„Přestože byl princip „Sola scriptura“ formulován z historického hlediska teprve nedávno, jde o princip velmi starý, který objevila teprve reformace; princip, který z Písma sv. přímo vyplývá a reformaci se dostalo od Boha té milosti, že jej objevila a formulovala.” - Naozaj sa mussím zdržiavať smiechu, keď na GS človek bez konca neustále číta výčitky na adressu KC, ktorá vraj vyhlásila mnohé pravdy svojej viery dosť neskoro po apoštolskej dobe... A tu zrazu aký-to objav: v 16. storočí pochopí niekto princíp, ktorý je skoro základom celej ich viery: Sola Scriptura. Chudáci apoštolskí a cirkevní otcovia prvých stročí ! Akí boli oni len obmedzení, že na to neprišli... Ale ani pri konci 4. storočia, ked sa všetka elita Cirkvi schádzala na konciloch a synodách a keď vyhlasovala, ktoré knihy patria ku kánonu Písma... Nikoho ani vtedy nenapadlo povedať “Sola Scriptura”... Treba jasne povedať, že tí istí cirkevní otcovia, ktorí z mnohých spisov rozhodli len o týchto, ktoré máme v Písme, asi vedeli, a dobre chápali aké miesta má v Písmo v živote Cirkvi... .
Iste je ono veľmi dôležitým pravidlom viery. Ale nikdy nepovedali, že “jedine Písmo” /“Sola Scriptura”/ preto, lebo si jasne uvedomovali ako to Písmo vzniklo: že ono je určitý reálny výber z celého toho apoštolského podania, ktoré je aj v iných spisoch... A hoci tie ďalšie nezaradili do Biblii /jednoducho preto, že si stanovili krirérium, že to budú spisy najstaršie a pochádzajúce z okruhu apoštolov... /, predsa neodpísali všetky ostatné... Pretože práve to ostatné nám pomôže lepšie chápať samotné Písmo, pretože ono tvorí kontext nášho Písma. To, čo v Písme nie je celkom jednoznačné a jasné /a toho je dosť.../, dá sa dozvedieť z týchto zdrojov. Naozaj nie je správne dávať Písmo a Podanie do protikladu.... Okrem toho Písmo bez Cirkvi by bolo naozaj mŕtva kniha podobne ako Ústava bez jej právnych vykladateľov a vlády, ktorá ju uvádza do života... Presne tak je to aj s Bibliou... Kristus sám ani nenapísal, ani neprikázal napísať Písmo. On prikázal len: “Choďte a hlásajte...” Písmo vzniklo na základe podnetu Jeho “Ducha”, ktorého On dal svojej Cirkvi. A v tejto Cirkvi /ona bola tá istá, jedna pre všetkých, všeobecná, katolícka, apoštolská, svätá.../ Písmo vzniklo, pre potreby tejto Cirkvi, a táto Cirkev ju má za úlohu správne vykladať. K tom dal aj osobitnú charizmu apoštolom tejto Cirkvi pod vedením Petra /symbol kľúčov je práve v tom: vpustiť, alebo aj nevpustiť nejaké učenie, či hlásateľov nejakej pravdy.../... Tak to bolo chápané od samého začiatku Cirkvi, až do reformácie, kedy určití ľudia všetko toto “hodili cez palubu”, aj apoštolské zriadenie Cirkvi podľa Krista, vzali si však od nej Bilbliu, a utvorili si nezávisle od tejto Cirkvi svoje vlastné cirkvi /samozrejme samozvane, bez kontinuity na nástupcov apoštolov...s ospravedlnením sa na chyby predstaviteľov legálnej Cirkvi... čo aj na základe Písma je nesprávne: “zachovávajte, ale podľa ich skutkov nerobte...”/. Taká je ozajstná historická pravda Biblii a jej mieste v Cirkvi...
Ja viem, že /podobne ako tí moslimi, a i./, že dnešná generácie nemôžu za to, že sa narodili v týchto okolnostiach, ktoré vytvoril pred nimi dávno ich prapraotcovia... a mnohí sa snažia Bibliu chápať a žiť úprimne, tak ako vedia podľa svedomia, a preto ich Boh neodsúdi /zahanbujú často v tej opravdivosti a horlivosti aj katolíkov.../, ale tentostav, ktorý vznikol nieje celkom v poriadku, a Boh chce, aby s tým kresťania čosi robili /”Aby všetci jedno boli”... “Milujte sa navzájom”.../ . Biblia sa naozaj nedá podložiť samotnou Bibliou, ale len vierou v autoritu tej Cirkvi, ktorá ju vtedy uzákonila / a v ktorej autoritu paradoxne vlastne prijatím Biblie potvrdili, kým odvrhnutím tejto Cirkvi tomu zasa protirečia.../. Dodatočné “akrobacie v myslení”, aby sme si zdôvodnili svoju tézu, sú naozaj smiešne... Páčilo sa mi, ked, myslím, Willy, úprimne priznal, že princíp “Sola Scriptura” sa nedá dokázať z Písma, ale je akoby axiomou, ktorej trreba veriť, lebo sa osvedčil v živote... A Biblia sa ani celkom nedá vždy a bez výnimky vysvetľovať samotnou Bibliou. To je tiež umelý princíp, kvázi dogma, ktorá je nedokázateľná. Ak ju tak mnohí uplatňujú /čo aj naozaj robia.../, tak sa točia v kruhu, a v skutočnosti si vkladajú svoju interpretáci do Biblie. My to nazývame, že si z Biblie urobili “papierového pápeža” a hrajú sa na “Sola Scriptura”... V skutočnosti každý vidí, že to nie je “Sola Scriptura”, pretože jeden z tej istej Biblie vyčíta, že treba svätiť sobotu, iní zasa, že krstiť iba dospelých, ďalší je presvedčený, že Duch Svätý mu zjavuje “slovo”, ktoré je záväzné aj pre iných, ale v inej cirkvi má pododbné zjavenie “slova” ktosi druhý, no s protichodným obsahom... Ako to zladiť ? Žeby aj Duch Svätý protirečil sám sebe?... .
Ja chápem, že ak postreformátske cirkvi zavrhli KC a jej zriadenie, tak museli to niečím nahradiť a chytiť sa niečoho pevného. A práve “Sola Scriptura” – to bola tá ich náhrada, z ktorej potom postupne vyplynuli aj iné princípy, odlišujúce sa od Cirkvi, staršej od nich minimálne 1500 rokov...

Zarážející je to, že mariánský kult používá tohoto SZ jednoznačně odsouzeného termínu."
- Je nám naozaj zvláštne, že napriek viaccnásobným vysvetleniam, stále nám podsúvaš, akoby sme my v rámci našej mariánskej úcty uctievali niekoho iného ako Pannu Máriu, Ježišovu, matku, a to len preto, lebo my ju práve preto, že je matkou Krista, Božieho Syna, považujeme osobitným spôsobom za kráľovnú neba, a to je vraj zlé, lebo týmto termínom označovali - ako je to písané v knihe Jeremiášovej - inú kráľovnú, ktorú pohania za jeho uctievalai o.i. aj tým, že "piekli koláče".

Nehnevaj sa, ale podľa tejto logiky by sme nemali zrejme používať žiadne pojmy, ktoré už ktosi v minulosti používal v nesprávnej súvislosti. Napr. aj o Kristovi by sa podľa tejto logiky nemal používať titul "kráľ", lebo toto slovo používal v histórii kde-kto na označenie ľudí, ktorí boli protibožskí, teda to by malo byť nedôstojné použiť to isté mnohoráz zneužité slovo pre vznešnú postavu Krista? Myslím, že je to smiešne a nám sa to zdá opäť slovíčkárenie. Prečo nás neberiete tak ako je to medzi normálnymi ľuďmi /a nielen veriacimi.../, že sa opýtam "Prosím ťa, mne je to divné. Ale ako to myslíte?"... A po vysvetlení rešpektujem človeka, a nepodsúvam mu iný, svoj úmysel...

Koľkým všelijakým slovám sa máme ešte vyhýbať? Keby sme skúmali nielen S.Z., ale aj iné pohanské náboženstvá, možno by sme zistili, že tých slov je naozaj veľa, čo by sme nemali používať... My však veríme, že tí, ktorí s Kristom žijú a zomrú, predsa všetci "budú kraľovať", ako hovorí Písmo /Mária je teda kráľovná vo vznešenom význame tohto slova. Celá jej, či naše kraľovanie preda nebude nijak inak, iba v harmónii a podriadenosti kristovi-Kráľovi.../ No Mária je podľa nášho cítenia predsa len ku Kristovi najbližšie, lebo - na rozdiel od apoštolov - ona počúvala od neho Božie slovo aspoń o 30 rokov dlhšie, ona ho kojila, vychovávala, nekonečne viac s Ním rozprávala... Prečo to nemôžete zobrať tak, že jednoducho je to naše pochopenie toho, čo je v Písme o Márii napísané?... Vy si verte čomu chcete, trebárs aj to, že Mária mala viac detí, alebo že Ježiš ju ani nevolal matkou, ale len "ženou" My vám to neberieme /napokon toto nie sú najdôležitejšie veci kresťanskej viery.../

Len my sme presvedčení, že matka je naozaj najbližšia osoba pre človeka, že Boží Syn, ktorý jediný si mohol - na rozdiel od nás - vybrať svoju matku, že su ju vybral naozaj dokonalú a sdvätú, ako sa patrilo na matku Božieho Syna, a že hriešna nebola už len z toho dôvodu, pretože hriech je od diabla a že Boží Syn nechcel prebývať v tele hriešnom, teda v tele , ktoré je pod diablovým vplyvom, a že slovo "žena" ,ktorým Ježiš dvakrát v Písme osobitne nazval svoju matku /v Káne a pod krížom.../ nie je čodsi dehonestujúce pre ňu, ako si to myslíte vy, ale naopak, je to veľmi počestné slovo. Cirkevní otcovia v tejto narážke Krista vidia narážku na to slovo na začiatku Biblii, ked Boh povedal, že "nepriateľstvo ustanovím medzi ztebou a ženou, medzi tvojim potomstvom a jej potomstvom", a že tá žena je Mária, a to jej potomstvo, ktoré rozdrví hlavu diabla, je práve jej Syn , Ježiš Kristus... Ona je teda nielen Jeho matka, ale oveľa viac, je práve tou vyvolenou ženou, cez ktorú vstúpil do nášho sveta, aby zlomil moc diabla, hriechu a smrti. Ona je síce Bohoim vyybraná, vyvolená, omilostená, a všetko, čo je na nej vznešená, aj jej svätosť, je darom Božej milosti a ona je závislá od Boha, a nie naopak /ako nám to niekedy predkladáte, akoby sme my tak zmýšľali.../, ale veríme, že ona tejto milosti bola celý život verná a s ňou spolupracovala. A nikde v Biblii nie je písané inak, proti tejto našej viere. Preto vy to nemôžete odmietnúť, preto, že sa o tom v Biblii priamo nepíše, pretože sa to priamo ani neodmieta. To je viera Cirkvi, ktorá vznikla na základe rozjímania nad skutočnosťou toho, kto je Kristus a čo to môže znamenať v sksutočnosti, ke´d sa o niekom povie, že je Matkou Krista, Božieho Syna vo svetle celku Biblie...
.
"máme modlit pouze k Bohu, tedy Stvořiteli, a nikoli ke stvoření – jinak jde o modloslužbu. Je JEDINÝ prostředník mezi Bohem a lidmi, náš Spasitel"
- Pokiaľ viem, táto vec bola viackrát vysvetľovaná mnou, aj Okom. K tomu sa nechcem rozpisovať, len podčiarkujem, že je to z tvojej strany zase ten istý nebratský prístup: neochota počuť naše vysvetlenie a porozumieť, čo naozaj nebolo by ťažké, keby ste nám nechceli vnucovať svoj pohľad. My vieme takisto, že k Bohu vedie "jediná cesta - Kristus." A tiež, že "v nikom inom niet spásy...". A "On je jediný prostredník medzi Bohom a ľuďmi".

Ale každé slovo, aj slovo prostredník sa môže aplikovať aj v inom zmysle v inej situácii ako je táto nami spomenutá vo vzťahu ku Kristovi-Prostredníkovi. Aj ty predsa môžeš byť prostredník medzi Bohom a ľuďmi neveriacimi v tvojom okruhu, ktorých však ty uvedieš do kontaktu ku Kristovi tým, že im zvestuješ Jeho Evanjelium. Iste je to úplne iný zmysel a použite slova "prostredník". Ty nám vytýkaš vlastne použitie tohto slovka, teda zasa slovíčkárime. Ale my to chápeme len v tomto prenesenom zmysle slova aj o Márii. Ona nie je prostrednica v tom zmysle ako Kristus, ako to nie si ani ty ani ja, ale v inom zmysle. Tak ako teba Boh použil pre sprostredkovanie poznania o sebe tvojim blíznym neveriacim, tak analogicky Boh sa rozhodol vo svojej milosti /to nie je žiadna Máriina zásluha.../ použiť Máriu, ked chcel vstúpiť do nášho sveta a chcel to urobiť cez ženu, matku... Vyvolil si Máriu, ktorá sa tým stala prostrednicou, samozrejme z Božej milosti... A ked že všetky milosti získal Jej Syn, Kristus, tak v tomto analogickom zmysle hovoríme aj o Márii, že je prostrednicou milostí. Teda nie ako nám to vy podsúvate, akoby sme my mysleli, že Mária sama "vyprodukovala" nezávisle od Boha nejaké milosti, ktoré nám ona rozdeľuje tiež akoby nezávisle od Krista... Naozaj nám sú tieto vaše nepochopenia a argumentácie a obvinenia smiešne, lebo my vieme, čo máme ny mysli, a je nám to logické a jasné. Z vašej strany sa žiada nič iné, len obyčajná ľudská zdvorilosť: rešpekt voči vyjadreniu iného, ak som už pocholpil jeho logiku, a nevnucovať mu svoju termininologiu. Ako vidíš, v našom chápaní nie je zasa nič ani protilogické, ani protibiblické, je to zasa len o slovíčkárení z vašej strany...

A pokiaľš ide o modlitby k Márii, či k svätým, rád by som vedel, kde v Biblii je zakázané modliť sa k svätým, či k Márii. To, že tam nie je o tom zázam, to je zasa len vaša logika výkladu Biblie. V Biblii nie je ani napísané, že kresťania si majú stavať kostoly, či majú sláviť Veľkú noc, či Vianoce, či narodeniny alebo meniny... Alebo dokonca nie je ani napísané, že by mal zostaviť nejaký kánon Nového zákona, ba ani podľa akého kritéria... A tiež že zjavenie Božie končí smrťou posledného apoštola... To všetko pochopila alebo rozhodla Cirkev v priebehu dejín rozjímajúc vo svetle Božieho zjavenia nad situáciami, ako ich prinášal život a história. A jednoducho kresťania prvých storočí si uvedomili, že 1. aj Kristus, aj Pavol doporučuje prosiť o modlitby aj iných spolubratov vo viereo nejakú vec, dokonca "protežuje" aj takúto modlitbu /"kde sa dvaja, traj modlilia jednohlasne".../... 2. verili, že po smrti človek príde k Pánovi, a nečaká do súdneho dňa mŕtvi v prachu zeme /ako si napr. myslia jehovisti a adventisti.../, pretože napr. Pavol sa sám vyjadril, že by bolo pre neho lepšie rozpadnúť sa /teda zomrieť/ a byť tak s Kristom..."

A teraz je to vec obyčajnej logiky: Keďže Pán odporúča poprosiť modliť sa o svoju vec aj druhých, a ten druhý je u Pána, a ja verím, že on môže z moci Božej my vypočuť a pridať sa k mojej prosbe Pánovi, tak ho o to teda poprosím... Zrejme takto sa od najprv spomínania na svätých mučeníkov prišlo k modlitbe k mučeníkom, a objavilo sa - predstav si - že modlitba bola naozaj vypočutá. My mámev KC a Pravoslávnej veľkú tisícročnú skúsenosť, že dokonca tak sa na základe modlitieb k svätým diali aj ozajstné uzdravenia. Dokonca v prípade nemučeníka, ak ho idú vyhlásiť za svätého /ako napr. dnes Jána Pavla II./ sa vyžaduje dokonca aposń jeden-dva takéto "dôkazy", že dotyčný je u Pána, a účinne oroduje, a to je znak, že je naozaj svätý... Vy si to nazývajte ako chcete, ale naša vlastná skúsenosť je taká...