poslal Nepřihlášený
Som si vedomý toho, že väčšina z nás má túžbu dosiahnuť spasenie. My
skúmame Písmo, spievame chválospevy, kážeme z Písma, modlíme sa,
počúvame Božie
slovo, navštevujeme pobožnosti, lebo chceme dosiahnuť
spasenie. Ja na tom nič zvláštne nevidím, ba dokonca to považujem za
dobrú vec. Treba občas uvažovať o tom, čo mám robiť, aby som bol
spasený?
Na úvod budem čítať príbeh, ktorý síce poznáme, ale vždy
prináša niečo nové. Sk. 16, 25-30 Hlavná myšlienka, ktorú som už aj
vyslovil, sa nachádza na konci citovaného príbehu. Je to otázka:
„pánovia, čo mám činiť, aby som bol spasený?" Za pár minút túto otázku
vyslovím oveľa vážnejšie, ale skôr než sa to stane, by som chcel
poukázať na zaujímavý úvod samotného príbehu.
I.Pavel a Silas
sedia vo väzení, je tma. Nemali so sebou spevník, nemali ani hudobný
nástroj, a predsa dokázali spievať. To je perfektný výkon! Som
presvedčený, že nespievali falošne a ani príliš potichu, lebo ich väzni
počúvali.
1) Našou úlohou dnes je nie len ich obdivovať, ale sa
zamyslieť nad tým, či by sme dokázali urobiť to isté. Táto otázka nie je
len rečnícka, ale príliš reálna. Vieme, že biblické príbehy neboli
napísané pre naše pobavenie, ale preto, aby sme z nich
čerpali ponaučenie a mali nádej. /Rim. 15, 4/
Dejiny
sa blížia k záveru a my máme tú prednosť, že sa môžeme zúčastniť
posledného boja s diablom. Nechcem nikoho strašiť, ale vôbec by ma
neprekvapilo, keby sa väčšina z nás dostala do väzenia pre vieru. To sa
môžeme dočítať z iných
predpovedí Písma. Napr. Zj. 13, 7, alebo 15.v.
Podobne Ef.6,12-17. atď. V danej situácii naše víťazstvo bude
podmienené dvomi skutočnosťami.
a) EGW píše, že „obstoja len tí,
ktorí budú vedieť pasáže Písma spamäti. Keď som hľadal, kde presne EGW
píše o tejto veci, tak som zistil, že viac než 10 krát napísala, že
memorizovať Písmo by sme mali v záujme spasenia. To, čo ma najviac
oslovilo,
vyšlo v jednom článku RH 12. apr. 1905: - " Držte bibliu stále pri
sebe, noste ju so sebou do práce, aby ste nepremeškali ani jednu voľnú
minútu, ktorá sa vám naskytne, kdekoľvek sa nachádzate na memorizovanie
textu, čo budete potrebovať v poslednej skúške!" /index: LDE.067.004 /
Je to zaujímavá rada...
- Na druhom mieste zase píše: /BC 6.zv. 1090
str./ „ Dve kapitoly písma by sme mali vedieť naspamäť. Je to 12. a
13.kap.1.Kor. Toto posolstvo by malo byť zaryté do srdca i mysle
rovnomerne!" Nuž neberte mi to za zlé ak poviem, že poznanie Písma
spamäti je požiadavka posledných dní. Učme deti, učme mládež, učme seba
-verš za veršom, aby sme obstáli!
b) Druhá vec, čo budeme
potrebovať, je poznať spamäti piesne. Ja pripúšťam, že to nie je ľahká
vec, ale aspoň niekoľko piesni poznať spamäti, by nebolo na škodu.
-
Nedávno sme boli v Juhoafrickej republike a môžem dosvedčiť, že v
afrických zboroch bratia, sestry a deti radi spievajú. Každú sobotu, ale
aj cez týždeň spievali oduševnene. Spievali bez hudobných nástrojov a
bolo vidieť, že to robia z viery. Jedného sobotného rána spievali duetá,
sólo, trio a zase celý zbor a potom.... ma vyzvala vedúca spevu: Pastor
- zaspievaj nám niečo a to vo vašej reči! ...Oči všetkých hľadeli na
mňa. -„This is your time - povedala. Ja som bol prekvapený, no nemal som
na výber. Celý zbor čakal, čo bude. Keby som nepoznal niektoré naše
piesne spamäti, tak by som mal problém. Pavel a Sílas spievali a my
jedného dňa budeme vyzvaní,
aby sme robili to isté. Možno to nebude v
nejakom africkom zbore, ale inde. Duch Svätý nás vyzve a povie: „to je
tvoj čas!" Môžeš začať! ...Dokázali by sme to? Koľko piesní viete
naspamäť? To je výzva na uvažovanie.
2) Ďalej ma oslovuje Pavlov
príbeh aj preto, lebo v 26. verši je napísané niečo zvláštne:„ všetky
putá sa uvoľnili..." Piesne uvoľňujú púta. Nemusíme myslieť len na putá,
ktoré
budeme nosiť vo väzení, ale aj na putá, ktoré nosíme každý
deň. Dúfam, že súhlasíte so mnou, keď poviem, že hriech nás zotročuje.
Alebo, keď poviem, že stresy nás držia
v okovách. Občas cítim, že sa nedokážeme uvoľniť ani na pobožnosti, lebo nejaké napätie nás drží vo väzbe.
a)
Smutne musím konštatovať, že to je veľmi smutný obraz Božej cirkvi.
Nerád o tom rozprávam, ale je to pravda: Boží ľud je „v okovách." My
potrebujeme vyslobodenie. Potrebujeme prežiť zázrak! Potrebujeme
„zemetrasenie", ktoré uvoľní naše okovy!
A hľa, tu je návod: Piesne
uvoľňujú púta! To som nevymyslel ja, to je napísané v Písme. Oni
spievali a odrazu sa zem zatriasla, následne padali dolu púta. Zo srdca
vám prajem, aby ste to zažili čím skôr aj vo vašom zbore! Aby jedného
dňa
tie púta, ktoré nás ešte dnes držia sa roztrhli. Dovtedy, pokiaľ
sa to nestane, nebudú ľudia prichádzať do nášho zboru a nebudú sa nás
pýtať: čo máme robiť, aby sme boli
spasení?
b) Na druhej
strane verím, že jedného dňa sa to stane. Ľudia prídu za nami a položia
otázku: Čo mám robiť, aby som bol spasený? Túto otázku by sme radi
počuli aj dnes, ale dnes to ešte nefunguje. Dnes musíme ešte my chodiť
za ľuďmi a rozprávať im o Kristovi, o spasení, o pravde, aby premýšľali a
pýtali sa. Dnes je iná doba, ale môže sa to zmeniť. Ja verím, že sa to
zmení. Naša práca bude len vtedy úspešná, keď sa to stane, že tí
neveriaci, alebo tí falošne veriaci sa zastavia pri nás a budú sa pýtať:
čo mám robiť? Čítali ste, čo je napísané v Zj. 3,9 ? Niektorí prídu a
padnú na kolená, ako ten žalárnik a budú sa pýtať: čo mám robiť, aby som
bol zachránený? Chcete sa toho
dožiť? Bolo by pekné, keby sme
nemuseli behať od jedného priateľa k druhému a nemuseli prosiť, aby
čítali Písmo, alebo aby uverili Pánu Ježišovi, že ich má rád, ale keby
oni chodili k nám... Cirkev dnes zápasí o prežitie, ale nemôže prežiť,
ak sa
nezbaví svojho uväznenia. Radostné posolstvo je, že okovy sa
môžu uvoľniť a ľudia sa budú pýtať: čo máme robiť, aby sme sa
zachránili? Sme pripravení odpovedať?
II. Viera
Je napísané,
že Pavel odpovedal stručne: Sk 16, 31 Jeho výzva sa stáva často
predmetom lacného spasenia. Myslíte, že stačí uveriť a budeme spasení?
Nečítali
ste, že aj satan verí? / Jak. 2, 19/
1) Nestačí
veriť, že on existuje....Ku spaseniu treba viac, než filozofiu. ... My
potrebujeme veriť v Ježiša. Inak povedané: potrebujeme dôverovať
Ježišovi. Dôveruj Bohu! Satan verí, ale nedôveruje, nebude spasený! Komu
zvyknete dôverovať? Dokázali by ste dôverovať niekomu, koho nepoznáte?
Dôvera sa buduje, alebo sa získava.
Ja dôverujem tomu, koho poznám, s
kým som prežil určité veci, kto ma nesklamal, ani v ťažkých chvíľach.
Viete, človeka je možné spoznať v ťažkostiach. .... K tomu, aby sme
mohli dôverovať Bohu, potrebujeme ho spoznať. Krásne to vyjadril Ježiš:
Jan 17, 3
To je tajomstvo večného života: „Spoznať Boha"- dôverovať
Bohu. Možno by bolo dobré spomenúť stručne ako môžeme spoznať Boha.
Potrebujeme 3 veci:
a) čítať Písmo... a počúvať jeho hlas.
b) Potom sa musíme modliť, komunikovať s Bohom.
c) A posledná vec je stretávať sa s Bohom. Isť do spoločnosti, kde sa môžeme stretnúť s Bohom.
To je treba ku spaseniu. Chceš vedieť, čo máš robiť, aby si bol spasený? Dôveruj Bohu za každých okolností!
III. Skutky
Zaujímavé
je, že v Písme sa nachádza aj iný príbeh, ktorý na tú istú otázku
odpovedá inak. Jedného dňa aj Pánu Ježišovi položili tú otázku: Mat. 19,
16-17
1) Ježiš nepovedal: uver, ale zachovaj...! Správna viera
vedie ku skutkom. Márne ma niekto presviedča, že verí, ak jeho skutky
svedčia o niečom inom. Mal pravdu Erick From, keď napísal v knihe Umenie
milovať: „ Márne mi pripomína matka, že miluje svoje dieťa, keď vidím,
že sa o neho nestará....." Alebo: „Márne mi niekto tvrdí, že miluje
kvety, ale pritom vidím, že ich nepolieva a nestará sa o ne ..." Márne
mi dokazuje svoju lásku, - píše ďalej, aj tak mu neverím!
2)
Často krát len slovami dokazujeme svoju vieru, ale skutky nevidno.
Určite poznáte výrok: Jak. 2, 17-18 Ježiš vydal príkaz: Zachovaj
prikázania! Boží zákon ber vážne! Formálna viera, ba ani skutky
nestačia: Mat. 19, 18-20 Ja to robím! Ja nekradnem, neohováram,
nepodkopávam svojho blížneho. Starám sa o starých ľudí...! Ja to robím,
ale cítim prázdnotu! Ja čítam Písmo, ja sa modlím! Ja chodím do
zhromaždenia! Ale... mi niečo chýba! Žijem ako bohatý mládenec. Všetko
zachovávam a pritom cítim, že mi niečo ešte chýba. Nemám istotu
spasenia. ...Ja som vo väzení! Ja nosím okovy!
Ako je to s tebou? Máš
istotu spasenia, alebo nosíš aj ty okovy? Choď za Ježišom večer doma a
spýtaj sa: Pane, čo mi ešte chýba? On ti to povie: zachovaj prikázania!
Potom premýšľaj nad tým, ktoré prestupuješ. Možno 10, 9, 8. 7,. Ktoré
prestupujeme najčastejšie? .... Ak to budeš robiť, nebudeš mať pokoj.
IV. Pokánie
Spýtaj
sa, čo máš robiť, ako ľudia voľakedy na námestí v Jeruzaleme a dostaneš
odpoveď. Jedného dňa ľudia prišli k poznaniu a volali: Sk. 2, 37-38
Apoštol Peter im povedal: Čiňte pokánie! Možno Ti chýba pokánie. Uveril
si, už dôveruješ Bohu, aj
jeho zákony už zachovávaš, ale zabudol si na pokánie!
1)
Nezabudnite, že pokánie je Božie dielo v nás. My nemôžeme činiť pokánie
bez Krista. To nie je možné urobiť niekde ďaleko od Krista. Mnohí si
myslia, že ku Kristovi majú prísť ľudia obrátení, ale to nie je pravda.
Ak chcete pochopiť pravé pokánie,
tak ešte dnes večer preštudujte z
knihy Cesta ku Kristovi kap. „Pokánie"! EGW píše, že pravé pokánie
dokážu učiniť len tí, ktorí prišli ku Kristovi. ... str. 25 „ Vy, ktorí v
srdciach túžite po niečom lepšom, než čo môže dať tento svet,
pokladajte túto túžbu za hlas Božej výzvy k vám. Proste Boha, aby vám
dal pokánie a zjavil vám Krista v jeho nehynúcej láske a žiarivej
čistote!" a) Pravé pokánie sa prejaví tak, ako to bolo
v prípade
Dávida. Svoje stretnutie s Kristom opisuje v žalme 51. „ Ja znám svoje
prestúpenie a môj hriech je vždy predo mnou...!" / 5v/
b) Alebo
tak,ako to bolo v prípade Jákoba: /Gen 32, 24-28/ On zápasil s Bohom a
to bol skutočný zápas. To je také zápasenie, ktoré sa líši od
futbalového zápasu. Obe strany sa dotýkajú toho druhého, ale nekopú,
nebijú, ako v boxe, ale sa objímajú. To je zápas s Bohom. Len v takej
blízkosti sa môže stať, že sa objaví pokánie. Nikto nečiní pravé pokánie
bez zápasenia s Kristom. ...
c) To isté prežil publikám, ktorý sa modlil: Buď milostivý Bože mne hriešnemu!" /Luk. 18 13/
d)
Pravé pokánie má aj ovocie: Obrátenie. ...Tak to prežil aj márnotratný
syn..., Pavel na ceste do Damašku, alebo Zácheus, keď Kristus sedel v
jeho dome. Oni sa obrátili a išli iným smerom....
2) Falošné pokánie poznáme tiež.
a) také robil egyptský faraón, keď prišli rany ...
b) alebo Bálám, keď videl anjela...,
c)
Judáš, keď zradil Krista.... Bál sa súdu. /EGW, DA str.504/ " Pribehol
ku Kristovi....." Robil pokánie, ale nie pravé a to príliš neskoro. Ja
sa toho nechcem dožiť! A vám to tiež neprajem.
Dovoľte mi ešte
raz vysloviť otázku: Chceš byť spasený? Uvažuješ niekedy nad tým, čo ti
chýba? Nie je to náhodou: dôvera, skutky, alebo pokánie? Nezabudni, že
1. krok je spievať, veľa spievať a potom sa to stane: okovy padnú a budú
sa diať veľké veci. To vám prajem prežiť! Ameň!
