poslal veritas Ahojte, dlho som sa neozýval, avšak mám na to isté dôvody. Jedným z dôvodov, prečo nedokážem na tomto portále reagovať je to, že mi tu chýbajú isté princípy (základy) morálky.
Ak som si prečítal článok, v ktorom sa píše, čo GS "prináša", tak ja by som vedel napísať, čo mne osobne GS vzal...
No rozhodol som sa, že sa pokúsim ešte o nasledovnú vec.
Neviem, do akej miery sú tu študovaní ľudia na teológiu, históriu (a iné podporné vedné odbory), ktoré ruka v ruke by mali kráčať s našou vierou a s vysvetľovaním kresťanských tajomstiev.
Domnievam sa, že ľudia, ktorí kresťanstvo berú naozaj vážne aj po duchovnej aj po vedomostnej stránke, už dávno tento web opustili, prípadne tu sem-tam "nakuknú" ale (zistiac, že sa nič nezmenilo) radšej odídu...
Preto tu vo veľkej väčšine (teda nie všetci!) zostávajú veľkí krikľúni, ktorí viac o kresťanstve rečnia, ako ho žijú...
Prečo si to myslím?
Svoje tvrdenie zakladám na tom, že napr. ohováranie, osočovanie, na cti utŕhanie, nenávisť, hnev (a iné) by nemali patriť do správania sa kresťana.
Žiaľ tieto vyššie spomenuté záležitosti sa na tomto (kresťanskom) portáli vyskytujú. Dôkazov, najmä v diskusiách, ale aj v článkcoh je neúrekom, stačí len čítať... Človek so správne formovaným svedomím nájde mnou spomínané veci.
Avšak, je možné, že niektorí prispievatelia ani nevedia, že sa dopúšťajú uvedených hriechov. V kresťanstve platí, že neznalosť veci ospravedlňuje.
Aby sme teda vedeli lepšie niektoré veci posúdiť, ponúkam vám krátky slovník morálnej teológie - taký malilinký výber. Popíšem najčastejšie sa vyskytujúce a-morálne veci, ktorých sa ľudia (častokrát aj nevedomky) dopúšťajú voči svojmu blížnemu.
Toto malé vysvetlenie, prosím berte v duchu sv. Písma: Komu sa málo dalo, od toho sa bude málo žiadať. Komu sa dalo veľa, od toho sa bude aj veľa požadovať.
Heslá nie sú radené v žiadnom poradí, sú písané tak, ako mi prišli na myseľ.
Morálka, mravouka - z lat. mores (mrav).
Cieľom človeka je, aby Boha poznal, miloval, slúžil mu a na základe toho, aby sme boli spasený. Tento cieľ dosiahneme plnením Božej vôle - t.j. zachovávaním Božích nariadení k Bohu, k sebe a k blížnemu. Výklad týchto povinností nám dáva morálka (mravouka)
Viera. - hovorí o nej 1. Božie prikázanie.
Veriť znamená niečo prijať za pravdu, na základe hodnovernosti osoby, ktorá nám niečo hovorí. Viera existuje ľudská (ak veríme niečomu, čo nám hovorí iný človek) a božská (keď pokladáme za pravdu niečo na základe božskej autority).
Kresťansky veriť znamená, pokladať všetko za pravdu, čo nám Boh zjavil. (Boh svoje pravdy zjavuje rôznymi cestami: napr. Písmom)
Viera má byť:
- všeobecná, t.j. veriť všetkým zjaveným pravdám, ktoré nám Boh zjavuje (a nie si vyberať iba to, čo mi vyhovuje)
- pevná, t.j. veriť bez pochybností
- živá, t.j. žiť tak, ako to viera žiada (vieru dosvedčovať aj navonok, napr. dobrými skutkami...)
- stála, t.j. musíme kvôli viere obetovať všetko (aj život, ak treba), ako by sme mali od viery odpadnúť
Náboženská znášanlivosť (tolerancia) - k osobe inak veriaceho človeka nesmieme mať nijaký odpor, nažívame s ním v mieri, pokoji a v láske. Jeho blud neschvaľujeme, ale ani jeho vieru neočierňujeme a neznechucujeme, ani mu naschvál nedávame (napr. článkami, reakciami...) zlé príklady v jeho viere s cieľom zasahovať mu do svedomia, aby sa rýchlo rozhodol pre niečo iné!
Naopak, ak nám na človeku záleží, konáme s láskou, modlíme sa za neho, sme mu na pomoci. Túžime mu svojím životom ukázať, aby sám pochopil, že žije v blude.
Pravda. - ôsme prikázanie Božie. (Nepreriekneš krivého svedectva proti blížnemu svojmu)
- musíme byť vždy úprimní a hovoriť pravdu.
- musíme si aj my zachovať dobré meno a česť
- musíme česť a dobré meno svojho blížneho chrániť a zachovávať
Pravda - Zhoda medzi našimi slovami a naším zmýšľaním. Pravda objektívna je, ak sa náš názor zhoduje s objektívnou skutočnosťou. Opak pravdy je lož, klamstvo. Pozor! Lož si nemýľme s omylom!
Hriechy proti pravde, konkrétne (na tomto webe časté) proti cti blížneho:
1. Krivé podozrievanie - kto o svojom blížnom bez dostatočnej príčiny zle myslí (Zach 8,17 alebo Job 5)
2. Opovážlivé posudzovanie - kto bez príčiny o svojom blížnom niečo zlého za isté a pravdivé pokladá. (Mt 7,1)
Tieto prvé dva hriechy proti cti sú tzv. vnútorné hriechy ubližovania na cti - sú spáchané v mysli. Kto týmto spôsobom krivdil blížnemu, je povinný svoj úsudok o ňom zmeniť.
3. Ohováranie - kto chyby svojho blížneho bez dostatočnej príčiny pred druhými odkrýva.
Chyby blížneho smieme a máme odkryť, keď je to potrebné na polepšenie chybiaceho alebo keď tým zabránime väčšiemu zlu. Toto odkrytie chýb sa má stať len pred tými, ktorí sú povolaní urobiť nápravu. Nikdy nie zo škodoradosti!
Myslím, si, že keby mnohí kresťania na tomto webe neohovárali, nebolo by ani čo čítať! (Môj osobný názor)
4. Osočovanie (ohovárka) - kto o blížnom rozširuje chyby, ktoré vôbec nemá, alebo kto skutočné chyby zväčšuje. Ak sa osočenie udeje vo výkonnej moci, hovoríme o "krivej obžalobe".
Osočovanie nazývame aj nactiutŕhaním. Od ohovárania sa líši tým, že pri ohováraní hovoríme pravdu (avšak nemiestne), pri osočovaní luháme a preto zlomyseľnosť je pri osočovaní väčšia. (Kaz 10,11)
Na ohováraní a osočovaní má vinu aj ten, kto ohovárača a osočovateľa rád počúva (číta).
Keď počujeme ohováračské alebo osočné reči, nesmieme mať v nich záľubu a ak nemôžeme týmto rečiam zabrániť, musíme dať svoju nevôľu najavo. (Sir 28,28)
Opäť ma napadá otázka: Koľko článkov by bolo na GS, keby ich písali skutoční kresťania?
Osobitným druhom ohovárania je klebetenie /donášanie/.
Kto blížnemu na cti a dobrom mene ublížil má povinosť:
1) ohovárku odvolať a blížnemu sa ospravedlniť
2) všetku škodu, ktorá ohovárkou vznikla podľa svojich síl napraviť
Napravovať hriechy proti cti a menu blížneho je veľmi ťažké.
Kto ohováral, musí sa ospravedlniť a poukázať aj na dobré vlastnosti blížneho...
Kto osočoval musí pred tými istými, čo osočovanie počuli, nepravdu o blížnom odvolať...
Kto rozoštval ľudí (ohovárkou, donášačstvom...) musí ich zmieriť...
Ak nastane aj fyzická škoda, treba ju nahradiť... (ak nie je fyzická alebo morálna nemožnosť, či ak nenastalo odpustenie škody...)
Záver:
Keďže česť a dobré meno sú pokladom veľmi cenným, dávajme si pozor, čo povieme a napíšeme, aby sme svojho blížneho (hoci aj za nick skrytého) neurazili na cti a na dobrom mene.
S pozdravom veritas.
P.S.
Viac som naozaj nemhol napísať, aby toho nebolo veľa... Ale mnoho ešte zostalo nevypovedaného...
Modlime sa za seba, zieľajme tu, na GS radosť a lásku z úspechov blížnych. Neubližujme si ohováraním, nactiuŕhaním a inými hriechami proti blížnym. Majme sa radi. Buďme bratia aj sestri nie len formálne ale aj skutočne. A túto skutočnosť dajme najavo aj správaním sa voči sebe navzájom...
