A v tom je súd, že svetlo prišlo na svet – ale ľudia väčšmi milovali tmu ako svetlo, lebo ich skutky boli zlé. Ján 3:19

Pán prichádza poslednýkrát do Jeruzalema. Keď uzrie miesto, plače nad ním. Ešte raz vyslovuje nad ním neodvolateľný súd. Potom vyjadruje dôvod týmito slovami: „Pretože si nepoznalo času svojho navštívenia“. Vinohradníci zaobchádzali zle najprv so sluhami hospodára a keď ten napokon poslal svojho syna, povedali si: „Toto je dedič, poďte, zabime ho.“ Keď kráľ počul o tom, „rozhneval sa, poslal vojská, zahubil vrahov a ich mesto podpálil“. Dokiaľ Židia dovolili prorokom, aby ich trestali a dokiaľ si ctili Písma, hoci proti nim hrešili – dotiaľ ich Pán uvádzal na správnu cestu tak, ako otec svoje deti. Ale keď už nechceli načúvať Jeho hlasu a odvrhli Jeho slovo od seba, až napokon spáchali na Jeho milovanom Synovi ukrutný čin, čím odmietli jedinú obeť vykúpenia za hriechy, potom „niet už viac obete za hriech, len očakávanie súdu plné hrôzy a žeravý oheň, čo bude zožierať protivníkov“.


Ďalej hovorí Pán: „A v tom je súd“, alebo cesta k nemu a dôvod pre súd, „že svetlo prišlo na svet – ale ľudia väčšmi milovali tmu ako svetlo.“ Toto je to prekliatie nevery, že vďaka svetlu niet už pre človeka výhovoriek. Ale človek nechce napriek tomuto napomenutiu prestať, odporuje a hnevá Svätého Božieho Ducha. Ako čítame v Izaiášovi 63:10: „Ale oni sa priečili a zarmucovali Jeho svätého Ducha. Vtedy sa im zmenil na nepriateľa, On sám bojoval proti nim.“ „Keby sme sa totiž sami súdili, neboli by sme súdení“, hovorí apoštol v 1Kor 11:31.

Keď sa človek na Pánov hlas zastaví, cíti svoj hriech a vyzná ho a rád by sa ho zbavil, ale vie, že je ním poviazaný a bezmocný, áno, bezmocný a stratený, a hľadá preto milosť a spásu iba v Kristu, potom Boh má trvalú trpezlivosť s takým človekom.

Áno, „ako sa otec zmilováva nad synmi, tak Hospodin sa zmilováva nad tými, čo sa Ho boja“. Boh nepridáva tomu človeku nijaký hriech, aby ho súdil. On len hľadí na neho vo svojom milovanom Synovi ako na svoje milované dieťa, ktoré Ho teší. Tak hovorí Pán a tým prisahá na svoje večné Bytie, pretože nemôže prisahať na nič väčšie. „Akože žijem – znie výrok Hospodina Pána – nemám záľubu v smrti bezbožného, ale v tom, že sa bezbožný odvráti od svojho spôsobu života a bude žiť“. A ešte: „Ja som Alfa i Omega, Počiatok i Koniec. Ja žíznivému zdarma dám z prameňa vody života“. Počujete dobre! Zdarma! Nezáleží na tom, kto ste vy, ktorí práve čítate tieto majestátne slová, ak ste si uvedomili, že živý, prítomný, svätý a horlivý Boh, hovorí v týchto slovách, tak potom sa ponáhľajte pokloniť sa Mu! Poznajte čas svojho navštívenia! Možno niečo vôbec nie je v poriadku s vašou dušou. Možno ste poviazaní hriechom a Boh vám je neznámy. Potom sa ponáhľajte k Nemu, k Nemu, ktorý len volá: Poď, chcem ti odpustiť všetko! „Len poznaj svoju vinu, že si sa spreneverila Hospodinu, svojmu Bohu... Ak sú vaše hriechy ako šarlát, môžu zbelieť na sneh... Mňa si nevzýval, ...o mňa si sa netrápil... a mňa si neuctil svojimi obeťami... Ty si ma zaťažoval svojimi hriechmi, trápil si ma svojimi vinami. Ja, ja zotieram tvoje priestupky kvôli sebe samému, a na tvoje hriechy nebudem spomínať.“ Aké slová plné milosti! Kiež nám Boh dá milosť svojho Ducha, aby sme verili a zachránili svoje duše!

A vy, ktorí ste v zmluve Božej, radujte sa, že máte „neotrasiteľné kráľovstvo“. Žijeme v čase zvláštneho nepokoja a neistoty. Takmer celý svet si začína všímať, aké podvodnícke a riskantné je kráľovstvo sveta. S ohľadom na duchovné veci mnohoraké zmeny učenia testujú každý dušu, aby videla, či chce zanechať to „staré Slovo“. Aká je to milosť môcť si opierať unavenú hlavu o hruď Toho, ktorý sa volá „Vekom starý“ a „večný Otec“. On je, On bol, On ostane. Aká milosť, že Jeho vlastné Slovo je také jasné, pri oznámení spôsobu, ako môžeme byť zachránení. Chváľme Boha na veky, že si nemusíme byť neistí touto vecou! Potom nech vás nič na tomto svete neznepokojuje! Všetko je riskantné, všetko je márnosť, okrem jednej veci, aby sme mali priateľstvo s Bohom a istotu večného života. „Čas je krátky! Ostatne, aj ženatí nech sú, ako by nemali ženu, a plačúci, ako by neplakali, a radujúci sa, ako by sa neradovali, a kupujúci, ako by nič nemali a tí, čo užívajú sveta, ako by neužívali, lebo spôsoby tohto sveta hynú.“ Čoskoro si budeme rovní. Nech sú požehnaní všetci tí, čo Mu dôverujú! A či to už teraz nie je nebeská útecha vo všetkom súžení v prítomnom čase, že ani len najmenšia vec sa mi nestane bez môjho Otca? Ani len vlások na hlave sa mi nestratí! Aj tú najmenšiu vec, potešujúcu moje srdce, poslal môj Otec. Aj tú najmenšiu vec, ktorá ma znepokojuje a zarmucuje, poslal tiež môj Otec. Toto je jediný základ pre pokojné srdce v tomto svete nepokoja. Preto ešte raz: „Radujte sa a tešte sa všetci, ktorí čakáte na Pána! On bude a je s nami vždy až do skonania sveta.“