poslal Nepřihlášený Za mostom je Xenu 13/14
Kapitola 13: V každom z nás sú mnohí
Našla som si miesto v čakárni AO a čakala som na svoje prvé sedenie úrovne zvanej Moc. Na svoje sedenia tam čakali aj ďalší traja či štyria „pred-OT“. Z nejakého dôvody sa v čakárni AO nikdy veľa nerozprávalo. Obzrela som sa po miestnosti. V celej budove boli tmavomodré koberce a čisto biele steny. Uvedomila som si, že farby Sea Org sú modrá a biela. Bronzová busta L. Rona Hubbarda v životnej veľkosti stála na podstavci oproti vchodu a ticho strážila všetkých prichádzajúcich.
Okná boli otvorené a zvonka prenikal na pomery L.A. nezvyčajne svieži a čistý vánok. Náhle sa záclony na oknách zavlnili vo vetre a niekoľko papierov zo stolíka Technickej služby spadlo na dlážku. Natiahla som sa, že ich zopár pozbieram, keď vyvolali moje meno. Nasledovala som mladého chlapca v službe dole chodbou do malej auditovacej miestnosti snáď na opačnom konci budovy. Moja auditorka sa volala Sandy, krátkovlasá zrzka v uniforme Sea Org.
„Zober si plechovky, prosím,“ nestrácala čas.
Po zvyčajnom úvode začal proces Moci.
„Povedz mi zdroj,“ prikázala mi.
„Zdroj,“ zastavila som sa a zamyslela. „No, slnko. Slnko je zdroj.“
„Dobre,“ pokračovala. „Povedz mi o ňom.“
„No, dáva teplo a svetlo. Poskytuje životnú energiu pre Zem.“
„OK. Povedz mi nie zdroj.“
„Kameň nie je zdroj. Nič nedáva.“
„V poriadku. Povedz mi zdroj.“
Odpoveď som už vedela.
„Ja. Ja som zdroj. Mám schopnosť myslieť, vytvárať logické závery a konať podľa týchto záverov.“
„Tvoja ručička pláva,“ potvrdila Sandy. „Koniec procesu.“
„Koniec? To je všetko ohľadom Moci?“ bola som šokovaná.
Takže tri minúty a šesťsto dolárov po štarte som už bola na ceste k skúšajúcemu potvrdiť ukončenie kurzu Moci.
Čoskoro som bola „presmerovaná“ na Sólo kurz, kde som sa mala naučiť „sólo“ auditing. Na nižších úrovniach scientológie človeka vždy audituje niekto druhý, ale na vyšších úrovniach sa audituje sám. Namiesto držania plechoviek v oboch dlaniach sa na sólo úrovniach držia obe plechovky v jednej ruke a druhou sa obsluhuje merač a zapisujú sa poznámky zo sedenia.
Teoretická časť Sólo kurzu bolo tajuplná. Kurz začal Hubbardovou esejou s názvom „Vnútorná štruktúra mysle.“
„Teraz si popíšeme vnútornú štruktúru reaktívnej mysle,“ napísal v eseji Hubbard:
Jadrom reaktívnej mysle je banka R6 (Rutina 6). Je obklopená engramami a se*****árnymi engramami, ktoré sa musia vyčistiť, kým prenikneme do samotného jadra. A z čoho sa skladá banka R6? Možno vás prekvapí, keď sa dozviete, že je to skupina slov nazývaná GPM-ká (Goals Problems Mass – ciele, problémy, hmota), ktoré mýlia thetana. Toto je zdrojom aberácie. Obsahom banky R6 sú aberované stabilné dáta.
Podľa Hubbarda je reaktívna myseľ každého človeka na Zemi dedičstvom tisícročí implantovania. V implantoch je thetan, medzi jednotlivými životmi, prišpendlený na stenu elektronickými lúčmi a potom programovaný protikladnými dvojicami slov, nazývané „termíny“ a „antitermíny“, pričom je zároveň bičovaný silnými elektronickými lúčmi. Výsledkom je trvalo zmrzačený a zmätený thetan, ktorý je potom odoslaný na Zem, aby si „našiel nové telo“ a začal ďalší život vo väzení.
Na Sólo kurze sa človek mal učiť auditovať tieto dvojice slov, aby sa oslobodil od ničivých účinkov hypotetických implantov. Najzaujímavejšou schopnosťou, ktorá sa učí na Sólo kurze, je dátumové cvičenie. V tomto cvičení si jeden z dvojice vyberie vymyslený dátum a druhý sa pomocou E-metra snaží tento dátum odhaliť. Dátumy bývajú zvyčajne v miliardách alebo biliónoch rokov.
Keby si napríklad môj partner vybral dátum 260 miliárd, 376 miliónov 492 tisíc 790 rokov, dátumové cvičenie by vyzeralo asi takto: „Je ten dátum v desiatkach rokov, stovkách rokov, tisícoch rokov, desaťtisícoch rokov, stotisícoch rokov, miliónoch rokov, desaťmiliónoch rokov, stomiliónoch rokov, miliardách rokov, desaťmiliardách rokov, stomiliardách rokov?“
Teoreticky by som dostala malý kmit na ručičke merača, čo by znamenalo, že môj partner má na tejto položke „náboj“, teda správny údaj je: „stovky miliárd rokov“. Keď to mám potvrdené, idem roky upresňovať.
„Je to viac ako 500 miliárd rokov?“
Vtedy by nebol žiaden kmit.
„Je to menej ako 500 miliárd rokov?“ Kmit.
„Je to viac ako 300 miliárd rokov?“ Bez kmitu.
„Je to menej ako 300 miliárd rokov?“ Kmit.
„Je to viac ako 200 miliárd rokov?“ Kmit.
„Je to viac ako 250 miliárd rokov?“ Kmit.
„Je to viac ako 275 miliárd rokov?“ Bez kmitu.
„Je to menej ako 275 miliárd rokov?“ Kmit.
„Je to viac ako 260 miliárd rokov?“ Bez kmitu.
„Je to menej ako 260 miliárd rokov?“ Bez kmitu.
„Je to 260 miliárd rokov?“ Kmit.
„Je to viac ako 260 miliárd 500 miliónov rokov?“ Bez kmitu.
„Je to menej ako 260 miliárd 500 miliónov rokov?“ Kmit.
„Je to viac ako 260 miliárd 250 miliónov rokov?“ Kmit.
„Je to viac ako 260 miliárd 300 miliónov rokov?“ Kmit.
„Je to viac ako 260 miliárd 400 miliónov rokov?“ Bez kmitu.
„Je to menej ako 260 miliárd 400 miliónov rokov?“ Kmit.
„Je to viac ako 360 miliárd 350 miliónov rokov?“ Kmit.
„Je to viac ako 260 miliárd 375 miliónov rokov?“ Kmit.
„Je to viac ako 260 miliárd 380 miliónov rokov?“ Kmit.
„Je to menej ako 260 miliárd 380 miliónov rokov?“ Kmit.
„Je to 260 miliárd 376 miliónov rokov?“ Kmit.
„Je to viac ako 260 miliárd 376 miliónov 500 tisíc rokov?“ Bez kmitu.
„Je to menej ako 260 miliárd 376 miliónov 500 tisíc rokov?“ Kmit.
„Je to viac ako 260 miliárd 376 miliónov 250 tisíc rokov?“ Kmit.
„Je to viac ako 260 miliárd 376 miliónov 400 tisíc rokov?“ Kmit.
„Je to viac ako 260 miliárd 376 miliónov 450 tisíc rokov?“ Kmit.
„Je to viac ako 260 miliárd 376 miliónov 475 tisíc rokov?“ Kmit.
„Je to viac ako 260 miliárd 376 miliónov 480 tisíc rokov?“ Kmit.
„Je to viac ako 260 miliárd 376 miliónov 490 tisíc rokov?“ Kmit.
„Je to viac ako 260 miliárd 376 miliónov 495 tisíc rokov?“ Bez kmitu.
„Je to menej ako 260 miliárd 376 miliónov 495 tisíc rokov?“ Kmit.
„Je to 260 miliárd 376 miliónov 491 tisíc rokov?“ Bez kmitu.
„Je to 260 miliárd 376 miliónov 492 tisíc rokov?“ Kmit.
„Je to viac ako 260 miliárd 376 miliónov 492 tisíc 500 rokov?“ Kmit.
„Je to viac ako 260 miliárd 376 miliónov 492 tisíc 750 rokov?“ Kmit.
„Je to viac ako 260 miliárd 376 miliónov 492 tisíc 800 rokov?“ Bez kmitu.
„Je to menej ako 260 miliárd 376 miliónov 492 tisíc 800 rokov?“ Kmit.
„Je to viac ako 260 miliárd 376 miliónov 492 tisíc 775 rokov?“ Kmit.
„Je to viac ako 260 miliárd 376 miliónov 492 tisíc 780 rokov?“ Kmit.
„Je to viac ako 260 miliárd 376 miliónov 492 tisíc 790 rokov?“ Bez kmitu.
„Je to menej ako 260 miliárd 376 miliónov 492 tisíc 790 rokov?“ Bez kmitu.
„Je to 260 miliárd 376 miliónov 492 tisíc 790 rokov?“ Bez kmitu.
„Vyhlasujem, že je to 260 miliárd 376 miliónov 492 tisíc 790 rokov.“
Koniec cvičenia!
Počas štúdia „teoretickej“ časti Sólo kurzu som sa dozvedela, že na vyššie úrovne budem potrebovať uzamykateľnú aktovku a vodítko na psa. Tak som zašla do obchodu s kreditnou kartou, ktorú mi dal otec na drobné nákupy a kúpila som si lacnú aktovku. Potom som si v najbližšom zmiešanom tovare kúpila vodítko na psa.
Keď som dostala tajné materiály vyšších úrovní, bolo potrebné, aby som ich nosila zamknuté v aktovke, a aby som si aktovku pripevnila vodítkom k ruke. To bolo bezpečnostné opatrenie na prevenciu krádeže alebo straty vzácnych a tajných materiálov vyšších úrovní.
Aby som robila Sólo auditing, zamkla som sa v izbe, nastavila merač a začala „zbiehať“ proces.
„Čo si predvádzam?“ opýtala som sa sama seba.
Potom som mala lokalizovať jednu polovicu slovného páru, ktorý mi bol implantovaný. Napríklad som mohla použiť slovo „Múdry“. A potom som mala nájsť protiklad. „Hlúpy.“
Potom som tú dvojicu slov mala vyslovovať nahlas, dokiaľ nebol E-meter bez reakcie.
Lenivý. Pracovitý.
Tučný. Chudý.
Tichý. Hlasný.
Starostlivý. Bezohľadný.
Samotársky. Spoločenský.
Čistý. Špinavý.
Priateľský. Nepriateľský.
Atď.
Keď už som nemohla nájsť žiadne ďalšie slová, mala som Sólo hotové. A teoreticky som mala obraz presnej štruktúry implantov vo svojej mysli.
Čistiaci kurz bol čudesný kurz obsahujúci zoznam predmetov, ktoré som mala „zamerať“ vo svojom „priestore“. Medzi predmetmi boli:
Prázdne trojuholníky odchádzajúce a prichádzajúce.
Prázdne kruhy odchádzajúce a prichádzajúce.
Prázdne štvorce odchádzajúce a prichádzajúce.
Prázdne elipsy odchádzajúce a prichádzajúce.
Prázdne kocky odchádzajúce a prichádzajúce.
Prázdne hranoly odchádzajúce a prichádzajúce.
Prázdne valce odchádzajúce a prichádzajúce.
[A tak ďalej s mnohými ďalšími tvarmi.]
Bolo tam ešte zopár ďalších čudesných cvičení.
Možno je ťažké pochopiť, prečo sa zhruba 40 000 ľudí v tejto krajine a 60 000 ľudí za morom dobrovoľne vystavuje takémuto šialenému jednaniu. Jediná odpoveď, ktorú vám môžem ponúknuť je, že je jednoducho možné zhypnotizovať človeka, aby uveril hocičomu, aby urobil hocijakú vec, bez ohľadu na to, akú smiešnu, bez otázok. Poznávacie funkcie v mysli toho človeka sú celkom vypnuté. Je možné ovládnuť niekoho myseľ? Odpoveď je: áno.
Po skončení Čistiaceho kurzu som mala svoj klírovský prejav. Niečo o tom, že: „Som šťastná, že som konečne Príčinou svojho života bez závažia reaktívnej mysle, ktorú som si so sebou nosila tisíce rokov.“ OT 1 pozostával z jediného príkazu. „Zameraj osobu.“ Išla som na neďaleké námestie a zameriavala som ľudí niekoľko hodín, než som prišla k „poznaniu“ a uvedomila som si, že som iná ako ktokoľvek iný na tomto svete. Tým som ukončila OT 1.
OT 2 bola čudná úroveň, na ktorej som mala auditovať čudné veci. Napríklad: Šíp, Žena, Čiernobiela guľa, Horúci mráz, Smiech-Ticho, Tancujúci dav a Dvojitý prút. Čoskoro som dokončila a bola preskúšaná z OT 2. Mala som prejav o úspechu a zožala zaň aplauz v čakárni AO.
Teraz som bola pripravená na veľký skok do Neznáma. Bola som pripravená na OT 3, na ktorom som sa mala dozvedieť tajomstvo vesmíru, ktoré miatlo človeka po celé milióny rokov.
Mala som priateľa, staršieho muža menom Les, ktorý mi prišiel pomáhať s materiálmi počas prvého dňa OT 3. Spolu sme prišli do AO.
„Nervózna?“ opýtal sa a zapálil si cigaretu.
„Hej, trochu. Čakala som desať rokov, aby som mohla urobiť túto úroveň,“ odpovedala som.
„Nuž, predstav si, že možno už o hodinu budeš vedieť to veľké tajomstvo. Budeš jednou z nás,“ žmurkol na mňa.
V AO som najprv musela nájsť zamknutú miestnosť, v ktorej sa držali materiály OT 3, malú izbičku oproti študovni OT 3.
Zaklopala som na dvere. Štíhly člen Sea Org odomkol dvere a vpustil ma dnu, potom ich za mnou rýchlo zavrel. Musela som odomknúť aktovku a ukázať mu, že je prázdna. Potom mi podal hnedú obálku obsahujúcu materiály OT 3. Zamkol obálku do aktovky, ktorú som mala priviazanú vodítkom k ramenu. Ubezpečil sa, že je aktovka naozaj zatvorená. Potom ma nechal odísť a zamkol za mnou dvere.
Eskortoval ma cez sálu, kde som zaklopala na dvere učebne OT3. Odomkli dvere, vpustili ma, a za mnou ich opäť zamkli. Som si istá, že ani Pentagone nemajú lepšiu bezpečnosť ako v scientológii.
Les mi držal miesto v učebni. Sadla som si, odomkla aktovku a vytiahla drahocennú obálku. Usmiala som sa na Lesa, otvorila obálku a vytiahla niekoľko strán, kópií Hubbardovho rukopisu. Začala som čítať.
Prezident Galaktickej Federácie (76 planét okolo väčších hviezd viditeľných odtiaľto) (založenej pred 95 000 000 rokmi, skutočná vesmírna opera) vyriešil preľudnenie (250 miliárd alebo podobne na planétu, 178 miliárd v priemere) masovým implantovaním. Spôsobil, že ľudí priviezli na Teegeeack (Zem) a dali vodíkovú bombu do veľkých vulkánov (Udalosť II) a potom boli tí z oblasti Pacifiku prenesení v krabiciach na Havaj a tí od Atlantiku do Las Palmas a tam ich „zabalili“.
Volal sa Xenu. Využíval odpadlíkov. Rôzne zavádzajúce údaje boli pomocou obvodov atď. umiestnené v implantoch.
Keď jeho zločin odhalili verní strážcovia (verní národu), zajali ho po šiestich rokoch vojny a umiestnili ho do elektronickej horskej pasce, kde je doteraz. „Oni“ odišli. To miesto (Konfederácia) je odvtedy púšť. To všetko bolo také dlhé a brutálne, že sa z toho Konfederácia doteraz nespamätala. Implant je nastavený tak, aby zabil (zápalom pľúc atď) každého, kto sa ho pokúsi odhaliť. Túto prekážku odstraňuje moja vyvinutá technika.
Človek sa môže zacykliť v implante a zomrieť, ak nepostupuje presne tak, ako je uvedené. „Zacyklenie“ (automatické zbiehanie stále dokola) trvá príliš dlho, nespí, atď., a potom zomrie. Takže buďte opatrní a robte iba Udalosti I a II ako je dané, a nemotajte sa okolo a robte len jedného thetana naraz.
V decembri 1967 som vedel, že niekto musí urobiť rozhodný krok. Urobil som ho a dostal som sa z toho veľmi zničený, ale živý. Pravdepodobne som jediný, kto to zvládol za 75 000 000 rokov. Teraz mám všetky tie údaje, ale tu sú len tie podstatné.
Telo človeka je hmota jednotlivých thetanov prilepených k človeku alebo k telu.
Človek ich musí vyklírovať zbehnutím Udalosti II a Udalosti I. Je to dlhá práca, vyžaduje starostlivosť, trpezlivosť a dobrý auditing. Zbiehate bytosti. Reagujú ako bežný predklír. Niektoré veľké, niektoré malé.
Thetani verili, že sú jeden. To je prvotná chyba. Veľa šťastia!
Ostatné stránky v balíčku, ktorý som dostala, rozvádzali podrobné procedúry, ktoré treba použiť pri auditovaní niekoho „telesných thetanov“.
Prišla prestávka a ja som sa cítila veľmi zmätená a kráčala som za Lesom z budovy.
„No, čo si myslíš?“ opýtal sa dychtivo.
Cítila som sa veľmi zvláštne. Bola som v hypnóze desať rokov programovaná prijímať ako písmo sväté všetko, čo Hubbard povedal alebo napísal. Zaplatila som tisíce dolárov, aby som sa dostala k privilegovaným materiálom OT 3. Bola som naprogramovaná, aby som uverila. Ale tie materiály boli aj na to príliš absurdné. Výsledkom bolo, že moja myseľ odmietla pracovať, asi ako počítač, ktorý dostane neanalyzovateľné údaje. Cítila som sa, akoby ma niekto celkom vypol. Mala som zvláštny pocit duševného „plávania“, akoby som bola psychicky zaseknutá v čase i priestore.
Hubbard mi zasekol myseľ. Od tohto bodu som sa stala úplnou bábkou. Nebola som schopná myslieť, bola som naprosto programovateľný stroj, podnet-reakcia. Stal sa zo mňa robot. Alebo, aby som použila obľúbenú frázu bývalých scientológov – „Rondroid“.
„Cítim sa nejako zvláštne,“ povedala som Lesovi. „Cítim sa, akoby som sa vznášala. A nie som si istá, či som porozumela tomu, čo som čítala.“
„Čomu si nerozumela?“
„No, on akože hovorí, že ten chlapík Xenu pred miliónmi rokov vyhodil do vzduchu tisíce thetanov a prinútil ich zlepiť sa dokopy, takže každý na Zemi je teraz akási viacnásobná osobnosť? A že teraz máme auditovať všetkých tých thetanov zaseknutých v našom tele, aby nás mohli opustiť a ísť si vytvoriť svoje vlastné telá?“
„Presne tak,“ pozrela na mňa Les pyšne. „Rozumieš tomu výborne. Teraz vidíš, že ťa všetko v scientológii pripravovalo na túto úroveň. Úlohou nižších stupňov bolo vymazať niektoré ľahšie náboje z tvojej mysle. A Moc ti umožnila oslobodiť dominantnú bytosť vo „zväzku“, aby si v jej roli mohla auditovať tie ostatné.“
„To akože teraz každý na vyšších úrovniach akurát audituje svojich „telesných thetanov“, aby sa ich zbavil?“ stále som tomu neverila.
„Vieš, až keď to začneš robiť, oceníš, čo to pre teba znamená. Neuveríš mi, ako dobre a čisto sa môžeš cítiť po niekoľkých hodinách OT 3.“ Položil mi ruku na rameno.
„Pripadá mi to ako keď sa pes snaží zbaviť bĺch,“ podotkla som. „Proste to nie je to, čo som čakala.“
Počas zvyšných dní kurzu som sa naučila ako lokalizovať a „zbehnúť“ svojho „telesného thetana“. Musíte zavrieť oči a lokalizovať pocit tlaku niekde na svojom tele. Potom telepaticky auditujete telesného thetana. Najprv auditujete thetana pomocou Udalosti 2, čo znamená požiadať thetana, aby si predstavil nasledujúce:
1. Oblasť atómových výbuchov (Havaj alebo Las Palmas)
2. Vodíková bomba dopadá na sopku.
3. Výbuch.
4. Strašný víchor.
5. Thetan vlečený ponad sopečný kužeľ.
6. Blíži sa elektronický pás.
7. Thetan prilepený na elektronický pás.
8. Pás stiahnutý a thetan implantovaný.
9. Obrázok pilota, ktorý hovorí, že ho „ide zblbnúť.“
10. Implantované obrázky, vrátane Boha, diabla, atď.
11. Thetan „spoznáva“ a odchádza.
A ak telesný thetan neodchádza (ak vaša „ručička nepláva“), musíte si zbehnúť thetana na Udalosť 1, ktorá je popísaná takto:
1. Hlasné tlesknutie.
2. Vlny svetla.
3. Vychádza voz, otáča sa napravo a naľavo.
4. Vychádza cherubín.
5. Trúbi na roh, prichádza blízko.
6. Roztrieštený potlesk.
7. Cherubín odchádza (cúva).
8. Tma padá na thetana.
Tento „implant“ sa podľa Hubbarda stal pred štyrmi biliardami rokov. Poctivo som dokončila „teoretickú časť“ kurzu, vzala som si svoj E-meter späť domov a začala auditovať OT 3.
Držala som sólo plechovky v pravej ruke, aby som si ľavou mohla nastavovať merač a zapisovať poznámky zo sedenia.
Zavrela som oči.
Čoskoro som pocítila tlak na hlave (alebo som si ho predstavila). Merač sa pohol.
Sústredila som sa na telepatický kontakt s bytosťou bez tela. „Bola to Havaj alebo Las Palmas?“ opýtala som sa neviditeľného thetana a sledovala svoju reakciu na merači.
„Las Palmas. Dobre,“ potvrdila som mu.
Potom som mu povedala, aby si predstavil Udalosť II. Ak som dostala plávajúcu ručičku, znamenalo to, že thetan odišiel. Ak ručička neplávala, musela som auditovať thetana na Udalosť I. Snažila som sa, ako som len vládala, ale čoskoro som s tým mala problémy.
„Potrebujete dobrú kontrolu,“ pozrela na mňa vážne „Tech Sec“ (Technická sekretárka).
Zamračená som sa vrátila z AO domov. Mala som na zajtra dohodnutú kontrolu. Stále som prežívala ten zvláštny pocit vznášania. Moja myseľ bola utlmená. Nedokázala som myslieť.
Neskôr som mala zvláštne nočné mory. Cítila som čoraz nezvyčajnejšie. A bolo to stále horšie.
Pri kontrole sa zistilo, že som „prebehla“ posledného telesného thetana, ktorého som auditovala. Napravili to a poslali ma naspäť domov pokračovať v auditovaní. O niekoľko sedení neskôr som docielila voľný pohyb ručičky po celej šírke displeja, takže ma vyhlásili za ukončeného OT3.
Kde boli teda moje úspechy? Prečo som nebola schopná opustiť svoje telo silou vôle, ako mi sľubovali? Kde boli moje nadprirodzené schopnosti?
Začali sa na mňa sypať fyzické problémy. V ubytovni vypukla hepatitída. Sestrička zo zdravotného oddelenia nás prišla všetkých zaočkovať, ale už mi nabehla vysoká teplota. Mala som auditing, aby som zamerala Supresora, s ktorým som spojená. Nič sa nenašlo. Ďalej som mala nočné mory. Dvakrát som sa zobudila v noci na vlastný krik, čím som prebudila aj ostatných v izbe.
Začala som mať takú silnú migrénu, že som po celý deň nemohla ani vstať z postele. A hoci som brala aj antibiotiká predpísané zdravotným oddelením, horúčka trvala.
Nakoniec ma zavolali do Technických služieb. Cítila som sa viac mŕtva ako živá.
„Obávam sa, že potrebujete ešte pokročilejší auditing ako OT3,“ informovala ma Tech Sec. „Niektorí ľudia si vyriešia väčšinu svojho „prípadu“ na OT 3, ale iní potrebujú špeciálnu auditingovú procedúru.“
Auditing, ktorý potrebujem, povedali mi, je nová úroveň, ktorú Hubbard práve vymyslel a nazval ju Dianetika novej éry pre OT, čiže NED pre OT. Cena: 8 000 dolárov za 25 hodín „intenzívnych“. Bohužiaľ AO prijímalo na tento auditing iba ľudí, ktorí si kúpili aspoň dve intenzívne NED pre OT. Navyše by som pre túto novú úroveň musela letieť do ešte pokročilejšej AO v Clearwateri na Floride.
Nasmerovali ma späť k registrátorovi. V tej chvíli mi na cene vôbec nezáležalo. Podpísala som prevod svojho účtu, 16 000 dolárov, na AO. Bolo to všetko alebo nič. Letela som na Floridu.
V novembri 1979 som prišla na „Vlajku“, novú „Vlajkovú lodnú základňu“ postavenú keď Hubbard pred pár rokmi preniesol plávajúcu Sea Org na pobrežie. Dostala som izbu s ďalšími dvoma „OT“ v scientologickom hoteli.
Pri prvom sedení NED mi povedali, že mám v sebe ešte zaseknutých ďalších telesných thetanov, ktorých treba vyauditovať. Títo „BT[1]“ nereagovali na OT 3, pretože boli „v bezvedomí“ alebo „spali“. Takže ich pred auditingom treba najprv zobudiť.
Sedenia pokračovali v čudesnom štýle sedení OT 3. Najprv som mala zavrieť oči a predstaviť si „hrebeň“ spiacich „BT“. Mala som si zavrieť oči, predstaviť si hrebeň spiacich „BT“ a posielať im energiu, kým sa neprebudia. A potom ich môžem auditovať na OT 3.
Nakoniec, po desiatich rokoch, som sa zaťala.
„Ani nápad. To je smiešne. To nebudem robiť. To nie je to, čo som čakala.“ Odkedy som začala NED pre OT, môj život bol jedna nepretržitá kontrola. Bola som čoraz zúfalejšia. Spanikárila som, ako sa mi míňali peniaze na intenzívne sedenia. Nemala som žiadne výsledky.
„To nefunguje,“ sťažovala som sa skúšajúcemu. „Zistite, kde je chyba.“
Začala som sa sťažovať ostatným študentom na rovnakej úrovni. „Mne to nefunguje. A vám?“
„Áno,“ odpovedali. „Je to úžasné. Mám úžasné úspechy.“
V pokrivenej logike scientológa je zakázané myslieť si, že by niečo v „technike“ nefungovalo. Inými slovami, je zakázané myslieť si alebo povedať, že „Kráľ je nahý.“
Takže chyba musí byť vo mne. Ale kde?
Jednu noc som mala zvlášť ťažkú nočnú moru a môj krik prebudil polovicu budovy. Poslali ma na ďalšiu kontrolu.
Ďalší deň som sa zobudila a pred svojou izbou som našla stáť členku Sea Org. „Čo sa deje?“ opýtala som sa jej.
„Mám tu strážiť,“ odpovedala mi. „Ty máš príkazy zostať v izbe. Jedlo ti sem prinesú.“
„To prečo?“ opýtala som sa.
„Dokiaľ sa tvoj prípad nevyrieši,“ odpovedala stroho.
Vrátila som sa do izby a sadla som si na posteľ.
„Možno,“ pomyslela som si vzrušene, „možno ma pošlú „za dúhou“ (scientologický termín označujúci miesto, kde sa skrýva Hubbard, o ktorom vie iba malý počet vybraných členov Sea Org). O štvrtej popoludní moju strážkyňu vystriedal iný člen Sea Org, tentokrát zavalitý chlap.
Deň prešiel, po ňom druhý, týždeň, tri týždne. Prechádzala som sa po izbe a spala, aby som si ukrátila čas.
Jednej noci som vykukla cez dvere, kde mal byť môj strážca a prekvapene som zistila, že dnešná stráž, mladý muž v uniforme, tvrdo spí. Bolo čosi po polnoci a v budove vládlo ticho. Prešmykla som sa okolo spiaceho strážcu a vyšla bočnými dverami z budovy. Pokojne som prešla okolo nočnej hliadky.
O ulicu ďalej som si uvedomila, že som na slobode. Ale kam mám ísť? Nemohla som ísť na supresívnu políciu. Nemala som peniaze. A bola skoro jedna hodina ráno.
Nedokázala som rozmýšľať. Prešla som niekoľko ulíc k prístavnému mólu patriacemu neďalekej spoločnosti. Vyzula som sa a sadla si na okraj móla, bosými nohami som špliechala v studenej vode.
Pozerala som na prístav v blikotavých nočných svetlách. Voda rytmicky špliechala na breh. Obloha bola priezračná a plná hviezd. Bol to obraz dokonalého pokoja, naprostý protiklad chaosu, ktorý víril vo mne.
Sedela som tam hodinu, dve hodiny. Skúšala som uvažovať, ale na žiadne nové možnosti som neprišla. Po čase mi začalo byť zima. Pomaly, s pocitom porážky, som sa vrátila do hotela.
Vrátila som sa do izby, prešmykla som sa okolo stále spiaceho strážcu, a ľahla som si na posteľ.
Na mojom väzení sa dvere nezamykali. Nebolo treba. Moje väzenie sa skladalo zo zamknutých dverí v mojej mysli.
Jednej noci, krátko po mojom polnočnom výlete, som dostala príkaz zbaliť si veci. Nasledujúce ráno ma natlačili do zadnej časti pristaveného karavanu. Traja strážcovia sedeli vzadu pri mne.
„Kam ideme?“ pýtala som sa zvedavo.
„Na letisko,“ znela úsečná odpoveď.
Vysadili nás na letisku Tampa International. Odprevadili ma do čakárne Northern Airlines. Pozrela som si miesto pristátia na vydávači lístkov: Detroit, Michigan.
„Čože?“ pozrela som zmätene na strážcov.
„Našli sme tvojich rodičov,“ povedal jeden zo strážcov hlasom bez citu.
„Vrátiš sa do Michiganu. Tu sú tvoje príkazy.“ Podal mi hrubý zväzok materiálov.
Lietadlo pristálo. Jeden zo strážcov mi položil ruku okolo pliec a nasmeroval ma do čakajúceho lietadla. Dvaja ďalší sa vytratili. Letela som so svojím strážcom do Michiganu, kde ma otec čakal na letisku. Strážca si okamžite kúpil spiatočný let na Floridu.
Viezla som sa bez slova vedľa svojho otca počas celých štyridsiatich minút do Lansingu, kde teraz bývala moja rodina.
Otvorila som si balíček, ktorý som dostala na letisku. Bol to zoznam príkazov dlhý asi tridsať strán.
Mám zaplatiť scientológii 30.000 dolárov za všetky služby, ktoré som využívala ako zamestnanec. Mám si prečítať dlhý zoznam kníh a napísať recenziu na každú z nich. Mám pravidelne behať, užívať vitamíny a napísať si nový zoznam všetkých overtov z tohoto života i minulých životov.
Potom mám znovu absolvovať všetky úrovne scientológie. Mám začať ako predklír od dianetiky nahor. Keď sa vypracujem na triedu 4 a dokážem, že sa opäť môžem stať hodnotným členom skupiny, bude možné vziať do úvahy moju žiadosť o návrat do skupiny.
Neveriacky som hľadela na ten dokument.
A zrazu mi v mysli explodovala pravda.
Bola som vylúčená zo scientológie.
Hodili ma cez palubu.
[1] Body Thetan (BT) = telesný thetan [pozn. prekl.]
Kapitola 14: Späť vo svete domorodcov
Sedela som v obývačke v pohodlnom dome mojich rodičov v Michigane a skladala puzzle Neuschwansteinského hradu v Bavorsku. Posledné uhlíky tleli v krbe. Za veľkým oknom pomaly padal sneh na rozprávkovú michiganskú zimnú krajinu.
Prvých pár dní späť vo svete domorodcov bolo najťažších. Šok z mojej náhlej exkomunikácie z jediného sveta, ktorý som posledných dvanásť rokov poznala, ako aj krehký stav mojej mysle po niekoľkomesačnom praktikovaní čudesných horných úrovní scientológie, vytvorili spolu akési odcudzenie od reality.
Anglický jazyk zbavený príchute scientologických slov a fráz, na ktoré som bola zvyknutá, znel mojim ušiam čudne. Pri pozeraní televízie som mala zvláštny pocit, akoby vysielali v cudzom jazyku. Pritom som rozumela všetkým slovám.
Nevedela som sa vyrovnať so skutočnosťou, že som sa po dvanásťročnej prestávke vrátila do sveta domorodcov. Jedného večera som si triedila na posteli všetky scientologické certifikáty, ktoré som si priniesla v lietadle. Keď som si uvedomila, že vo svete domorodcov nemajú absolútne žiadnu hodnotu, impulzívne som ich hodila ku krbu a po jednom spálila. Sledovala som, ako sa v ohni ohýbajú okraje hrubých papierov a postupne sa menia na rovnako bezcenný popol.
Stále som prežívala ten nepríjemný duševný úkaz, ktorý začal na OT 3. Občas sa mi zdalo, že sa moja myseľ rozpadá na tisíce drobných kúskov, ktoré sa rozprsknú po mojom vnútornom vesmíre. Otec mi vedený intuíciou kúpil puzzle a počas ďalších dvoch týždňov som skladala jeho jednotlivé kúsky. Symbolicky som sa tak snažila zložiť rozbité kúsky mojej mysle.
Napísala som list riaditeľovi Technických služieb na Vlajke. Či by prosím nemohli prehodnotiť ich rozhodnutie a dovoliť mi vrátiť sa na Vlajku, prosila som. O týždeň som dostala odpoveď. Nie, informovali ma krátkym a strohým tónom. Mám pokračovať v programe, ktorý som dostala, keď som opustila Floridu. Po splnení programu môžem znovu požiadať o členstvo v scientológii. List bol napísaný na oficiálnom hlavičkovom papieri Sea Org.
Keďže som nemala žiaden lepší nápad, začala som plniť program. Nevidela som vo svojom živote inú možnosť, než sa akokoľvek pomaly a bolestivo prepracovať späť do priazne svojej skupiny.
Pár ulíc od rodičovského domu bola reštaurácia. Požiadala som o prácu a začala obsluhovať pri stoloch. Vedela som, že mám príliš rozhádzanú myseľ na čokoľvek zložitejšie. Práca v úrade, prinajmenšom dočasne, neprichádzala do úvahy. Nedokázala som sa sústrediť ani na prečítanie ranných novín. Nedokázala som vydolovať zmysel z tých vytlačených slov. V takomto stave som bola ešte niekoľko mesiacov.
Zahrabala som sa do práce v reštaurácii a robila toľko hodín denne, koľko sa len dalo. Každý týždeň som poslala niekoľko stoviek dolárov na Vlajku, aby sa odčítali z môjho dlhu 30 000 dolárov. Vypočítala som si, že pri tomto tempe posielania peňazí do Clearwateru by mi trvalo zhruba osem rokov a štyri mesiace splatiť svoj „dlh“. Hoci som navonok bola vyvrheľ, v srdci som zostávala oddanou scientologičkou. Stále som nosila do práce svoje scientologické odznaky a keď sa ma na ne niekto opýtal, spustila som vrelé svedectvo o nespočetných prínosoch auditingu. Doma som sa zahrabala do svojich scientologických kníh a horúčkovito vypracovávala články, ktoré odo mňa požadovali. Žila som iba pre ten deň, keď sa vykúpim a prijmú ma naspäť do mojej skupiny.
Mesiace plynuli. Ďalej som roznášala jedlo pri stoloch a dávala všetky svoje príjmy scientológii. Moji rodičia trvali na tom, aby som navštívila poradňu, čo je v scientológii prísne zakázané, pretože každý psychológ je smrteľným nepriateľom. Ale aby som rodičov uspokojila, dohodla som si pár sedení so sociálnym pracovníkom v neďalekej klinike. Počas toho roka, čo som sa s ním stretávala, nespomenula som scientológiu ani slovkom. Prečo by som obhajovala svoju skupinu pred nepriateľským Supresorom, ktorý je najskôr od narodenia neschopný oceniť múdrosť Hubbarda a jeho „techniky“?
Keď som bola mimo scientológie rok a pol, stalo sa čosi nové. Začala som byť čoraz podráždenejšia v práci i doma. Nedokázala som vysvetliť svoje výbuchy zúrivosti. Nakoniec som kvôli absenciám prišla o prácu.
Cítila som nutkanie čítať o kultoch. Moja myseľ sa snažila uzdraviť. Ako keď na jar mladé zelené stebielka vykuknú z topiaceho sa snehu, moja myseľ a city sa vracali do života z neznámych podzemných hlbín.
Napísala som nový list na Floridu s prosbou, aby som sa tam mohla vrátiť. Jedného dňa, o pár týždňov neskôr, som dostala odpoveď: „Sme hrdí, že sa ti darí tak úspešne,“ čítala som. „Len tak ďalej!“
V ten deň vo mne zlosť vrela stále viac. Neodpovedali mi na otázku. Prečo sa nemôžem vrátiť?
Celý deň som zúrila. A v noci sa na povrch môjho vedomia vynorila nepredstaviteľná myšlienka. Chcela som zavolať právnika. Chcela som podať žalobu na scientológiu. Zmocnila sa ma hrôza. Žalovať scientológiu bol jeden z najhorších supresívnych hriechov. Už len tá myšlienka bola supresívna. Spáchať supresívny čin by ma zbavilo nádeje na vykúpenie počas biliónov rokov. Žalovať scientológiu by znamenalo privolať na svoju dušu strašný osud.
Napriek tomu tá zvláštna túžba pretrvávala. A raz večer som bezmyšlienkovite zdvihla telefón. Na informáciách som si vypýtala číslo bostonského advokáta, o ktorom som vedela, že kedysi viedol proces proti scientológii. Zastihla som ho a povedala som mu o mojej situácii. Súhlasil, že preskúma môj prípad. Mám mu poslať podrobnú správu. Možno by totiž ten prípad radšej zveril svojmu kolegovi na Floride, vysvetlil mi.
Srdce mi bubnovalo, keď som položila slúchadlo. Tak. Stalo sa, a už sa neodstane.
Telefonát právnikovi naštartoval krízu. Začala som mať samovražedné záchvaty. Chcela som sa predávkovať liekmi, ktoré som dostala na klinike proti úzkosti. Vedela som, že celá fľaštička, ktorú som držala, by znamenala smrť. Vysypala som si všetky tabletky do dlane. Od prekročenia hranice ma delil jediný hlt. Náhle som tabletky vysypala do umývadla, zhrabla otcove kľúče a vybehla do jeho auta. Celé hodiny som jazdila po meste a pokúšala sa myslieť. Zdalo sa mi, že som v beznádejnej situácii.
Zastavila som pri telefónnej búdke a hľadala v žltých stránkach. Zavolala som do mestskej nemocnice. „Môžete mi niekto prosím pomôcť?“ plakala som do telefónu. Bola to katolícka nemocnica. O chvíľu som hovorila s kňazom, otcom Štefanom. Vysvetlil mi cestu do nemocnice.
Keď som prišla, ujal sa ma a odviedol ma do kaviarne. Pri horúcej čokoláde som mu plná zúfalstva objasnila moju situáciu. Strávil so mnou niekoľko hodín, potom ma odviezol do domčeka pri univerzite. Na dverách visela ceduľa Interdenominačné študentské stredisko.
Vnútri som stretla Franka Fullera, riaditeľa strediska. Zhodou okolností robil Frank nedávno výskum o scientológii. Ukázal mi v centre izbičku s postieľkou. Vyčerpaná som spala vyše dvanásť hodín. Ďalší deň si Frank so mnou sadol ku kuchynskému stolu a podal mi horúcu šálku silnej kávy. Prečistilo mi to hlavu. Mal so sebou zväzok papierov, ktoré predo mňa nápadne položil.
„Teraz si spolu prejdeme pár informácií o scientológii,“ oznámil mi. „Nežiadam od teba, aby si verila všetkému, čo ti ukážem. Chcem iba vedieť, či si ochotná pozrieť sa so mnou na pár vecí.“
„Prečo nie,“ pomyslela som si. Vedela som, že som v slepej uličke. Nech sa pohnem hocijakým smerom, bude to lepšie ako zostať tam, kde práve som.
„Povedzme si niečo o Hubbardovi,“ začal. A počas nasledujúcich hodín mi o Hubbardovi porozprával veci, o ktorých som nikdy nevedela. Nebol takým človekom, za akého sa rád vydával.
Bod za bodom sme si prešli Hubbardov životopis, ktorý som sa naučila v kulte. Podľa Franka bolo takmer všetko, čo o sebe Hubbard hovoril, lož. A Frank mal na to dôkazy.
Jeho otec, ako som zistila, nevlastnil ranč s dobytkom v rozlohe štvrtiny Montany. Hubbard vyrastal v dome v stredne malom mestečku v Montane. Svoju mladosť nestrávil putovaním po Ázii. Nanajvýš prstom po mape. A nebol ani vyznamenaným vojenským hrdinom, ako sa rád ukazoval. V skutočnosti boli jeho vojenské záznamy úbohé a koniec vojny strávil v psychiatrickej liečebni Námorníctva.
Boli to stovky lží.
„Ale prečo by nám klamal?“ pýtala som sa neveriaco. Ale jedno je pravda, uvedomila som si, že som nikdy nepochybovala o veciach, ktoré nám o sebe povedal. Nikdy som o ňom nepochybovala. Len som slepo verila.
Pozrela som sa na Hubbardov univerzitný záznam. Povedal nám, že bol jedným zo špičkových študentov jadrovej fyziky. Podľa záznamu však z tohoto predmetu prepadol. A videla som aj otrasný list, ktorý napísal Úradu pre veteránov, kde prosil o psychiatrickú pomoc a sťažoval sa na „obdobia depresií a samovražedných sklonov“.
V ten deň som s Frankom presedela celé hodiny a môj boh systematicky padal z trónu. Dozvedela som sa, že Hubbard bol bigamista a satanista. Žil v manželstve zároveň so svojou prvou i druhou ženou. Frank mi ukázal dôkazy, že Hubbard bol hlboko zapletený v okultizme a vykonával satanské rituály pod vedením svojho učiteľa, anglického satanistu Aleistera Crowleyho.
Stále mi to nestačilo.
Hubbard bol závislý na drogách, pod ktorých vplyvom napísal väčšinu scientologického katechizmu. Z tohoto uhlu už mi knihy ako História človeka dávali väčší zmysel. A mal vo zvyku opakovať si každý deň sugestívne výroky. Jeden z nich bol: „Všetci muži budú moju otroci! Všetky ženy podľahnú môjmu šarmu! Celé ľudstvo sa bude plaziť pri mojich nohách a nebude vedieť prečo!“
O pár dní som sa vrátila domov. Cítila som sa zmätená, šokovaná, zradená. Prečo som o žiadnej z týchto vecí nikdy nezapochybovala? Prečo som všetko bez rozmýšľania prijímala?
Neskôr som na túto otázku našla odpoveď. V sedemnástich som bola naivná, dôverčivá. Vyrastala som v systéme, ktorý ma naprogramoval prijímať tvrdenia dospelých bez pochybovania. Moji rodičia, moji učitelia mali vždy pravdu. A ja som urobila ten osudný nevedomý chybný predpoklad, že ak som ja čestná a mám dobré úmysly, ostatní sú na tom rovnako. V mladosti som nezažila žiadnu dezilúziu ani podvod. Nebola som pripravená na netvora ako Hubbard, ktorý vedome používal hypnózu a ovládanie mysle, aby ma chytil do pasce a vykorisťoval pre svoje vlastné potreby.
Bod obratu nastal jedného dňa v októbri 1981. Frank ma vzal do opusteného kostola, kde sme si sadli do prázdnych lavíc a ja som nasávala tú dávno zabudnutú útulnosť náboženstva, ktoré som opustila pred mnohými rokmi ešte pred vstupom do scientológie. Vedela som, že musím vykonať voľbu. Kto bude mojím Bohom? Bude to Hubbard? Alebo to bude dávno opustený boh môjho detstva?
Odpoveď som už poznala. Hubbard nebol dosť dobrý na to, aby bol bohom. Nikdy viac. Keď som vykonala svoju voľbu, jednej noci som sa akoby zázrakom prebudila z hypnotického tranzu, v ktorom som strávila posledných dvadsať rokov. Doslova som sa prebudila, akoby neviditeľný hypnotizér luskol neviditeľnými prstami. A od tej chvíle som vedela, že sa do scientológie nikdy nevrátim. Rozhodnutie dozrelo. Rozhodla som sa vrátiť na Floridu a porozprávať sa s právnikom, ktorého mi odporučil bostonský advokát. Počas ďalších sa toto rozhodnutie premenilo na skutok.
V novembri 1981 som sa vrátila do Clearwateru. Advokát sa ujal môjho prípadu. A môj spor proti Scientologickej Cirkvi ešte o desať rokov neskôr stále trvá.
Zistiť pravdu o scientológii rozhodne neznamenalo koniec mojich problémov. Trvalo mi ešte desať rokov a stovky hodín v poradni, aby som sa vysporiadala so svojimi zážitkami v scientológii a poradila si so značným hnevom, ktorý som cítila voči človeku i organizácii zodpovedným za moje vykorisťovanie a zradu.
Stále mávam nočné mory o scientológii. Proces uzdravovania pokračuje. Ale som slobodná. A keďže ma podvádzal veľký majster podvodu, viem, že rovnakým spôsobom ma už nikto nikdy nepodvedie. Nikdy sa už nevzdám práva na svoju myseľ, nikomu, nezáleží na tom, ako presvedčivo by znel. Svoju slobodu som si kúpila za horibilnú cenu, a tá sloboda, ani moja myseľ, už nikdy nebudú na predaj.
pokračování
