslom nejakého jednotlivca, ale že je to pravdivý výklad 2Tes.2 kap. a ďalších kníh Biblie, ktoré o danej téme hovoria. Niektorý čitateľ si po tomto úvode pomyslí: Načo chceš ešte o tejto téme písať, keď už toľko pisateľov o falošnom Kristovi-antikristovi písalo? Nato odpovedám, že väčšina písala o ňom len okrajovo, nebol predmetom celej knihy. A zatiaľ sa mi nedostala do rúk kniha, ktorá by pojednávala o tomto probléme z proroctiev a prorockých predobrazov starého zákona, hlavne z proroka Daniela. A práve tento predobraz, ktorým je Antioch IV Epifanes chcem čitateľovi predložiť, aby získal istotu o tom, že falošný Kristus skutočne príde.
2Tesaloničanom 2. kapitola
2Tes.2 je základom rozoberanej myšlienky. Tu je človek hriechu – antikrist najvýstižnejšie opísaný. Myslím, že bude vhodné ísť verš po verši a nad každým sa hlbšie zamyslieť.
„1 Ale vás prosíme, bratia, ohľadne príchodu nášho Pána Ježiša Krista a nášho zhromaždenia k nemu, 2 aby ste sa nedali hneď zviklať od umu ani sa strašiť ani duchom ani slovom ani listom, ako nami poslaným, ako čo by už bol nastal deň Kristov.“
V prvom a druhom verši ap. Pavol varuje, aby sme sa nedali strašiť ani duchom, ani slovom, ani listom, akoby už deň Kristov nastal. Takéto strašenie som zažil na vlastnej koži. Bol som na jednom náboženskom zhromaždení, kde bol na návšteve jeden brat z Ruska, a ten tvrdil, že P. Ježíš môže prísť v ktorýkoľvek deň. Ja som sa ho spýtal: Či to môže byť za týždeň alebo za mesiac? On odpovedal, že áno. Nato som mu povedal, že to nie je pravda a prečítal som mu tretí verš z 2 Tes.2. kapitoly :
„Nech vás nikto nezvedie nijakým spôsobom, lebo deň Kristov nenastane, kým prv nepríde odpadnutie, a nebude zjavený človek hriechu, syn zatratenia, „
Po prečítaní tohoto výroku som sa ho spýtal: Kto to je ten syn hriechu, a či už prišiel? Samozrejme nevedel odpovedať. On o synovi zatratenia nevedel /vôbec nič./
Chcem sa trochu pristaviť pri slove odpadnutie od Boha. Každému je jasné, že žijeme tesne pred príchodom falošného Krista a aby mohol prísť, musí mať pripravenú pôdu. Tou pripravenou pôdou sa rozumie všeobecné odpadnutie od Boha. Ja uvediem niektoré udalosti, ktoré sa vo svete dejú, a nech čitateľ posúdi sám v akom čase žijeme. V televíznych novinách nedávno hovorili, že 200 – tisíc homosexuálov demonštrovalo v Ríme za svoje práva. Je až paradoxné, že v starom zákone museli židia homosexuálov kameňovať, uvádzam celý verš z 3 Moj.20,13 „A človek, ktorý by ležal s mužským pohlavím, tak ako sa líha so ženou, obidvaja spáchali ohavnosť, istotne zomrú; ich krv bude na nich.“
„Teplí“ sa mnohokrát obhajujú, že homosexualita je nemoc. Nie je to pravda, pretože tí, ktorí boli postihnutí malomocenstvom /ktoré je nákazlivé/ neboli ukameňovaní, žili oddelene za táborom. V NZ už nie je príkaz o kameňovaní “teplých“, ale v ep. Rim.1 je dosť jasne ukázané, kto a prečo je v najväčšej miere postihovaný týmto neduhom. K tomuto by som ešte dodal, že v Sodome a Gomore bola veľmi rozmnožená homosexualita, pred tým než Boh obidve mestá zničil.
V 2Pet.2,6 je uvedené: I mestá Sodomy a Gomory obrátil na popol a pohromou odsúdil a tak dal výstražný príklad tým, ktorí mali v budúcnosti páchať bezbožnosť.
Najdokonalejšími nástrojmi v rukách diabla na ničenie kresťanskej morálky sú: televízia, internet, video cez ktoré diabol zaplňuje mysle ľudí množstvom informácii o všetkých záľubách a žiadostiach človeka, aby sa každý mohol oddávať svojim koníčkom, aby im v hlavách nezostalo ani kúsok miesta na evanjelium Kristovo. Ako náhražku za Evanjelium im tiež podsúva východné filozofie a náboženstvá, a aj pomocou ekumenie sa mu darí zahnať falošných kresťanov do jedného ovčinca, aby boli ľahšie ovládateľní. Jednoducho povedané diabol pripravuje pôdu pre svojho rozsievača /antikrista/, ktorý bude pestovať len samý kúkoľ a beda zrnu, ktoré sa objaví na jeho poli. /Ev.Mat.13.24-30,36-43/
V ev. Mat. 24,12 sa hovorí: "A preto, že bude rozmnožená neprávosť, ochladne láska mnohých;“ Myslím, že tieto slová P. J .Krista predpovedané pre túto dobu konca sa dokonale vyplnili, čo potvrdzuje i 2Tim.3,1-5, „Ale to vedz, že v posledných dňoch nastanú nebezpečné časy. Lebo to budú ľudia, ktorí budú mať radi seba, mať radi peniaze, vystatovační, pyšní, rodičom neposlušní, nevďační, bohaprázdni, neľútostiví, nezmierliví, ohovárajúci, nezdržanliví, divokí, nemilujúci dobrého, zradní, náhli, nadutí, viacej milujúci rozkoše ako milujúci Boha, ktorí majú tvárnosť pobožnosti, avšak jej moc zapreli. A tých sa stráň.“
Podobne píše i ap. Peter vo svojej druhej ep.3,3 “...vediac najprv to, že v posledných dňoch prídu posmievači, ktorí budú chodiť podľa svojich vlastných žiadostí.“ Každý môže porovnať tieto predpovede s dianím vo svete, a iba slepý nedokáže vidieť dokonalé vyplnenie slov ap. Pavla i ap. Petra.
Veľmi výstižne o odpadnutí od Boha píše Dave Hunt vo svojej knihe “Globálny mier a objavenie sa antikrista. Citujem z kapitoly nazvanej:
Falošný KristusAntikrist! Médiá sveta tak ovplyvnili myseľ ľudí, že toto slovo okamžite vyčaruje predstavu príšery, z ktorej zlo len tak prýšti! Ale hollywoodske karikatúry hrajú do ruky tomu pravému Antikristovi, pretože na toho žiadne podozrenie nepadne. Jeho úžasné kvality zakryjú dokonale temné plány. Až príde čas prevziať moc, bude to v dobe najväčšej krízy, ktorá nemá obdoby a on bude oslavovaný ako záchranca sveta – alebo aspoň tak bude vypadať. Apoštol Pavol nás rýchlo vyvádza z klamstva: „Satan sám sa predstavuje ako anjel svetla – nie je div, že jeho pomocníci vypadajú ako služobníci svetla.“ /2Kor 11,14-15/. Antikrist nie je obyčajným služobníkom Satana! A preto si môžeme byť istí, že bude určite vypadať ako ten „najčistejší anjel svetla“. Áno, takýto titul sa na neho bude hodiť!
Zatiaľ, čo grécka predpona „anti“ obyčajne znamená „proti“ alebo „je v opozícii k“, môže tiež znamenať „na miesto koho“, „náhrada za“. Antikrist bude zahŕňať oboje. Bude v opozícii Kristovi, ale zároveň sa bude za neho vydávať. Takáto maškaráda bude omnoho ľahšia v dnešnej spoločnosti, kde rozdiel medzi dobrom a zlom je v mnohých prípadoch celkom bez rozlíšenia, kde väčšina univerzít a seminárov takmer vylúčili koncept morálnych absolút zo svojho myslenia... Spoločnosť prechádza – krok za krokom – prípravou pre príchod Satanovho Mesiáša, a v dnešnom bode histórie vyprodukovala generáciu, tak perverznú, že je schopná považovať Antikrista za Krista. V mene slobody a slobody voľby, tento požehnaný národ, odsúdil svojich nenarodených k najkrutejšej smrti, zosmiešnil posvätnosť manželstva, baví sa filmami a hudbou koncentrovanou na sadizmus, Satanizmus, sexuálnu zvrátenosť, zničil milióny mladých drogami, vytvoril vojnovú zónu v predmestiach veľkomiest a celú planétu otrávil. Zlo bude veľmi skoro zrelé na žatvu !
Aj keby človek takýto morálny úpadok a ekologickú katastrofu v padlom svete čakal, čo cirkev? Tí, ktorí sa nazývajú kresťanmi, dokonca aj znovuzrodení evanjelici, počúvajú rovnakú hudbu, chodia na rovnaké filmy, pozerajú rovnaké televízne programy, uctievajú tých istých „hrdinov“ a žijú takmer rovnakým životným štýlom. Ak ich porovnáme s generáciou pred päťdesiatimi rokmi, sú biblickými analfabetmi. Toto je pravda, hlavne, keď sa jedná o proroctvá Písma. Ich svedomie sa možno občas pohne i svoje hriechy občas ľutujú, ale ťažko ich to prinúti, aby sa zamysleli nad tým, že ich generácia je celkom zrelá pre príchod Antikrista...
Antikrist? Väčšina ľudí ho berie tak vážne, ako Mikuláša alebo vodníka. Všetko, čo o ňom vedia, sú úbohé poprekrúcaniny z hororových filmov! A napriek tomu tá strašná pravda je omnoho hroznejšia, aj keď sa svetu bude zdať, že vošiel do zlatého veku blahobytu a mieru, pod vedením toho najlepšieho vodcu v histórii ľudstva... Ježiš varoval, že ich príde mnoho a budú sa vydávať za Krista. Títo početní, malí antikristovia, ktorí boli už na svete, ako Ján vysvetľuje v prvej ep. 2,18, raz pripravia cestu pre toho pravého Antikrista, ktorý sa objaví „v posledných dňoch“. A tu máte ten finálny podvod: Satan sa vydáva za Boha, Antikrist za Krista, a nielen celý svet, ale tiež odpadnutá cirkev sa nechá týmto podvodom nachytať. Miesto toho, aby urobil frontálny útok na kresťanstvo, ten zlý skorumpuje celú cirkev z vnútra a bude sa vydávať za jej zakladateľa. Prekrúcať Kristove slová a tiež tvrdiť, že on sám je Kristus. A tým podkope všetko, čo Kristus v skutočnosti znamená. Niečo menej, než táto diabolská zlá stratégia, by bolo pod úroveň Satanovho génia!
Toto je celkom iný scenár, než si väčšina ľudí predstavuje. Ak však vôbec na Antikrista veria, kreslia si ho ako zlého škaredého obra, ktorého pozná i dieťa! V skutočnosti to bude tá najlepšia napodobenina Krista, akú je Satan schopný vytvoriť. Kompletne oklamaný touto maškarádou ho svet bude vítať ako „Spasiteľa“. A tu to začína byť husté!
Ak Antikrist bude považovaný za Krista, jeho nasledovníci musia byť predsa „Kresťania“! Cirkev tej doby ho bude – bez jediného nesúhlasu – oslavovať ako svojho vodcu... Takýto zvrátený a totálny podvod je za hranicou našej predstavy. Nie je to, čo sa priemerný človiečik dozvedá, tým menej by to v tomto svetle uvádzali médiá. Ale je to obraz, ktorý nám podáva Biblia, a ku ktorému súčasné udalosti jasne poukazujú.
Je naprosto zrejmé, že takýto nemysliteľný scenár vyžaduje určité podmienky, ktoré by ho robili dôveryhodným. Po prvé, zradná cirkev posledných dní bude musieť byť tak skorumpovaná, že vlastne bude v opozícii tomu, čo učil Kristus – zatiaľ čo bude tvrdiť, že je Mu verná. Satanovo klamstvo bude uctievané ako Božia pravda vnútri cirkvi – bez toho, že by si vedúci, ktorí klamú a tí, ktorí sú klamaní – vôbec uvedomili, že sa nejaká takáto metamorfóza odohrala. Okrem toho, takýto obrat musí nastať ešte pred tým, než sa objaví Antikrist oficiálne. Pavol veľmi vážne varuje: „V žiadnom prípade sa nenechajte od nikoho oklamať; ten deň nepríde dovtedy, kým nedôjde k veľkému odvráteniu sa od Boha a neobjaví sa Antikrist, syn zatratenia.“ /2Tes 2,3/
Zatiaľ čo apostasia je bezpochyby spojená so všeobecným morálnym úpadkom, ktorý ovplyvňuje všetky sféry života od rodiny, výchovy, školstva, obchodu až po politiku, jej primárny význam je v odklone od Božej pravdy! Ľudia budú pohŕdať zdravou doktrínou /2Tim 4,1-4/. Pre veľa ľudí bude objektívna pravda nahradená pocitmi a skúsenosťami. Druhým zasa intelektualizmus a skepticizmus ospravedlnia to, čo sa bude zdať celkom rozumnou novou vierou... Sám Ježiš, keď vzniesol otázku, či vôbec nejaká viera zostane do doby jeho návratu /Luk 18,8/, hovorí podobne ako Pavol. Keď sa Ho učeníci pýtali, čo bude charakterizovať svet tesne pred Jeho príchodom, odvetil im, že to bude doba najväčšieho náboženského podvodu, akú kedy svet zažil. Svoju poznámku uviedol varovaním: „Majte sa na pozore, nech vás nikto neoklame!“ /Mt 24,4/
Tí, ktorí si toto varovanie vezmú k srdcu, tí nepodľahnú duchu Posledných Dní. Práve tak, ako Boh, ktorý plače nad rebelujúcim svetom a odďaľuje svoj súd, aby dal ľuďom viac času k obráteniu, títo ľudia budú mať túžbu priniesť pravdu späť do sveta. Každý, kto miluje Boha viac než tento svet, a pre koho znamenajú Božie ocenenia života viac než vrtošivé názory ľudí, ten sa ľahko ubráni klamstvu, ktoré zaplaví svet. Kto sa Boha bojí a drží sa Jeho Slova, nemá strach, čo si o ňom iní myslia alebo hovoria... Svet musí byť najskôr pripravený ako nábožensky tak i politicky, aby privítal Antikrista, až sa dostane k moci.
Ak Kresťanstvo má byť oficiálnym náboženstvom sveta (čo logicky musí byť, ak sa bude Antikrist vydávať za Krista), potom musí byť dostatočne tolerantné a širokomyseľné, aby mohlo vyhovieť a byť prijateľné pre všetky náboženstvá sveta. Čo sa politickej situácie týka, svet bude musieť byť zjednotený v pohľade na globálny mier a ekologickú záchranu, až sa tento muž objaví.
Takto vidí Dave Hunt situáciu vo svete pred príchodom falošného krista. Ja sa však nechcem širšie rozpisovať o odstúpení od Boha, aby som sa príliš nevzďaľoval od témy, pretože každý človek, ktorý má oči, musí vidieť tú vzburu proti Bohu a Jeho zákonom.
Ďalej sa píše v 2Tes.2,3, že po odstúpení od Boha musí prísť „syn zatratenia“. Ap. Pavol tu určuje sled udalosti. Najskôr odstúpenie od Boha, potom „syn zatratenia“ a nakoniec slávny príchod P. J. Krista. Toto poradie si nikto nemôže svojvoľne meniť.
My žijeme v čase odstúpenia od Boha a čakáme „falošného Krista“, ktorý má v S.B. viacero mien napríklad: bezzákonný bezbožník / 2Tes.2,8/, antikrist /1Ján 2,18/, človek hriechu, syn zatratenia /2Tes.2,8/,šelma /Zj,13,4-8/ V prorokovi Danielovi v 7. kap. je nazvaný: roh s očami, a kráľ rozdielny od iných. Vždy sa jedná o tú istú osobu.
V štvrtom verši 2 Tes. 2. kap. sa hovorí: „ktorý sa protiví a povyšuje nad všetko, čo sa povie Boh, alebo čomu sa dáva božská česť, takže sa posadí do chrámu Božieho ako Boh a bude sa vydávať za Boha.“
V roku 1990 bol v Jeruzaleme položený základný kameň na výstavbu tretieho chrámu. Pri tejto príležitosti došlo ku krvavým zrážkam medzi Palestíncami a Židmi. Zahynulo pritom dvadsať ľudí. Zatiaľ ešte neprišiel vhodný čas. Ale podľa mesianského žida Ludwiga Schnajdera už je celá vnútorná výbava chrámu hotová. Dokonca už majú aj zistené základy pôvodného chrámu. Pri tomto štvrtom verši sa naskytá príležitosť stručne ukázať na Antiocha IV Epifana, ako na predobraz falošného Krista, pretože on sa správal v chráme Božom tak, že zneuctil všetko čo bolo Božie a podobne sa bude správať i syn zatratenia v budúcom chráme.
Antiochos IV. Epifanés - predobraz prichádzajúceho antikrista
V Slove Božom v SZ je veľa predobrazov na P. J. Krista. Najvýstižnejšie sú tieto predobrazy vidieť v osobe Jozefa v Egypte, ďalej Mojžiša , Dávida i Elizea. Títo významní muži starozákonnej doby svojimi skutkami a správaním sa, predzvestovali, čo bude v budúcnosti P. J. Kristus robiť ,a tiež aký bude. Že bude väčším záchrancom ako Jozef v Egypte ,tiež bude ťažšie pokúšaný na púšti od diabla ako Jozef od ženy Putifára, milosrdnejší a spravodlivejší ako Dávid , pokornejší a poslušnejší ako Mojžiš, a robiť ďaleko väčšie divy a zázraky ako Elizeus. V evanjeliách sa dá ľahko presvedčiť, že všetky tieto predobrazy sa na P. J. Kristovi skutočne vyplnili.
Po tomto zistení som začal pátrať, či sa v SZ nachádza i nejaký predobraz na antikrista, ktorý ma podľa II. Tes.2 kap. prísť pred koncom tohto sveta, keď na celej zemi dôjde k totálnemu odstúpeniu od Boha /II.Tes.2,3./ O tom, čo bude Antikrist páchať na kresťanoch, máme v NZ niekoľko zmienok, a podľa nich prichádza do úvahy ako najvýstižnejší predobraz Antioch IV. Epifanés.
Pri objasňovaní, kto Antioch Epifanés bol, a v ktorej dobe žil, je nutné začať až od Alexandra Veľkého /Makedonského/. Keď Alexander ako tridsaťdvaročný v roku 323 pred Kristom v Babylone zomrel. Po porážke vážneho uchádzača o trón kráľa Antigona Kyklópa došlo k rozpadu jeho ríše, a tá bola rozdelená medzi jeho štyroch vojvodcov: Lysimacha, Ptolemaia, Kassandra a Seleuka a práve z rodu Seleukovcov vzišiel i kráľ Antioch Epifanés. Panoval v rokoch 175-164 pred Kristom. Tento kráľ sa počas svojho panovania dopustil na Izraelskom národe strašných zverstiev, a to hlavne na tých, ktorí sa pridŕžali Božieho zákona. Tí z Izraelitov, ktorí opustili Božie zákony a prijali helénsku modloslužbu boli odmeňovaní.
Toto počínanie Antiocha je veľmi podobné s tým, čo má robiť falošný Kristus -Antikrist, ktorý sa má objaviť na zemi tesne pred druhým príchodom P. J. Krista , aby zviedol do bezbožnosti celý svet. Činy Antiocha Epifana sú v Slove Božom opísané v knihe proroka Daniela v 8. a 11. kapitole. Avšak ďaleko podrobnejšie sú jeho skutky zaznamenané v Apokryfoch, v prvej a druhej knihe Makabejských, z ktorých uvádzam odstavec na strane 274 ako ukážku toho, čoho sa Antioch na Židoch dopustil:
"Kráľ dal vyhlásiť v celom kráľovstve, že sa všetci musia stať jednoliatym ľudom, že každý musí opustiť vlastné obyčaje. Všetky národy sa rozkazu kráľa podrobili i mnohým z Izraela sa zaľúbila kráľova bohoslužba, obetovali modlám a znesväcovali sobotu. Kráľ poslal do Jeruzalema a do judských miest poslov s vyhláškami, že budú musieť žiť podľa zákonov, ktoré boli ich zemi cudzie. Nariadil zrušiť zápalné obete i obetné dary a modlitby vo svätyni, znesväcovať soboty a sviatky, poškvrniť svätyňu a sväté veci, stavať oltáre, posvätné háje a modly, obetovať prasce a nečisté zvieratá, synov nechať neobrezaných a ich duše poškvrňovať všemožnou nečistotou a ohavnosťou, až by bola vymazaná každá spomienka na Boží zákon a zmenené všetky jeho ustanovenia. Kto by ale nejednal podľa kráľovho zákona, musí zomrieť. Podobné nariadenie vydal pre celé kráľovstvo. Nad všetkým ľudom ustanovil dozorcov a judským mestám poručil, aby jedno po druhom obetovalo. Mnohí z ľudu sa k nim pripojili, kto odpadli od Zákona a v zemi páchali zlo. Izraelcov donútili uchyľovať sa do skrýši, kde sa dalo nájsť útočište.
Pätnásteho dňa mesiaca Kislevu roku sto štyridsiateho piateho /helénskéj éry/ Antioch postavil na oltári ohyzdnú modlu, podobné oltáre stavali taktiež v okolitých judských mestách, a pálili kadidlo pri dverách domov a na uliciach. Knihy Zákona, ktoré našli, roztrhali a spálili. Ak bola u niekoho nájdená Kniha zmluvy, alebo ak sa hlásil niekto k Zákonu, bol podľa kráľovského rozsudku popravený. Pohania dávali Izraelcom pocítiť svoju moc, mesiac čo mesiac vysliedili vždy niekoho v mestách. Každého dvadsiatehopiateho dňa v mesiaci obetovali na obetišti postavenom na vrchu oltáre. Podľa rozkazu zabíjali i ženy, ktoré dali obrezať svojich synov a kojencov obesili na ich hrdlách. Vraždili z ich rodín i tých, ktorí deti obrezávali. Mnohí v Izraeli však zostali pevní, a len sa utvrdzovali v tom, že nebudú jesť nečisté. Boli odhodlaní radšej zomrieť ako sa poškvrniť nečistým jedlom a znesvätiť tak svätú zmluvu a tiež zomreli. Na Izrael doľahol preveliký hnev."
Toľko úryvok na prezentáciu toho, čoho sa bude Antikrist dopúšťať na kresťanoch, ktorí sa budú cele pridŕžať Slova Božieho. Samozrejme, že forma útlaku bude iná ako za čias Antiocha. Bude prispôsobená dnešnej dobe, keď pomocou počítačov bude možné každého kontrolovať. Podľa Zj. Jána 13 kap. budú všetci ľudia označkovaní na čele alebo na ruke. Tí ktorí sa odmietnu nechať označkovať, alebo nebudú mať meno šelmy alebo počet jej mena, nebudú môcť nič kúpiť ani predať. Budú odsúdení na smrť hladom. Skutoční kresťania sa nedajú na príkaz novodobého Antiocha-Antikrista označkovať. Radšej zvolia smrť. Lenže Antikrist si mimo označovania ľudí pripravil i veľké divy a zázraky, aby zviedol čo najväčší počet a tiež aby sa ľudia klaňali šelme. Dokonca bude urobený obraz šelmy ,ktorý bude hovoriť. Každý, kto sa odmietne klaňať obrazu šelmy, bude usmrtený. Kresťania, ktorých viera bude založená len a len na Slove Božom,sa odmietnu klaňať šelme, pretože smrť im bude milšia, majúc v pamäti príkaz P. J .Krista "Buď verný až do smrti a dám ti korunu života". /Zj.2,10/
My žijeme v čase, keď sa pripravuje cesta pre novodobého Antiocha - Antikrista. Pred prvým príchodom P. J. Krista musel prísť Ján Krstiteľ, ktorý pripravil nášmu Spasiteľovi cestu v tom, že kázal krst pokánia na odpustenie hriechov. Ľudia sa dali krstiť a vyznávali svoje hriechy. Bola to zjavná snaha polepšiť svoj život. Čiže chodiť po priamych cestách Božích. Takto pripravení mohli potom očakávať Mesiáša s evanjeliom spásy.
Presný opak sa však deje v dnešnej dobe, pripravuje sa cesta pre Antikrista v tom, že sú ľudia nabádaní k odpadnutiu od Boha cez povrchné náboženstvo, podľa ľudských príkazov /ev.Mat.15,9/. Televíziou sú ovládaní a manipulovaní do tej miery, že odpadnutie od Boha je viditeľné na každom kroku. Do sveta tiež vyšlo veľa falošných Jánov Krstiteľov, ktorí vytvorili sekty zatratenia a evanjelium Kristovo poprevracali naruby. Jednoducho povedané, cesta pre Antikrista je takmer hotová /II.Tes.2,3/.
Ľudstvo je ochotné odvrhnúť skutočného Boha a Spasiteľa P. J. Krista a prijať za Boha bezzákonného bezbožníka /II.Tes.2,4.8.9.10./, čiže falošného krista, ktorý sa bude prezentovať lživými znameniami a zázrakmi za účinnej pomoci samotného diabla. Antioch Epifanés a prichádzajúca šelma - antikrist majú mimo prenasledovania ctiteľov Božích i ďalšie spoločné znaky:
1,Meno Epifanés v preklade znamená; zjavené božstvo / pozri sl.A.Novotného/. Antioch ako jediný panovník si dovolil vstúpiť v chráme Božom do svätyne svätých. Znesvätil chrám aj v tom, že v ňom postavil ohyzdnú modlu a dal na oltári Božom obetovať nečisté zvieratá.
Antikrist podľa II.Tes.2,4 sa posadí v chráme Božom a bude sa vydávať za boha. V Jeruzaleme sa už robia prípravy na postavenie chrámu: /L.Schneider "Zprávy z Izraele"str.56-58/. Oboch týchto diablových sluhov charakterizuje nesmierna pýcha, ctižiadosť a snaha byť bohom.
Diabol sa vo svojej pýche a ctižiadosti chcel rovnať Bohu /Iz.14,13-14/. Z čoho je naprosto jasné, koho sluhom bol Antioch a koho sluhom bude i antikrist, aj keď sa navonok bude prezentovať „láskou“ a pokojom./2Kor.11,14/
2, Antioch sa dostal k moci nie vlastnou silou. Do úradu bol dosadený dvoma susednými kráľmi /Eumenus a Atalos/ , ktorí mali prospech z jeho nástupu na trón.
Podobne sa môže diať i pri nástupe Antikrista do role svetového vládcu a na trón by mohol byť dosadený dvoma mocnosťami USA a EU, ktoré budú mať z jeho moci prospech. Všetci dobre vieme, že tento svet sa zmieta na hranici ekologickej a sociálnej katastrofy. Svetového vodcu s radosťou uvítajú, ak prinesie riešenie ako sa dostať z finančného a ekonomického bahna, do ktorého sme sa vlastnou chamtivosťou dostali.
3, V Apokalypse je Antikrist nazvaný šelmou, ktorej bude daný pod moc každý národ i jazyk. /Zj.13,7/ Nikdy som si nevedel predstaviť, ako môže jednotlivec diktovať celému svetu, ktorý je tak rôznorodý a mocensky rozdelený. Avšak, keď berieme predobraz z Antiocha, tak vieme, že Antiochovi sa podarilo poraziť a ovládnuť celý Egypt. Každý znalec Slova Božieho vie, že Egypt v starozákonnej dobe v symbole predstavoval tento svet.
Pri skúmaní tejto témy nevychádzam z nijakých snov alebo vízii, ale z overených historických skutočností a z reality dnešnej doby. Mojím zámerom nie je niekoho strašiť, ale varovať kresťanov pred utrpením, ktoré sa s určitosťou dostaví nato, aby bola preskúšaná naša viera. Príchod antikrista a následne prenasledovanie kresťanov vykoná jednoznačne rozdelenie. Jasne sa ukáže, kto je Boží a kto nie. Podobne, ako sa dialo pri prenasledovaní verných Židov v časoch vlády Antiocha.
Toto je len krátky úvod do problematiky o predobraze Antiocha Epifana, pretože novodobý Antioch sa taktiež posadí v chráme Božom a bude sa vydávať za Boha podľa /2Tes 2,4./ V ďalšej časti sa ešte k nemu vrátim v spojitosti s 8. a 11. kapitolou proroka Daniela.
2Tes 2,6-7 “A teraz to, čo zdržuje, viete, aby bol zjavený vo svojom čase. 7 Lebo tajomstvo bezzákonnosti už pôsobí, len až by ten, kto teraz zdržuje, bol odstránený zo stredu.“ Väčšina teológov sa zhoduje v tom, že ten kto zdržuje je Duch Boží vychádzajúc zo Skutkov ap. 20,29, kde ap. Pavol povedal následovné slová: „Lebo ja viem toto: že po mojom odchode vojdú medzi vás draví vlci, ktorí nebudú šetriť stáda.“ Ap. Pavol bol zmocnený Duchom Božím k dielu, ktoré konal. Po jeho odchode už diabol mal väčšiu možnosť ku konaniu svojho skázonosného diela a výsledok bol: draví vlci v Božom stáde. Keď Duch Boží prestane brániť v jeho podvratnom diele, nastúpi diablova náhražka Krista –Antikrist, aby vykonal to, čo má vykonať, aby sa naplnilo to, čo je napísané.
2Tes 2,8 „A potom bude zjavený ten bezzákonný bezbožník, ktorého Pán Ježiš zabije duchom svojich úst a skazí zjavením svojho príchodu.“ O bezzákonnom bezbožníkovi je predpovedané v prorokovi Danielovi v siedmej kapitole. Skôr, než pristúpim k rozoberaniu tejto kapitoly, chcem poukázať na určitú zásadu, ktorá je v tejto knihe uplatnená. V Nabuchodonozorovom sne Boh ukázal Danielovi v najstručnejšej podobe, celú históriu od začiatku Babylonskej ríše až po druhý príchod P. J .Krista. A v ďalších kapitolách potom to, čo uznal za dôležité, pre porozumenie rozobral podrobnejšie. V siedmej kapitole sú štyri ríše: Babylonská, Medo-Perzská, Grécká a Rímska z Nabuchodonozorovho sna zobrazené ako zvieratá. O štvrtom zvierati - Rímskej ríši- je uvedené v siedmom a ôsmom verši následovné:
Daniel 7:7 Potom som videl v nočných videniach a hľa, i štvrté zviera vystúpilo, strašné a hrozné a veľmi silné, ktoré malo veľké železné zuby; žralo a krúšilo a ostatok šliapalo svojimi nohami, a to bolo rozdielne od všetkých zvierat, ktoré sa boli zjavili pred ním, a malo desať rohov.
8 Pozoroval som jeho rohy, a hľa, iný roh malý vystúpil medzi nimi, a tri z prvých rohov boli vyvrátené pred ním od koreňa a hľa, oči boli na tom rohu ako oči človeka a ústa, ktoré vraveli veľké veci.
Pozrieme sa na vysvetlenie, čo roh s očami znamená do 20. až 26. verša:
Daniel 7:19 Vtedy som chcel vedieť istotu o tom štvrtom zvierati, ktoré bolo rozdielne od nich od všetkých, strašné náramne, ktoré malo zuby zo železa a pazúry z medi, ktoré žralo a krúšilo a ostatok šliapalo svojimi nohami,
20 ako aj o desiatich rohoch, ktoré boli na jeho hlave a o tom inom, ktorý bol vystúpil, a padli pred ním tri, o tom rohu, ktorý to mal oči a ústa, ktoré vraveli veľké veci a bol na pohľad väčší ako jeho druhovia.
21 A hľadiac videl som, že ten roh viedol vojnu so svätými a premáhal ich
22 až prišiel Starodávny dňov, a daný bol súd svätým Najvyšších, a prišiel čas, a kráľovstvo prevzali svätí.
23 Takto povedal: Štvrtým zvieraťom bude štvrté kráľovstvo na zemi, ktoré bude rozdielne od všetkých kráľovstiev a požerie celú zem a pomláti ju a rozdrtí ju.
24 A desať rohov znamená, že z toho kráľovstva povstane desať kráľov, a po nich povstane iný, ktorý bude rozdielny od predošlých a poníži troch kráľov.
25 A bude vravieť slová proti Najvyššiemu a unaví svätých Najvyšších a bude pomýšľať na to, že premení časy a zákon. A budú vydaní do jeho ruky až do času a čias a do polovice času.
26 Ale potom zasadne súd, a odnímu jeho panstvo, aby ho vyplienili a zahubili až do konca.
Pre vysvetlenie je nutné zájsť ešte do druhej kapitoly proroka Daniela, v ktorej je Rímska ríša zobrazená na obraze hnátmi a nohami, na ktorých je desať prstov, čo znamená desať kráľov podľa siedmej kapitoly. Nás však zaujíma roh s očami, ktorý viedol vojnu so svätými a premáhal ich, pretože to je Antikrist z 2Tes.2kapitoly.
V ďalšej časti chcem ukázať na fakty, ktoré ma vedú k tomuto záveru. V siedmej kapitole 25 verši proroka Daniela sa hovorí, že roh s očami bude viesť vojnu so svätými do času a čias a do polovice času. Tento čas znamená tri a pol roka. V S.B. sa vyskytuje v rôznych obmenách: napríklad 42 mesiacov alebo 1260 dní. Presne „ten istý čas“ v Izraeli nepršalo a zahynula väčšia časť národa. P. J .Kristus verejne pôsobil na tomto svete tiež „ten istý čas“, tri a pol roka. Pripadá mi to, akoby Boh umožnil diablovi, aby jeho Antikrist mohol tiež verejne pôsobiť na tomto svete tri a pol roka.
V 13 kap.1-7 Zjav. Jána sa píše následovné:
1 A videl som vystupovať z mora šelmu, ktorá mala sedem hláv a desať rohov a na svojich rohoch mala desať diadémov a na svojich hlavách mená rúhania.
2 A šelma, ktorú som videl, bola podobná pardovi, a jej nohy boli ako nohy medveďa a jej ústa ako ústa leva. A drak jej dal svoju moc i svoj trón i veľkú právomoc.
3 A videl som jednu z jej hláv ako doťatú na smrť, ale jej smrteľná rana bola uzdravená. A divila sa tomu celá zem hľadiac za šelmou.
4 A klaňali sa drakovi, ktorý dal šelme takú moc, a klaňali sa i šelme a hovorili: Kto je podobný šelme, a kto môže bojovať s ňou?!
5 A boli jej dané ústa, ktoré hovorili veľké veci a rúhania, a bola jej daná moc, aby trvala štyridsaťdva mesiacov.
6 A otvorila svoje ústa rúhať sa proti Bohu, rúhať sa jeho menu a jeho stánu i tým, ktorí stánia na nebi.
7 A dalo sa jej, aby bojovala so svätými a premohla ich. A dala sa jej moc nad každým pokolením a nad každým ľudom i jazykom i národom.
8 A budú sa jej klaňať všetci, ktorí bývajú na zemi, ktorých mená nie sú napísané v knihe života Baránka, zabitého od založenia sveta.
Šelma zo Zjav.13 kapitoly ma príliš podobný popis ako roh s očami zo siedmej kapitoly proroka Daniela. Ukážeme si tieto spoločné znaky:
1, vojna so svätými
Dan.7,21 A hľadiac videl som, že ten roh viedol vojnu so svätými a premáhal ich,
Zj.13,7 A dalo sa jej, aby bojovala so svätými a premohla ich.
2,rovnaký čas právomoci, tri a pol roka
Zj.13,5 A boli jej dané ústa, ktoré hovorili veľké veci a rúhania, a bola jej daná moc, aby trvala štyridsaťdva mesiacov. /42:12=3,5 roka/
Dan.7,25 A budú vydaní do jeho ruky až do času a čias a do polovice času. /čas =1 rok + časy = 2 roky + pol času = pol roka, dohromady tri a pol roka/ Kto by mal pochybnosť o tom, že času, čias a pol času znamená tri a pol roka, nech si to overí v Zj. Jána 12. kapitole, kde na to isté časové obdobie je použité jeden krát označenie času, čias a pol času a druhý krát 1260 dní. Čo znamená tiež tri a pol roka /1260:30=42 :12=3,5 / /30 dní židovský mesiac/
3, Rúhanie sa Bohu.
Dan.7,25 A bude vravieť slová proti Najvyššiemu a unaví svätých Najvyšších
Zj.13,6 A otvorila svoje ústa rúhať sa proti Bohu, rúhať sa jeho menu a jeho stánu i tým, ktorí stánia na nebi.
Toto sú tri základné vlastnosti, ktoré majú zhodné ,a tieto fakty nie je možné len tak ignorovať, pretože bezzákonný bezbožník z druhej Tes. vykazuje podobné vlastnosti, a tiež sa bude rúhať Bohu. Niekto by mohol namietať, že malý roh zo siedmej kap. proroka Daniela, alebo šelma z 13 kap. Zjavenia predstavujú len nejaký politický systém. Ja osobne tento názor odmietam a súhlasím s teológom Erichom Sauerom,ktorý tvrdí: že keď malý roh tretej svetovej ríše Grécka bol osobou /Antioch IV Epifanes/,tak prečo by malý roh štvrtej svetovej ríše mal byť len nejakým politickým zoskupením.
Tiež prevláda názor, že Rímska ríša skončila rokom 476 porážkou od Germánov.Nesúhlasím s týmto názorom z toho dôvodu, že už v roku /395 po Kristu / bola Rímska ríša rozdelená na dve časti podľa Nabuchodonozorovho obrazu: na západorímsku a východorímsku ríšu. Východorímska ríša bola porazená až v roku 1453 tureckým sultánom Mohamedom II.Rímska kultúra, myšlienka a administratíva pokračovala rímskou cirkvou, pápeži tejto cirkvi vládli niekoľko storočí tvrdou rukou celej západnej Európe,ktorej centrom sa stalo mesto Rím. Zakladajúca zmluva Európskeho hos. spoločenstva /EHS/ bola podpísaná v roku 1957 v Ríme. Podpísaním Európskej zmluvy v Portugalsku sa EU stala jedným z najmocnejších štátov tohto sveta. Keby Rímska ríša skončila rokom 476 po Kr. Nabuchodonozorov obraz by bol podvodom.
Pozrime sa ešte na proroctvá o Antikristovi do starovekých spisov, v ktorých je podrobnejšie opísaný príchod Antikrista, aby sme sa utvrdili v tom, že pred druhým príchodom P. J. Krista musí prísť Antikrist, aby sme sa nedali diablovi oklamať, lebo ako hovorí Písmo „...nie sú nám neznáme jeho úmysly.“ /2Kor.2,10-11/.
1,Izaiášove nanebovzatie.
„Izaiášove nanebovzatie“ je kresťanská apokalypsa z druhého storočia. Okrem iného, pojednáva i o tom, ako prví kresťania chápali Antikrista a druhý príchod P. J. Krista. Tento spis nazýva budúceho Antikrista menom “Beliál“. V Izaiášovom nanebovzatí /Kniha tajemství a moudrosti II.str.161-163/ sa uvádza:
„1.A nyní ,Chizkijáši a Josabe, můj synu, takové budou dny předvoláni /ukončení/ světa.2.Až se naplní čas, sestoupí Beliál, veliký kníže jako král tohoto světa, kterého se zmocnil již v čase, kdy povstal. Sestoupí se své klemby v podobě člověka král bezpráví, vrah své matky.3.Rostlinu, kterou zaselo dvanáct apoštolů Milovaného bude utiskovat; jeden z dvanáctimu mu bude vydán.4. V podobě takového krále přijde tento kníže. Všechny mocnosti tohoto světa povstanou s ním a budou poslouchat všechna jeho přání. 5.Na jeho příkaz vyjde slunce v noci a způsobí, že se měsíc objeví v poledne. 6.Se světem udělá, cokoli se mu zachce; bude jednat a hovořit jako Milovaný a bude říkat já jsem Pán a jiného není. 7.Všichni lidé světa mu uvěří; 8.budou mu obětovat a sloužit a budou říkat: Toto je Pán a není jiného. 9.Bude to činit většina z těch, kteří se spojili, aby přivítali Milovaného, který se vrátí po něm. 10.Moc jeho zázraků se projeví v každém měste i zemi. 11. V každém měste si postaví svou podobu. 12.Vládnout bude tři roky, šest měsíců a dvadset sedem dní. 13.Tehdy mnozí věrní a svatí spatří toho, v kterého doufali – ukřižovaného Ježíše Pána Krista. Pak sem jej, ukřižovaného, který vstal z mrtvých, viděl já, Izajáš .Ale i z těch, kteří v něho věří jen nemnozí zůstanou v ten čas jeho služebníky; rozprchnou se v pustinách a budou očekávat jeho příchod. 14.Po třinácti stech a třidseti dvou dnech přijde Pán spolu se svými anděli a zástupy svatých ze sedmého nebe s majestátem sedmého nebe a zažene Beliála i s jeho zástupy do pekel. 15.Dá odpočinutí těm, které nalezne v tomto světe v tělech-bohabojným, zatímco slunce bude zahanbeno, 16.a všem kdo pro víru v něho zatratili Beliála a jeho krále.“
V druhom, treťom a štvrtom veši sa snaží pisateľ ukázať na predobraz Antikrista, aby ho bolo možné v budúcnosti ľahko rozpoznať. Týmto predobrazom je s najväčšou pravdepodobnosťou cisár Nero.
O tomto cisárovi je známe, že nechal zavraždiť svoju matku Agripinu, v druhom verši sa píše; “…že príde v podobe kráľa bezprávia vraha svojej matky.“ Ďalej najkrutejším spôsobom prenasledoval cirkev Božiu. Tretí verš vyjadruje “… že rastlinu, ktorú zasialo dvanásť apoštolov Milovaného bude utláčať.“ Tiež nechal zavraždiť apoštola Pavla, ešte sa v ňom píše: …že jeden z dvanástich mu bude vydaný. /aj keď ap. Pavel nepatril priamo k dvanástim, bol najvýznamnejším apoštolom./
Podľa tradície i ap. Peter bol zavraždený Neronom, ale pre toto tvrdenie nie sú historické dôkazy. Vo štvrtom verši : “V podobe takého kráľa príde toto knieža.“ V tejto vete je potvrdené, že pisateľ „Izaiášovho nanebovzatia“ označuje za novozákonný predobraz Antikrista, cisára Nera. Ako predobraz by ešte prichádzal do úvahy aj Herodes Agripa, ktorý nechal zavraždiť ap. Jakoba./Sk.12,1-3/ a tiež prenasledoval cirkev Božiu. Avšak nie je historický záznam o tom, že by nechal zavraždiť svoju matku.
V 7. a 8. verši sa hovorí: “Všetci ľudia sveta mu uveria; budú mu obetovať a slúžiť a budú hovoriť: Toto je Pán a nie je iného“. V Zj. Jána je Antikrist nazvaný šelmou a v 13,8 sa píše: „A budú sa jej klaňať všetci, ktorí bývajú na zemi, ktorých mená nie sú napísané v knihe života Baránka, zabitého od založenia sveta.“ Zhoda medzi týmito veršami sa nedá odškriepiť.
V 12 verši sa píše: “Vládnuť bude tri roky, šesť mesiacov a dvadsaťsedem dní. “ V Zj. Jána 13,5 sa hovorí: “A boli jej dané ústa, ktoré hovorili veľké veci a rúhania, a bola jej daná moc, aby trvala štyridsaťdva mesiacov.“ Je zaujímavé, že čas vlády v Izaiášovom nanebovzatí a Zj. Jána sa líši iba o 27 dní. I ďalšie verše majú spojitosť s 2Tes. 2k. a Zj. J. 13.kap.
2, Didaché Didaché je obdivuhodná príručka kresťanských príkazov z prvopočiatkov kresťanskej éry /100 -110/ Didaché píše v 4 a 5 verši: “A jak se bude zvyšovat nepravost budou se lidé navzájem nenávidet a pronásledovat a udávat, a tu se zjeví svůdce vesmíru jako syn Boží a bude činit znamení a divy; země bude vydána do jeho rukou a on bude dělat takové nedovolené věci jaké se nikdy neděly. Tu přijde stvoření lidské do ohně zkoušky a monozí se pohorší a zahynou, ale ti, kdo vytrvají ve své víře, budou zachráneni od tohoto prokletí.“
Didaché píše v piatom verši, že všetci prídu do ohňa skúšky v súvislosti s Antikristovým zvodom. Pri tejto príležitosti je čas pripomenúť si udalosť zo SZ, keď mali Izraeliti vojsť do zasľúbenej zeme. Kniežatá, ktoré boli na príkaz Boží prešpehovať zem, vydali o tejto zemi falošné svedectvo: Nepodarí sa im, zaujať zem do dedičstva, lebo v nej žijú obrovia synovia Enákovi. Iba dvaja z dvanástich kniežat,Jozua a Kaleb, povzbudzovali ľud k tomu, že s pomocou Božou sa im podarí zem získať pre seba. Celý Izrael však uveril falošnej zvesti desiatich kniežat. Ľud neuveril Bohu, že je mocný voviesť ich do zasľúbenej zeme čím opovrhol Ním. Nevošiel teda do zeme Kanánu, ale všetci zahynuli na púšti. /4Moj13/
Podobná skúška dopadne i na nás, ktorí žijeme na konci času. Každý, kto sa dá zviesť Antikristovi, ktorý bude zvádzať tento svet, falošnou zvesťou; že iba on je bohom a nie je iného. Ten , kto mu uverí a uzná ho za Boha, bude mu slúžiť a vzdávať pocty, nebude mať dielu v kráľovstve Božom. Je smutné, že kresťania už v prvom a druhom storočí písali o Antikristovi a varovali pred ním, a v dnešnej dobe, keď žijeme v čase jeho príchodu, väčšina cirkvi a jej čelní predstavitelia mlčia, a nevystríhajú pred ním.
Otázka teda znie: Chystajú sa antikrista uznať za boha? V Izaiášovom nanebovzatí vo veršoch 7, 8 a 9 sa píše: „Všichni lidé světa mu uvěří; budou mu obětovat a sloužit a budou říkat: Toto je Pán a není jiného. Bude to činit většina z těch, kteří se spojili, aby přivítali Milovaného, který se vrátí po něm.“ V deviatom verši sa píše, že to budú robiť tí, ktorí sa spojili, aby privítali Milovaného. Tento verš sa dá chápať iba tak, že sa jedná o tých, čo sa spojili v ekumenii, Svetovej rade cirkvi ap.
V poslednej skúške obstoja s pomocou Božou len skutoční milovníci Krista. Tí; ktorí sú plytkí v poznaní, neutvrdení vo viere a pochybujúci o tom, že sa vyplnia všetky zasľúbenia Božie; v tejto skúške neobstoja. Vyzerá to tak, že bude len veľmi málo tých, ktorí zachovajú vernosť Pánovi Ježišovi Kristovi i za cenu veľkého utrpenia, prípadne obetovania svojho života.
Na predchádzajúcich stránkach som uviedol krátky opis Antiocha IV Epifana s tým, že sa ešte k nemu vrátim v spojitosti s ôsmou a jedenástou kapitolou proroka Daniela. V ôsmej kapitole prvom až štvrtom verši je obrazný popis Medsko - Perských kráľov, ktorí rozšírili Médsko - Perské územie na západ, sever a juh . Táto ríša je znázornená baranom s dvoma rohmi. Tie dva rohy znamenajú koalíciu Médov a Peržanov. Vo veršoch 5 až 8 je opísaný obrazný popis Gréckej ríše, ktorá je zobrazená kozlom s veľký rohom, ktorý porazil barana s dvoma rohmi, čiže Médsko – Perskú ríšu. Konkrétne sa jedná o Alexandra Macedonského , kráľa Gréckej ríše, ktorý porazil Darea, kráľa Medo-Perzie. V ôsmom verši je opísaná smrť Alexandra Macedonského a rozdelenie jeho ríše medzi jeho štyroch vojvodcov: Lysimacha, Ptolemaia, Kassandra a Seleuka.
8 verš: “A kozol sa stal náramne veľkým. A keď zmocnel, zlomený bol jeho veľký roh, a na jeho miesto vystúpili značné štyri iné rohy vo štyri vetry nebies.“
Toto je krátky úvod z histórie pred nástupom Antiocha IV Epifana, ktorý je opísaný v deviatom verši :
„Z jedného z nich vyšiel jeden malý roh a stal sa až príliš veľkým smerom k poludniu a k východu a ku Krásnej zemi.“ „Z jedného z nich“ sa rozumie rod Seleukovcov, z ktorého rodu Antioch IV Epifanés pochádzal. V druhej polovici verša je uvedené, ktorým smerom sa jeho ríša zväčšila, a to k poludniu /juhu/, k východu a ku Krásnej zemi /Izraelu/. Desiaty až štrnásty verš nám opisuje, čoho sa Antioch dopustil na Izraelskom národe, na jeho zákonoch a bohoslužbe. Ďalej porovnám obsah týchto veršov s prvou a druhou knihou Makabejských, aby sa čitateľ sám mohol utvrdiť , že v ôsmej kapitole proroka Daniela sa skutočne píše o Antiochovi IV Epifanovi. Daniel 8:10 Zmohutnel až po nebeské vojsko a zvrhol niektorých z toho vojska na zem i niektoré z hviezd a pošliapal ich.
11 Áno, zmohutnel tak, že sa odvážil až po knieža toho vojska a od neho bola odňatá ustavičná obeť, a zvrhnutý bol príbytok jeho svätyne.
12 A roh si dal vojsko proti ustavičnej obeti v neprávosti a hodil pravdu na zem a robil, čo chcel, a darilo sa mu.
13 A počul som hovoriť jedného svätého, a riekol jeden iný svätý istému, tomu, ktorý to hovoril: Dokedy ide to videnie o ustavičnej obeti a o tej pustošiacej neprávosti, dokedy budú vydané i svätyňa i vojsko na pošliapanie?
14 A povedal mi: Až bude dva tisíce tristokrát večer a ráno, potom bude ospravedlnená svätyňa.
V desiatom verši sa hovorí, že zmohutnel až po nebeské vojsko a zvrhol niektorých z toho vojska na zem, i niektoré z hviezd a pošliapal ich. Všetci vieme, že v chráme prebýval Boh, a že kňazi boli Božími svätoslužobníkmi. Jedenásty verš jasne ukazuje, kto bol kniežaťom toho vojska, že to bol samotný Mesiáš.
V dvanástom sa hovorí, že roh dal vojsko proti ustavičnej obeti.Keď Antioch opanoval Judsko, bola zastavená ustavičná obeť a v chráme sa prevádzali helenistické rituály.
V štrnástom verši sa hovorí, že pustošiaca neprávosť v Judsku trvala 2300 večerov a rán, to znamená zhruba šesť rokov a štyri mesiace. Keď sa Judovi Makabejskému podarilo poraziť Antiochove vojsko, potom bola služba v chráme obnovená, vrátane ustavičnej obete.
Som rád, že bola spísaná prvá a druhá kniha Makabejských, pretože bez týchto kníh, by sa len ťažko dalo porozumieť deviatemu až štrnástemu veršu z ôsmej kapitoly proroka Daniela. Ďalej uvádzam niektoré odstavce z týchto kníh, aby mohol čitateľ sám posúdiť vzájomnú spojitosť.
Prvá kniha Makabejských
Antiochova lúpež v Jeruzalemskom chráme.
- 21 Po porážke Egypta sa Antiochus roku stoštyridsiateho tretieho vrátil a tiahol proti Izraelu 22 a proti Jeruzalemu s ohromným vojskom. 23 Vošiel namyslene do svätyne a vzal zlatý oltár, svietnik so všetkým príslušenstvom, stôl predkladaných chlebov, džbány, misy a zlaté misky, oponu, vence a zlatú ozdobu na priečelí chrámu a vôbec poodlupoval všetko. 24 Vzal striebro, zlato a vzácne náradia ako aj ukryté poklady, ktoré našiel. Keď všetko pobral, odtiahol do svojej krajiny. 25 Na jeho rozkaz sa dialo vraždenie a z jeho rečí vyznievala bezočivá namyslenosť.“
Druhá kniha Makabejských:
Vydrancovanie chrámu.
- 11 Keď sa kráľ dozvedel o týchto skutočnostiach, nazdával sa, že je v Júdsku povstanie. Preto vytiahol z Egypta so zverskou zúrivosťou a násilne zaujal mesto. 12 Vojakom rozkázal zraziť bezohľadne každého, na koho narazia, ba pozabíjať aj tých, ktorí utečú hore na domy. 13 Tak nastalo vraždenie mladých i starých, ničenie mužov, žien i detí a zabíjanie panien i nemluvniat. 14 Za celé tri dni bolo osemdesiattisíc obetí; štyridsaťtisíc ich bolo povraždených a nie menej predaných do otroctva. 15 Ale tým sa neuspokojil; odvážil sa vkročiť aj do chrámu, najsvätejšieho na celej zemi. A Menelaus, ten zradca zákonov a vlasti, bol mu sprievodcom.
Znesvätenie chrámu a zákaz židovskej posvätnej tradície.
- 1 Čoskoro potom vyslal kráľ istého starca pôvodom z Athén donucovať Židov, aby odpadli od otcovských zákonov a neriadili sa Božími príkazmi. 2 Mal tiež znesvätiť jeruzalemský chrám a pomenovať ho menom Zeusa Olympského; a ten na Garizime mal, vzhľadom na povahu tamojších obyvateľov, nazvať menom Zeusa Pohostinného. 3 To bol príval zloby, priťažký a odporný najmä obyčajnému ľudu. 4 Lebo pohania naplnili chrám výstrednosťami a radovánkami, bavili sa tam so smilnicami a vo svätých nádvoriach sa stýkali so ženami, ba vnášali dovnútra aj neslušné veci 5 a obetný oltár napĺňali neprístojnosťami, ktoré zákony nedovoľovali. 6 Nebolo možné svätiť soboty, zachovávať otcovské sviatky; ba nik sa už nesmel ani priznať, že je Židom. 7 Po krutom donucovaní vláčili ich k obeti, ktorá sa konávala každý mesiac na deň kráľových narodenín. Alebo keď bol Dionýzov sviatok, nútili Židov, aby sa zúčastnili na sprievode s brečtanovými vencami. 8 Do susedných gréckych miest tiež došlo nariadenie, a to na popud Ptolemea, aby takisto postupovali proti Židom a donucovali ich obetovať; 9 a takých, ktorí by nechceli prestúpiť na grécke mravy, aby usmrtili. Bolo, pravda, aj vidieť, aká nastala bieda. 10 Tak udali dve ženy, ktoré obrezali svojich synov. Zavesili im nemluvňatá na prsia, verejne ich viedli mestom a potom zhodili z múru. 11 Keď sa zasa iní zhromaždili do najbližších jaskýň, aby tajne svätili sobotu, a udali ich Filipovi, boli upálení, pretože sa vzdali svojej obrany z veľkej úcty pred sviatočným dňom.
Očista a posvätenie chrámu.
- 36 Vtedy povedal Júda a jeho bratia: „Hľa, naši nepriatelia sú rozdrvení! Poďme teda, očistime svätyňu a znovu si ju posväťme!“ 37 I zhromaždilo sa všetko vojsko a vystúpili na vrch Sion. 38 Videli spustošenú svätyňu, oltár znesvätený, brány vypálené, v nádvoriach bujnelo krovie ako v lese alebo na horách, komôrky rozbúrané. 39 Roztrhli si odev, žialili veľkým nariekaním a sypali si popol na hlavu. 40 Padli tvárou na zem, zatrúbili na signálových trúbach a volali k nebu. 41 Vtedy Júda určil mužov, ktorí mali bojovať proti tým, čo boli na hrade, kým oni nevyčistia svätyňu. 42 Potom vybral bezúhonných a Zákonu oddaných kňazov, 43 ktorí očistili svätyňu a odniesli kamene (užívané pri modlárstve) na nečisté miesto. 44 Ako sa tak radili, čo by mali urobiť so znesväteným oltárom na zápalné obety, 45 prišli na dobré riešenie, (že sa rozhodli) zbúrať ho, aby sa raz nestal predmetom potupy, že ho kedysi znesvätili pohania. Oltár teda zbúrali 46 a kamene uložili na vhodnom mieste chrámového pahorku, pokým nevystúpi prorok a nerozhodne o nich ináč. 47 Potom, podľa predpisu zákona dopravili neokresané kamene a postavili nový oltár podľa predošlého vzoru. 48 Takisto vybudovali svätyňu a posvätili vnútrajšok chrámu a nádvoria. 49 Zhotovili nové sväté nádoby a priniesli do chrámu svietnik, kadidlový oltár a stôl. 50 A tak pálili na oltári kadidlo, zapálili na svietniku lampy a v chráme zažiarilo (svetlo), 51 položili na stôl chleby a zavesili opony, a tak šťastne dokončili celé svoje podujatie. 52 Dvadsiateho piateho dňa deviateho mesiaca, čo je mesiac Kislev, stoštyridsiateho ôsmeho roku včasráno vstali 53 a priniesli obetu podľa zákona na novopostavenom oltári na zápalne obety. 54 Práve v ten istý čas, toho istého dňa, keď ho pohania znesvätili, bol znovu vysvätený so spevmi za zvuku citár, hárf a cimbalov. 55 Všetok ľud padol na tvár; klaňali sa a zvelebovali (Boha) na nebi, ktorý im doprial toto šťastie. 56 Osem dní slávili posvätenie oltára. S rozradostnenou mysľou prinášali celostné žertvy a obety vďaky a chvály. 57 Zlatými vencami a štítkami vyzdobili priečelie chrámu; obnovili brány a komôrky a porobili k nim dvere. 58 V ľude zavládla mimoriadne veľká radosť, pretože bola odstránená potupa, (spôsobená) pohanmi.
To sú krátke ukážky z prvej a druhej knihy Makabejských.
Vždy som si kládol otázku: Prečo Boh dal v prorokovi Danielovi taký veľký priestor, tak nepatrnému kráľovi, ako Antioch IV Epifanés bol? I väčšia časť jedenástej kapitoly proroka Daniela pojednáva práve o ňom. Vidím odpoveď v tom, že Antioch IV Epifanés má slúžiť ako predobraz budúceho Antikrista a je výstrahou pre tých, ktorí by sa chceli novodobému Antiochovi podvoliť a prijať jeho zákony a náboženské praktiky.
V úvode jedenástej kapitoly proroka Daniela v druhom verši sa hovorí o štyroch kráľoch v Perzii.Štvrtý, viedol vojnu s Gréckom. Ďalej sa hovorí o Alexandrovi Macedonskom, o konci jeho kráľovstva, ktoré bolo rozdelené medzi jeho štyroch vojvodcov. Od piateho verša až po 20. verš sú opisované vojny medzi Ptojemájovcami na juhu a Seleukovcami na severe. Od 21 verša až po koniec kapitoly sa píše o Antiochovi Epifanovi a jeho činoch. A myslím, že bude vhodné sa pristaviť pri niektorých veršoch a ukázať na spôsob jeho jednania, aby sme mohli novodobého Antiocha ľahšie demaskovať. Hneď v 21 verši sa hovorí: “A zase na jeho mieste povstane opovrhnutý človek, na ktorého nedajú slávy kráľovstva, ale príde v pokoji a zmocní sa kráľovstva úlisnosťou.“
Antioch IV. Epifanes bol rukojemníkom v Ríme a na kráľovský stolec mu pomohli, Eumenus a Atalos, susední králi, ktorí mali z jeho moci prospech. História potvrdzuje 21. verš.
„22 A ramená záplavy budú odplavené sťa povodňou spred jeho tvári, a budú skrúšení, áno i knieža zmluvy.“
22.verš je vo význame toho: že bude skrúšené i knieža zmluvy. Kn
