poslal Eva Bombová Rozhovor s Ondrejom Prostredníkom o vrcholnom podujatí Svetovej rady cirkví v Brazílii
Aj o bolestiach dnešného kresťanstva
Raz za sedem rokov schádza sa na svojich valných zhromaždeniach Svetová rada cirkví /SRC/. V tomto roku sa v brazílskom meste Porto Alegre uskutočnilo v dňoch od 14.2. – 24. 2. už 9. valné zhromaždenie SRC, ústredným mottom ktorého bolo: “Milosť Božia pretvára svet“. Riadnym delegátom Evanjelickej cirkvi a.v. na Slovensku bol ONDREJ PROSTREDNÍK, predseda Ekumenického výboru ECAV a generálny tajomník Ekumenickej rady cirkví v Slovenskej republike.
Valné zhromaždenia SRC sa uskutočňujú len raz za sedem rokov- možno teda predpokladať, že program bol bohatý. Aký bol program a koľko vás bolo v Porto Alegre?
Pri otvorení valného zhromaždenia SRC bolo prítomných 704 oprávnených delegátov, ktorí prišli z 348 členských cirkví z celého sveta. Na zhromaždení však boli aj zástupcovia a pozorovatelia z iných cirkví, organizácií a hnutí, veľa bolo napr. účastníkov trhu príležitostí, na ktorom sa prezentovali svojimi aktivitami cirkvi a ich organizácie a prebiehalo množstvo iných paralelných podujatí. Celkový počet účastníkov bol až 3800. Program bol naozaj bohatý a náročný a to ako v samotnom pléne, tak i v pracovných skupinách. Každodennú súčasť nášho programu tvoril bohoslužobný život.
Mohli by ste nám túto súčasť programu priblížiť podrobnejšie?
Valné zhromaždenie nepozostávalo iba z pracovných zasadnutí. Bolo naozaj zhromaždením ľudu, ktorý sa modlí, číta a študuje Božie slovo. Deň sme začínali polhodinovou rannou modlitbou – tie mali striedavo na starosti vždy iné regióny a konfesie. Potom sa delegáti rozišli do malých 10 – členných skupiniek, ktorých bolo 150 a 90 minút sme v nich diskutovali o vopred vybraných biblických textoch, ktoré účastníci dostali dva mesiace vopred. Bol čas texty premyslieť, preštudovať a podeliť sa o svoje reflexie ale i povedať o svojom živote, o tom, ako biblické posolstvá prežívame v podmienkach našich cirkví.
Zostavu skupiniek určili organizátori. Každý večer sme končili spoločnými modlitbami- ich dejiskom bol veľký stan uprostred areálu katolíckej univerzity, v ktorom sa valné zhromaždenie konalo. Samozrejme, bohoslužby boli ako pri otvorení, tak i ukončení valného zhromaždenia.
Informácie z Porto Alegre obsahovali zmienku i o mnohých osobnostiach v radoch účastníkov...
Bolo ich naozaj nemálo. Hviezdou bol anglikánsky arcibiskup Desmond Tutu z južnej Afriky, laureát Nobelovej ceny mieru, ktorú mu udelili za pôsobenie v komisii pravdy, hľadajúcej zmierenie po veľmi ťažkom období režimu apartheidu. Arcibiskup Tutu vyslovil veľmi silnú myšlienku – cirkev môže prinášať tomuto svetu spásu len vtedy, ak bude zjednotená. Pomenoval takmer všetky bolesti dnešného kresťanstva a hoci charizmatickým spôsobom nechal tieto otázky otvorené, už tým, že ich pomenoval, získal si veľkú priazeň publika. Arcibiskup Desmond Tutu viedol ulicami Porto Alegre aj mierový pochod.
Na valné zhromaždenie prišiel aj brazílsky prezident Lula da Silva, ktorý v príhovore informoval o úspechoch svojej ľavicovej vlády/ je predstaviteľom Strany práce/.My sme sa však pri stretnutiach s brazílskymi občanmi v Porto Alegre dozvedali aj o ich výhradách voči da Silvovej vláde a škandálom jeho politickej strany.
Čo patrilo na valnom zhromaždení k najvýznamnejším bodom a výsledkom rokovania?
Za jedno z najvýznamnejších rozhodnutí možno označiť prijatie zásadne zrevidovanej ústavy. SRC sa posunula k rozhodovaniu na základe konsenzu, čo je oproti doterajšiemu väčšinovému rozhodovaniu významný posun. Niekoľko rokov pracovala špeciálna komisia, ktorá priniesla spôsob rozhodovania konsenzom. To znamená, že spoločenstvo, ktoré o niektorej zásadnej veci rozhoduje, nesmie nikto “prevalcovať“. Tým, že počtom je v spoločenstve nejaká skupina dominantná ešte jej nevzniká právo na presadenie svojich záujmov týmto spôsobom. Konsenzus znamenal, že či už v pléne alebo v pracovných skupinách bolo rozhodnutie prijaté až vtedy, keď všetci, ktorí mali problémy súhlasiť s predkladaným návrhom, mohli vysloviť svoje výhrady a vypočuť iné výhrady a argumenty. Je to spôsob rozhodovania známy i nám a napr. v rodinných spoločenstvách sa tiež rozhodujeme bez hlasovania, debatujeme, kým sa nenájde zhoda. Je dobrý, lenže náročný na čas, čo sa ako úskalie ukázalo i počas VZ.
Úlohou 9. valného zhromaždenia SRC bolo predovšetkým stanoviť hlavné programové priority pre ďalšie obdobie. Tie sa kryštalizovali v rôznych pracovných skupinách a napokon boli zhrnuté do štyroch oblastí.
Program budovania viditeľnej jednoty cirkvi ostáva naďalej najdôležitejšou súčasťou práce SRC a to predovšetkým prostredníctvom formovania teologickej základne pre hľadanie jednoty cirkvi.
SRC chce tiež naďalej ostať spoločenstvom, ktoré tvorí príležitosti pre službu, koná v oblasti etiky vo svete a to sa má prioritne prejaviť v podpore programov sociálnej práce ale tiež pri zaujímaní spoločných stanovísk cirkví k témam, ktoré sa týkajú sociálnej spravodlivosti.
V ďalších prioritách sa odrážajú aktuálne záležitosti, ktoré hýbu dnešným svetom. Je to potreba medzináboženského dialógu a spolupráce cirkví pri riešení rôznych etických problémov dnešného sveta. Táto oblasť sa v práci SRC prejavuje už niekoľko rokov ale v Porto Alegre to zaznelo veľmi silne najmä v príspevku anglikánskeho biskupa Rowana Wiliamsa, ktorý poctivo hľadal jednotu zachovania kresťanskej identity ako zjaveného náboženstva, ktoré si je vedomé svojej jedinečnosti, napriek tomu ale nemôže ignorovať skutočnosť, že vo svete eticky konajú aj ľudia s iným náboženským presvedčením a že bez spolupráce týchto náboženských hnutí nie je možné riešiť závažné problémy dnešného sveta. Ďalšou prioritou je konanie na prospech marginalizovaných ľudí. Viaceré cirkvi podali v Porto Alegre správy o tom, ako ich vytláčajú na okraj spoločnosti. Najvypuklejšie je to v Indii, kde veľkú väčšinu kresťanov tvoria Daliti. Tí sú tradičným kastovným systémom Indie stavaní mimo zákon. Podobné problémy sú aj v iných častiach sveta. Ďalšou priroritou sú programy,
ktoré majú slúžiť vzdelávaniu ľudí v oblasti ekumény. Aj keď je ekumenické hnutie inštitucionalizované a má za sebou po vzniku SRC v r. 1948 vyše polstoročnú históriu a vzniklo množstvo hodnotných dokumentov, na VZ zaznelo, že ovocie tejto práce sa nestáva vždy zrozumiteľným. Preto delegáti dávali na ekumenické vzdelávanie veľký dôraz.
Vyjadrili sa účastníci VZ aj k ďalším aktuálnym spoločenským udalostiam?
Áno. Tejto práci sa venoval predovšetkým Výbor pre verejné otázky, ktorý do pléna prišiel s obsiahlou správou. VZ potom na jej základe zaujalo viaceré stanoviská, napríklad k situácii na latinskoamerickom kontinente. Vo vyhlásení konštatovalo veľmi pozitívny prínos cirkví na riešení predovšetkým sociálnych otázok, chudoby a porušovania ľudských práv. Zároveň vyslalo signál jednotlivým režimom v latinskej Amerike v tom zmysle, že prekonanie chudoby a vytvorenie spravodlivej spoločnosti je možné len pri rešpektovaní ľudských práv a zásad demokracie. Ďalšie stanovisko sa týkalo terorizmu- delegáti vyslovili názor, že terorizmus, ktorý vážne ohrozuje stabilitu svetového spoločenstva nemožno odstraňovať násilím ale iba tak, že svetové spoločenstvo bude riešiť jeho príčiny, ktoré sú často sociálne. Ďalšou otázkou bola reforma OSN. SRC naznačila, že sa cíti byť partnerom OSN, pretože reprezentuje hlas kresťanov celého sveta a privítala úsilie, smerujúce k reforme OSN. Vo vyhlásení sa hovorí, že napriek všetkým slabinám a obmedzeniam OSN ostáva
najlepším prostriedkom v rukách svetového spoločenstva na vytvorenie a udržanie stability a mieru vo svete. Účastníci VZ zároveň poukázali na otázku zloženia Bezpečnostnej rady OSN- v nej by sa zloženie stálych členov malo prehodnotiť, aby lepšie odrážalo súčasné geografické, politické a kultúrne pomery vo svete. V stanovisku sa hovorí, že členovia Bezpečnostnej rady musia bezpodmienečne dodržiavať dohody o nešírení jadrových zbraní.
VZ prijalo i mnohé ďalšie vyhlásenia a stanoviská – jedným z nich je napr. Voda života, ktoré je pre značnú časť populácie nedostatkovou. SRC preto upozornila, že svetové spoločenstvo musí prijať kroky na ochranu životného prostredia a zachovanie ekosystémov.
V Porto Alegre sa mnohé otázky, ako ste naznačili, riešili v pracovných skupinách. V ktorej ste pôsobili vy?
Bol som členom pracovnej skupiny, ktorá sa venovala novým formám ekumenizmu. Niekoľko rokov sme svedkami rastu charizmatického hnutia vo svete a niektoré charizmatické cirkvi sú i členmi SRC, väčšinou sa však na ekumenickom hnutí nepodieľajú
Členské cirkvi SRC si uvedomujú, že tento stav nie je udržateľný. Preto skupina, v ktorej som pracoval, hľadala možnosti ako do celosvetového ekumenického hnutia zahrnúť aj túto veľmi silnú a dôležitú vetvu svetového kresťanstva. Zrodilo sa niekoľko návrhov a pripomienok, ktoré treba dopracovať – SRC má však záujem zahrnúť charizmatické cirkvi do svojej práce.
Čo bolo pre vás najsilnejším osobným zážitkom počas VZ v Porto Alegre?
Ekumenické stretnutia sú pre mňa vždy veľmi silným zážitkom, ktorý motivuje k ďalšej práci v oblasti ekumény, k hľadaniu porozumenia medzi cirkvami. Nielen na Slovensku ale i v iných európskych krajinách hovoríme teraz o období ekumenickej zimy, o ochladení vzťahov medzi cirkvami. V Brazílii sa však ukázalo, že vzájomná komunikácia medzi cirkvami musí pokračovať, nemôžeme sa od seba odvrátiť. Uvedomil som si, že ani na Slovensku sa nezaobídeme bez upevňovania vzájomných vzťahov, samozrejme, nie za cenu prehliadania vecí, ktoré nás stále rozdeľujú. Ale programom do budúcnosti musí byť ochota, nádej a snaha otvorene hovoriť o veciach, ktoré sa v našich vzťahoch javia problematickými
Pripravila: EVA BOMBOVÁ
Fotografie z VZ sú zdarma prístupné na:
http://www.wcc-assembly.info/en/news-media/photos
