Grano Salis NetworkGrano SalisGranoChatMusicalise-KnihyModlitbyD K DKřesťANtiqC H M IMOSTYNotabeneECHO 
Vítejte na Grano Salis
Hledej
 
Je a svátek má Rostislav.   Vytvoření registrace
  Článků < 7 dní: 2, článků celkem: 16651, komentáře < 7 dní: 226, komentářů celkem: 429542, adminů: 60, uživatelů: 5252  
Vyzkoušejte
Jednoduché menu

Úvodní stránka

Archiv článků

Protestantské církve

Veřejné modlitby

Zpovědnice

e-Knihovna

e-Knihy pro mobily

Kam na internetu

Soubory ke stažení

Recenze

Diskusní fórum

Tvůj blog

Blogy uživatelů

Ceny Zlatá Perla

Ceny Zlatá Slza

Doporučit známým

Poslat článek


Tip na Vánoční dárek:

Recenze
Obsah
OBJEDNAT


GRANO MUSICALIS

Hudební portál
GRANO MUSICALIS
mp3 zdarma

Velký pátek

Vzkříšení


Pravidla


Kdo je online
Právě je 435 návštěvník(ů)
a 2 uživatel(ů) online:

rosmano
oko

Jste anonymní uživatel. Můžete se zdarma registrovat kliknutím zde

Polemika


Přihlášení

Novinky portálu Notabene
·Selhání pøedstavitelù Jižních baptistù pøi ochranì obìtí sexuálního zneužívání
·Sbor Bratrské jednoty baptistù v Lovosicích vstoupil do likvidace
·Informace z jednání Výkonného výboru BJB dne 10. kvìtna 2022
·JAS 50 let: Adrian Snell, trièko a beatifikace Miloše Šolce
·Online pøenosy ze setkání všech JASákù k 50. výroèí pìveckého sboru JAS
·Prohlášení tajemníka Èeské evangelikální aliance k ruské agresi na Ukrajinì
·Jak se pøipravit na podzimní vlnu?
·Kam se podìly duchovní dary?
·Bratrská jednota baptistù se stala èlenem Èeské eavngelikální aliance
·Patriarcha Kirill v Západu vidí semeništì zla a sní o vizi velkého Ruska

více...

Počítadlo
Zaznamenali jsme
116465665
přístupů od 17. 10. 2001

Kontrasty: Tituly mariánské úcty.
Vloženo Pondělí, 06. září 2010 @ 15:30:55 CEST Vložil: Stepan

Katolicismus poslal oko

Maria je námi oslovována mnoha různými jmény, které člověku povrchnímu mnohdy nic neříkají...


Pokud si vezmeme třeba litanie loretánské, tituly, kterými je zde Maria oslovována, mají svůj původ ve Starém zákoně.
Už v prvních stoletích zde při rozjímání nad Písmem církevní otcové nacházeli předobrazy Spasitelovy matky.
I to je dokladem toho, že mariánská úcta v církvi vyrostla hned po Mariině nanebevzetí. Samozřejmě měla svůj přirozený vývoj, úcta ke Kristově matce, dokud byla mezi živými, měla zcela jinou podobu. Ovšem ani tehdy, ani později ji nikdo nekladl na roveň Bohu. Ne že by se i takové názory nevyskytovaly, ovšem nikoli v církvi, ale v prostředí tehdejších sekt a byly zcela ojedinělé (sekta ebionitů).

A není to důkazem jediným.
Nazaret se už tehdy stával cílem mnoha křesťanských poutníků. Kamenná stéla ze třetího století, kterou zde archeologové před pár lety vykopali, má na sobě vyrytou mariánskou modlitbu.


Mariánská ikona "Hodigitria" umístěná nyní v bazilice Santa Maria Maggiore, o které se tradovalo, že jejím autorem je sám evangelista Lukáš, prošla před několika lety testy na určení stáří pomocí radioaktivního rozpadu uhlíku.
Výsledek - pochází z prvního století.


Prostě mariánská úcta je nedílnou součástí života církve (L 1,48).

Krista nemůžeme oddělovat od Marie, tak jako ho nemůžeme oddělovat od církve.
Pravoslavná víra, která je vlastně zakonzervováním východní katolické víry 10. století, nepřisuzuje dokonce Marii ani podíl na fyzické smrti. Říkají, že Marie zemřela, nazývají to usnutím. Smrt těla je totiž následek hříchu a Mariina bezhříšnost ji tohoto následku logicky zbavuje.


Zde je takový malý průřez skrze věky, abychom si udělali představu o postavení Marie v církvi. Můžete mít samozřejmě své výhrady k obsahu jednotlivých výroků, ale nikdo nemůže popřít tu kontinuitu obrovské mariánské úcty v Kristově církvi napříč věky i celým tehdejším křesťanským světem.


Všechno, co bylo u svatých významného, lze nalézt u Marie.
Ona měla trpělivost Jobovu, mírnost mojžíšovu, víru Abrahámovu, čistotu Josefovu, pokoru Davidovu, moudrost Šalomounovu, horlivost Eliášovu, čistotu pannen, sílu mučedníků, zbožnost vyznavačů, moudrost učitelů církve, zdrženlivost poustevníků.
(Sv Tomáš z Villanovy, arcibiskup ve Valencii, 1488-1555)


Bohorodičko, ty jasný oblaku,
který dáváš padat rose života na zemi a kterás uhasila oheň trestu naší pramatky, tebe, hranice neohraničeného Slova, uzavřená krajino, v níž slunce přebývalo a z níž vzešlo slunce spravedlnosti, neustálými hlasy velebíme, duchovním zpěvem tě oslavujeme. Tebe, která jsi svým panenským porodem naplnila proroctví a toto naplnění zrušilo zákony naší přirozenosti, neustálými hlasy tě velebíme, duchovním zpěvem tě oslavujeme.
(Nerses Šnorhalí, patriarcha Arménský; 12. stol.)


Tak je Panna Maria nejušlechtilejší částí "staré církve"
a tak se stala předobrazem "mladé církve". Neboť Duch svatý, který způsobil vtělení jednorozeného Syna Božího v jejím lůně, měl i způsobit, aby z lůna církve oživující lázní jeho milosti se znovu narodili mnozí synové Boží.
(Rupert z Deutzu, +1135, opat).


Ona je studnicí zapečetěnou, z níž celý svět uhasil svou žízeň.
Ona je netknutým pokladem, z něhož se celé lidstvo obohatilo. Ona je tou, v níž přebýval Bůh a z níž vyšel Syn Boží.
Požehnané buď, ty rouno, jež spatřil Gedeon a poznal tvé tajemství.
Neboť rosa milosti, která na tebe sestoupila, nespustila se na nikoho jiného a z deště hříchu, který zaplavil všechna ostatní místa, nedopadla na tebe ani kapička ...
(Givargis Varda, Sýrie; 13. stol.)


Černým mořem byla kdysi zpodobena Panna, která nepoznala muže,
tam Mojžíš, který vodu rozdělil, zde Gabriel, služebník zázraku.
Tenkrát suchou nohou přešel hlubinu Izrael, nyní Krista zrodila Panna bez muže.
Když Izrael přešel, moře bylo dále nepřekročitelné, neporušená zůstala po narození Emanuela bez porušení.
Ty, jenž jsi, a jenž jsi byl, Bože, jenž ses zjevil jako člověk, smiluj se nad námi.
(Josef, skladatel hymnú, Byzanc, 816 - 886).


Vidíme, jak před tebou, Bohorodičko, stojí početní mudrci jako němé ryby.
Neboť nedovedou vysvětlit, že zůstáváš Pannou a mohlas porodit. My však, obdivujíce tajemství, důvěřivě voláme:Zdráva buď nádobo moudrosti Boží, zdráva buď schráno Boží prozřetelnosti. Zdráva buď ty, jenž nemoudrost moudrých ukazuješ. Zdráva buď ty, jež učené z neznalosti usvědčuješ. Buď zdráva, jež plníš sítě rybářů. Buď zdráva, jež z hlubin nevědomosti člověka vyprosťuješ. Buď zdráva, jež mnohé jsi moudrostí obdařila. Buď zdráva, lodi, na níž se plavíme ke spáse. Buď zdráva, ty přístave plavců, zdráva buď nevěsto, Panno.
(Hymnus Akathistos, Byzanc 6. stol).


Matka Boží bývá nazývána žebříkem do nebe.
Každého žebříku lze užít dvojím způsobem: lze po něm sejít shůry do hlubin a vystoupat z hlubin do výšky. Po tomto žebříku Bůh sestoupil na zem, abychom my lidé mohli skrze Marii vystoupit k němu do nebe.
(Fulgentius, 467-533, biskup v Ruspe (severní Afrika)).


"A od této chvíle mě budou blahoslavit všechna pokolení" (Lk 1,48)
,
tak pravila Maria ze své, Bohem osvícené duše. Viděla, na jak vysoký stupeň byla Bohem vyzdvižena a že ji za její souhlas bude svět velebit v nejhlubším úžasu. Viděla do budoucnosti, že národy země budou žehnat jejímu panenství. Skrze Ducha svatého poznala, že její Syn bude králem všech národů, a proto po všech národech požadovala chvalořečení jako poddanský hold.
(Ja´qúbh ze Serúghu, chorepiskopos, od r. 519 biskup v Batnai).


Blahoslavená jsi, Maria, neboť skrze tebe se nám objasnila tajemství a hádanky vyslovené proroky.
Mojžíš tě znázornil ohnivým keřem, Jakub žebříkem, David archou úmluvy, Ezechiel zavřenou a zapečetěnou branou.
Hle, dnes se jejich tajuplné řeči naplnily: Sláva buď Otci, který poslal svého jednorozeného Syna, aby se skrze Marii (zastíněnou Duchem svatým) zjevil, z pohanství nás vykoupil a její památku oslavil na nebi i na zemi.
(Bálai z Aleppa, chorepiskopos v Sýrii, zemřel v r. 460).


Jak tě nazveme, Spásodárná? Nebem, neboť rozzářila jsi Slunce pravdy. Rájem, neboť vydala jsi nevadnoucí květ. Pannou, neboť jsi zůstala bez poskvrny. Čistou matkou, neboť ve svém svatém náručí jsi měla Syna, Boha nás všech.
Toho pros, aby spasil duše naše.
(Kosma Maiumský, od r. 543 biskup poblíž Gazy).


Praví se tu, že Panna uvažovala, jaký je to pozdrav.
Nechť si vaše láska všimne, žePanna naslouchala pozdravu, který nebyl pouhým slovem, nýbrž obsahoval velké věci. Tato řeč byla plná moci Boží. A proto se Panna zamýšlí. Rychlá odpověď je projevem lidské lehkomyslnosti, nikoli zralého úsudku.
Kdo nežasne nad duchem této Panny, neví, jak velký je Bůh.
Nebe váhá, andělé se třesou, stvoření neodolá, příroda to nesnese a jen a jedině tato panna počne a přijímá tohoto Boha do příbytku svého srdce, aby tak dala zemi pokoj, nebi čest, ztraceným spásu, mrtvým život, zemi ochranu nebes, ba vlastně získává člověku styk s Bohem samým jako nájemné za svůj příbytek, jako odměnu za své mateřství.
Tak naplňuje Hospodinovo slovo: "Hle Hospodinovým darem jsou synové, odměnou je plod lůna" (Žl 126,3).
(Petr Chryzolog, arcibiskup ravenský, 1. pol 5. stol).


Buď nám pozdravena, Bohorodičko Maria,
ty ctihodný klenote celého okrsku zemského, ty lampo, která neuhasíná, koruno panenství, žezlo pravověří, svatostánku, který nebude zničen, nádobo obsahující toho, který je nepochopitelný. Matko a Panno, skrze kterou přichází ten, o němž se ve svatém evangeliu praví: "Požehnaný, jenž přichází ve jménu Páně".
Buď pozdravena ty, skrze niž padlé stvoření bude znovu přijato do nebe, skrze niž došlo k poznání pravdy, skrze niž je věřícím udělován svatý křest a zprostředkuje se nám olej radosti, skrze niž jednorozený Syn Boží zazářil jako hvězda těm, kteří žijí v temnotě a stínu smrti (L 1,79).
(Cyril Alexandrijský,  380-444, patriarcha alexandrijský).


Pros, Svatá, u svého Jednorozeného za hříšníky, kteří se k tobě utíkají.
Pohleď, jak zhoubce napjal svůj luk, jak klade střelu na tětivu, aby nás zasáhl. Proto hledáme své útočiště u tebe, abychom mohli ke tvému Synu volat: Ty, který káráš pošetilé srdce, který biješ a znovu pomáháš, trestej nás ve svém milosrdenství, získej nás pro sebe svou milostí, ušetři nás a smiluj se nad námi.
(Rabbúla, od r.411 biskup v Eddese)


Krásný je svou postavou mezi všemi lidskými syny Syn Mariin, ženich církve.

Učinil svou církev podobnou své matce. Nám dal církev za matku a pro sebe si ji uchránil jako pannu. Jako Maria tak i církev si uchovává věčné panenství spolu s nevyčerpatelnou plodností. Co Maria ztratila na těle, to církev získala na duchu. Maria porodila jednoho, církev rodí mnohé, kteří skrze jednoho jedno jsou....
Maria porodila naši Hlavu, nás rodí církev. Neboť i církev je matkou i pannou zároveň: matkou pro lůno své lásky, pannou pro neporušenost víry. Ona rodí národy, a poněvadž ty jsou údy jednoho Jediného, lze ji i proto srovnat s onou Pannou Marií, která je v mnohých matkou jednoty.
(Augustin, 354-430; biskup v Hyppo Regiu)


Předobrazem Mariiným byla Eva,
která už svým jménem "Matka živých" jako tajemnou hádankou ukazovala do budoucna. Maria porodila život v sobě, a tak se stala matkou živých. A slovo"Nepřátelství ustanovuje mezi tebou a ženou" (Gn 3,15) nelze považovat za zcela splněné v jediné Evě. Vpravdě však je naplněno ve svatém, jedinečném potomku, který se zrodil z marie bez účasti muže.
Proto platí slovo, které jsme tu četli, i o Marii a chtěl bych je použít i o církvi. "Proto muž opustí otce i matku a přidrží se své ženy a budou jeden člověk"(Gn 2,24).
Vždyť praví apoštol: "Toto tajemství je veliké; mám na mysli vztah Krista a církve" (Ef 5,32).
Neboť Pán si své tělo utvořil z Marie, církev si pak utvořil z rány ve svém boku.
(Epifanius ze Salaminy, od r. 367 kyperský metropolita).


Plným právem je Maria snoubenkou,
plným právem i pannou, neboť ona je předobrazem církve, která je bez poskvrny, ale zároveň i nevěstou. Jako panna nás církev počala z Ducha, jako panna nás rodí bez bolesti.
A svatá Maria byla jinému zasnoubena a z jiného počala proto, poněvadž i jednotlivé církve jsou oplodněny Duchem a milostí, třebas navenek jsou spjaty se smrtelným knězem.
(Sv Ambrož, 339-397, biskup milánský)


Eva, ještě panna, vzala listí, aby přikryla svou hanbu,
tvá matka, Kriste, rovněž panna, oblékla si skvělý oděv, který postačí k zakrytí nahoty všech. Ona dala malou tělesnou pokrývku tomu, který všechno odívá. Šťastni jsou, v jejichž srdci a duchu ty přebýváš. Ona se stala královským hradem skrze tebe, královského syna, stala se velesvatyní skrze tebe, nejvyššího kněze...
Maria se nám dnes stala nebem, poněvadž nese Boha, neboť v ní se usídlilo samo nejvyšší božství. V ní se stalo malým, abychom se my stali velkými, poněvadž podle své přirozenosti malé není. V ní našla naplnění slova proroků a spravedlivých. Z ní nám vzešlo světlo a zaplašilo tmu pohanství.
Maria má mnoho jmen a mám radost, jestliže ji jimi mohu nazývat. Ona je hradem, v němž přebýval mocný král králů. Nevyšel však z něho tak, jak do něj vstoupil, nýbrž oděl se tělem a pak teprve vystoupil. Ona je také novým nebem, protože v ní přebýval král králů. Vstoupil do něho, a když vystoupil, podobal se vnějšímu světu. Ona je révou, která ne přirozeným způsobem přinesla hrozen jako svůj plod. A poněvadž hrozen měl jinou přirozenost než réva, přijal barvu této révy a teprve pak z ní vzešel.
Ona je pramenem, ze kterého žíznícím vytryskla voda života, a ti, kteří okusili, přinesou stonásobné plody.
(Efrém Syrský, 306-373, autor hymniky východní církve)


Poněvadž jsme v tebe doufali, Bohorodičko,
nebudeme zahanbeni, ale budeme zachráněni. A poněvadž jsme dosáhli tvé pomoci a tvého prostřednictví, ty svatá, čistá a dokonalá, nebojíme se, že bychom své nepřátele neobrátili na útěk a nerozprášili je.
Ve všech svých záležitostech jsme se kryli tvou mocnou pomocí jako štítem, prosíme tě a voláme k tobě: Zachraň nás svou přímluvou, dej nám povstat ze spánku tmy, abychom vzdávali chválu moci Boží, jež z tebe přijala lidské tělo.
(Koptská liturgie ze 3. stol. - bohoslužebný řád egyptské církve, pokud užívala jako liturgické řeči staré egyptštiny v jejích dvou nářečích).


Veliké a podivuhodné věci byly o tobě řečeny, ty město Boží,
které jsi příbytkem radujících se. Všichni králové země budou putovat ve tvém světle a národy ve tvém lesku, Maria. Všechna pokolení tě budou blahoslavit a tomu, kterého jsi zrodila se klanět a velebit. Všechna pokolení tě budou blahoslavit, ty naše jediná vládkyně, Matko Boží.
(etiopská liturgie, bohoslužebný řád církve v Habeši).



Bráno nebeská, Panno Neposkvrněná,

prosbami svými otevř mi bránu milosrdenství a vymoz mi přístup do zamčeného ráje:
Panno Bohorodičko, rodem dcero Evina, milostí však Matko Kristova, ty prostá všeho hříchu, uveď mě tak, kam hřích přístup nemá.
(Z řecké liturgie).






Podobná témata

Katolicismus

"Tituly mariánské úcty." | Přihlásit/Vytvořit účet | 382 komentáře | Search Discussion
Za obsah komentáře zodpovídá jeho autor.

Není povoleno posílat komentáře anonymně, prosím registrijte se

Re: Tituly mariánské úcty. (Skóre: 1)
Vložil: ivanp v Pondělí, 06. září 2010 @ 16:03:51 CEST
(O uživateli | Poslat zprávu)
ahoj Oko...nemaj mi to za zlé že som to nedočítal do konca...
oko pravda vyslobodzuje a je šanca aj pre teba že môžeš poznať pravdu o Márii, ale iba zo svatého písma,...nerobím si žiadne ilúzie o tebe ale predsa, čo keď to bude čítať niekto kto chce naozaj poznať pravdu?...nestojí to zato?
takže pravda o Márii:

Mária, Ježišova matka
Biblia je historickou knihou. Súčasne s tým, že zjavuje pravdu, zaznamenáva udalosti v živote ľudí, ktorí skutočne žili. Mária, Ježišova matka, je jednou z nich. Niet pochýb o tom, že Mária bola významnou postavou v histórii a tiež v Božom pláne ohľadom večnosti. Je však potrebné, aby sme študovali a skúmali veci, ktoré sa v súčasnosti učia a veria o Márii. Naším cieľom je ozrejmiť si fakty a oddeliť ich od predstáv. Motivuje nás k tomu nielen naša láska k pravde, ale môžeme sa tiež duchovne posilniť pri poznávaní skutkov, ktoré Mária vykonala.

Ako nájsť fakty o Márii
V súčasnosti existuje množstvo kníh s vymysleným obsahom (tzv. fikcia). V prípade Márie (ale tiež ktorejkoľvek inej biblickej osoby alebo témy) nemáme teraz o tieto knihy záujem. Ktokoľvek môže napísať vymyslený príbeh o niekom, kto sa volal Mária, avšak existuje len jedna, historicky pravdivá Mária. Je to tá Mária, o ktorej chceme čo najviac vedieť. Musíme si však položiť otázku: "Kam sa máme obrátiť, aby sme získali pravdivú informáciu o Márii?" Ak súhlasíme s tým, že Biblia je Božím slovom, potom musíme tiež súhlasiť s tým, že by sme mali začať naše štúdium o Márii tým, že si o nej prečítame v Biblii.

Príbeh Máriinho života, tak ako je zaznamenaný v Biblii, je vcelku jednoduchý. Nielenže existuje o nej relatívne menej veršov, než by sa dalo očakávať, ale je tu aj tá skutočnosť, že to, čo poznáme, nám poskytuje málo detailov o jej živote. Navrhujeme, aby ste si rezervovali istý čas, otvorili si Vašu Bibliu a prečítali si všetky nasledujúce verše:

Matúš 1. a 2. kapitola, Matúš 12:46-50, Matúš 13:54-56, Marek 3:31-35, Marek 3:31-35, Marek 6:3, Lukáš 1. a 2. kapitola, Lukáš 8:19-21, Ján 2:1-12, Ján 6:42, Ján 19:25-27, Skutky 1:14. V Lukášovi 11:27-28 je nepriamy odkaz na Máriu.

Ak ste si prečítali tieto verše, prečítali ste v podstate všetko, čo hovorí Nový zákon o Márii, Ježišovej matke. (Máriine meno sa nevyskytuje v 22 listoch apoštolov, ktoré predstavujú väčšinu Nového zákona.) Ste prekvapení, že veľa vecí, ktoré ste počuli alebo ktoré Vás učili o Márii, nie je spomenutých v Biblii? Vo všeobecnosti môžeme povedať, že kontroverzné názory na to, čo je fakt a čo je o Márii vymyslené, nepramenia z toho, čo hovorí Biblia, ale z toho, čo Biblia nehovorí. Faktom ostáva, že pre mnohých ľudí nepredstavuje Biblia jediný štandard autority alebo zdroj informácií o Bohu. Niektorí ľudia veria, že sa musíme pridŕžať len Písma, zatiaľ čo druhí tvrdia, že musíme akceptovať Písmo a ešte niečo. Samozrejme, že toto vytvára problémy a je príčinou rozdelenia, pretože jednota nemôže nikdy existovať, pokiaľ sa nezhodneme na štandarde pre rozhodovanie o tom, čo je dobré a čo je zlé.

Prosíme, aby ste veľmi pozorne študovali veci, o ktorých tu budeme písať. Prečítajte si každú časť Písma, ktorú spomíname, v jej kontexte. Chceli by sme Vás upozorniť, aby ste nezačali toto štúdium s presvedčením, že to, čo ste počuli alebo veríte o Márii, je to jediné, čo môže byť pravdou. Musíme byť ochotní zvážiť, či sú naše názory správne alebo nie. Táto štúdia predpokladá, že sa zhodneme na tom, že Písmo je jediným neomylným zdrojom informácií, ktoré dnes máme od Boha. Ak si odmyslíme úvahy ľudí a nespoľahlivú tradíciu, ostávajú nám len spoľahlivé historické záznamy Biblie. Čo teda skutočne hovorí Písmo o Márii, Ježišovej matke?

Máriine detstvo
Biblia nehovorí nič o Máriinom narodení ani detstve. Preto čokoľvek, čo by sa o tom tvrdilo, je len špekuláciou. Keď sa po prvýkrát v Biblii spomenula Mária, bola dospelou ženou, zasnúbenou s Jozefom (Matúš 1:18, Lukáš 1:26-28).

Je potrebné spomenúť, že Písmo nikde nehovorí o tom, že Mária bola "nepoškvrnene počatá" (t.j. v momente, keď bola počatá, dostala zvláštnu milosť od Boha, takže sa nemohla narodiť s "dedičným hriechom"). Možno by to mohla byť pravda, ak by bolo pravdou, že dedíme hriechy a vinu od svojich rodičov. Nie je to tak - nededíme. V Ezechielovi 18:20 sa hovorí: "Osoba, ktorá zhreší, zomrie! Syn neponesie zodpovednosť za vinu svojho otca, ani otec neponesie zodpovednosť za vinu svojho syna. Spravodlivosť spravodlivého nech je na jednom a vina bezbožného nech je na druhom" (prečítajte si celú 18. kapitolu Ezechiela). Jednoduchý fakt, ktorý je napísaný v Písme, znie: nededíme hriechy - ani Adamove, ani hriechy našich rodičov. Hriech je skutok, ktorý porušuje Boží zákon (1. list Jánov 3:4). Hriech je osobná voľba a skutok, nie niečo, čo môže byť zdedené. Nový zákon jasne hovorí, že za hriech sme osobne zodpovední. Nemôžeme obviňovať nikoho, len seba (List Jakubov 1:13-16). Osobne budeme súdení za naše vlastné hriechy (2. list Korinťanom 5:10).

Celé učenie o "nepoškvrnenom počatí" nepochádza z Biblie a pri správnom pochopení hriechu nie je ani potrebné.

Gabrielova návšteva (Lukáš 1:26-28)
"Potom, v šiestom mesiaci, poslal Boh anjela Gabriela do galilejského mesta Nazareta k panne zasnúbenej s mužom, ktorý sa menoval Jozef, ktorý bol z domu Dávidovho; panna sa volala Mária" (Lukáš 1:26-27).

Chceli by sme teraz spomenúť tri veci v súvislosti s návštevou Gabriela: 1) čo povedal anjel, že sa stane; 2) čo povedal anjel o Márii; 3) ako Mária odpovedala.

Čo povedal anjel, že sa stane. Gabriel povedal Márii: "... počneš, porodíš Syna a dáš Mu meno Ježiš" (Lukáš 1:31). Potom vysvetlil, že Ježiš sa bude volať "Synom Najvyššieho" a že bude kráľom, ktorý bude naveky na Dávidovom tróne a bude kraľovať vo svojom kráľovstve, ktorému nebude konca (Lukáš 1:32-33). Je jasné, že Mária sa stane matkou Mesiáša sveta.

Čo povedal anjel o Márii. "Keď anjel vošiel k nej, povedal: Buď pozdravená, milosťou obdarená, Pán s Tebou. Blahoslavená medzi ženami!" (Lukáš 1:28) Anjel jej povedal: "Neboj sa, Mária, lebo si našla milosť u Boha" (Lukáš 1:30).

Musíme byť opatrní, aby sme z týchto výrokov nevyvodzovali viac, ako znamenajú. Neznamenajú, že Mária je najdokonalejšou osobou, aká sa kedy narodila, Bohom obľúbenou osobou, ani to, že bola postavená do nejakej svätej pozície." "Milosťou obdarená doslovne znamená, že bola významným spôsobom obdarená požehnaniami, ktoré jej Boh dal. To, čo ju urobilo milosťou obdarenou bolo, že si ju Boh vybral, aby sa stala matkou Mesiáša. Keby sme to chceli povedať inými slovami, Boh jej dal veľké požehnanie, že ju vybral za Kristovu matku. Preto povedal anjel: "požehnaná si medzi ženami". Mária je jedinou ženou, ktorá je matkou Spasiteľa sveta a z tohto dôvodu dostala väčšie požehnanie než ostatné ženy. Avšak všimnite si opäť, že skutočnosť, že bola požehnaná znamená, že dostala niečo od Boha, a nie to, že by bola osobne viac svätá než ostatní alebo že by bola v určitom osobitnom svätom postavení.

Pouvažujme o vyhlásení: "požehnaná si medzi ženami" z inej perspektívy. Prečo povedal "medzi ženami", prečo nie "medzi mužmi a ženami" alebo "medzi všetkými ľuďmi"? Ak by "požehnaný" znamenalo, že Boh vybral Máriu, zvláštnym spôsobom ju posvätil a postavil do osobitnej, svätej pozície, potom by mal anjel povedať: "požehnaná si medzi všetkými ľuďmi" (t.j. "si svätejšia" alebo "vo vyššom postavení než ostatné ľudstvo"). Avšak Gabriel povedal "požehnaná si medzi ženami", pretože požehnanie, ktoré dostala od Boha, priamo súvisí s tým, že je ženou. "Ajhľa, počneš, porodíš Syna a dáš mu meno Ježiš. Bude veľký..." (Lukáš 1:31-33). Zo všetkých žien žiadna iná nebola a ani nebude požehnaná Bohom, aby počala Spasiteľa sveta. Je "požehnanou", pretože jej Boh dal toto požehnanie. Presný dôvod, prečo bola práve Mária vybratá spomedzi všetkých ostatných žien na svete, aby sa stala matkou Mesiáša, nám nie je vysvetlený a je úplne neúčelné o tom špekulovať!

Aj keď sme už hovorili o "nepoškvrnenom počatí", bolo by dobré tu spomenúť, že v Gabrielových slovách sa nehovorí nič o čom, že Mária je bez hriechu. "Milosť" a "požehnanie", ktoré dostáva od Boha, sa jasne týkajú skutočnosti, že bola vybratá Bohom, aby porodila Ježiša. Ochrana pred hriechom ani odpustenie nie sú nikde spomenuté. V Lukášovi 1:47 Mária nazýva Boha "môj Spasiteľ". V akom zmysle by bol Boh jej "Spasiteľom", ak by Mu nedôverovala, že ju ochráni od hriechov? Biblia hovorí, že "... všetci zhrešili..." (List Rimanom 3:23). Jedinou výnimkou je Ježiš (List Hebrejom 4:14-16; 7:26; 2. list Korinťanom 5:21; 1. list Petrov 2:22). Písmo nás nenecháva na pochybách o tom, že Ježiš bol bez hriechu. Nebolo by nám povedalo to isté o Márii, keby bola bez hriechu? To neznamená, že Mária bola zlá, ale len to, že keď bola dobrá, tak ako v prípade iných ľudí, pramenilo to z poslušnosti k Bohu a hľadania odpustenia vtedy, keď zlyhala.

Ako Mária odpovedala. Lukáš 1:29 to hovorí už na začiatku: "Bola zarazená jeho rečou, premýšľala, aký je to pozdrav." Keď jej Gabriel vysvetlil, že Mária porodí Ježiša, povedala: "Ako sa to stane? Veď ja muža nepoznám." (Lukáš 1:34) Tento výrok nie je vyjadrením pochybnosti, ale len otázkou ohľadom spôsobu, ako bude mať dieťa ona, ktorá je pannou.

Anjel jej vysvetlil, že počne skrze moc Svätého Ducha. Gabriel spomenul tiež Alžbetu, Máriinu príbuznú, ktorá vďaka moci Božej mohla mať dieťa vo vysokom veku (aj keď na tomto počatí sa zúčastnil muž). Majúc príklad Alžbety na mysli, anjel povedal: "Lebo Bohu nič nebude nemožné." (Lukáš 1:37)

"Vtedy povedala Mária: Som služobnica Pánova, staň sa mi podľa Tvojho slova! A anjel odišiel od nej." (Lukáš 1:38) Z týchto Máriiných slov môžeme vidieť veľkú vieru. Určite má v mysli mnoho nejasných vecí o tom, čo sa jej stane, a že bude mať mnoho problémov v rodine i v spoločnosti. Avšak Mária sa pokladala za pokornú služobníčku Božiu a to ju motivovalo k tomu, že povedala: "Nech sa mi stane podľa Tvojho Slova."

Anjelovo oznámenie Jozefovi (Matúš 1:18-25)
Aj keď je toto štúdium o Márii, určitú informáciu o nej máme i v Matúšovom opise Jozefa a v oznámení, ktoré dostal od Boha v Matúšovi 1:18-25.

Verš 18 nám hovorí, že Mária bola zasnúbená Jozefovi. Medzi Židmi bol sľub medzi dvoma ľuďmi, že sa zosobášia, veľmi vážny. Aj keď neboli oficiálne zosobášení a nežili spolu, na ukončenie zasnúbenia bol potrebný rozvod. Keď Jozef zistil, že Mária je tehotná, "bol mužom spravodlivým, nechcel ju vystaviť hanbe, ale chcel ju tajne prepustiť" (Matúš 1:19). Vtedy prišiel k Jozefovi anjel a povedal: "... neboj sa prijať Máriu za ženu..." a vysvetlil mu, prečo je Mária tehotná a kto je dieťaťom.

Je dôležité si všimnúť, že anjel citoval z Izaiáša 7:14: "Ajhľa, panna počne a porodí Syna a dajú Mu meno Emanuel". Tento citát použil v prípade Márie a jej dieťaťa (verš 23). Samozrejme, že Jozef vedel, že nie je otcom dieťaťa. Bol však niektorý iný človek otcom? Toto proroctvo Starého zákona, ktoré bolo napísané približne 700 rokov predtým, ako sa Ježiš narodil, pomohlo Jozefovi i nám odstrániť akúkoľvek pochybnosť, že Mária bola v čase, keď počala Ježiša, skutočne pannou.

Jozef potom prijal Máriu za svoju manželku (verš 24). Všimnite si, že verš 25 venuje osobitnú pozornosť skutočnosti, že Jozef "s ňou neobcoval, kým neporodila Syna." Nemôže byť teda pochýb o tom, že Ježiš NIE JE Jozefovým synom. "Nezišli sa skôr", než boli zosobášení (verš 18) a nemali žiaden sexuálny styk dovtedy, kým sa nenarodil Ježiš. Avšak toto vyvoláva zaujímavú otázku: "Ostala Mária pannou po Ježišovom narodení?"

Text, ktorý sme práve prečítali, hovorí len toľko, že Jozef "... neobcoval s ňou (nepoznal ju)" a že "nezišli sa spolu" a tiež že "s ňou neobcoval, kým neporodila syna". V tomto verši "kým" znamená, že potom, čo porodila syna, mala s Jozefom sexuálny vzťah.

To však neznamená, že sa Mária stala nejakým spôsobom nečistou alebo hriešnou. Sexuálne vzťahy v zákonnom manželstve sú dobré a čisté; nerobia muža ani ženu nečistými alebo hriešnymi (pozrite List Hebrejom 13:4, Matúš 19:4-6). Nový zákon učí, že manželia a manželky majú voči sebe manželské povinnosti (1. list Korinťanom 7:1-5).

Nový zákon tiež jasne hovorí, že Jozef a Mária mali ďalšie deti. Marek a Lukáš zaznamenávajú Ježišov výrok, keď jeho príbuzní prišli do domu, kde učil: "... Tvoja matka a Tvoji bratia sú vonku a hľadajú Ťa." (Marek 3:32, Lukáš 8:20). Apoštol Ján spomína Ježišových bratov trikrát a hovorí, že určitý čas Mu neverili (Ján 7:1-10). Matúš hovorí o Jeho bratoch ešte jasnejšie, keď zaznamenáva slová ľudí z Nazaretu: "Či nie je synom toho tesára? Či sa mu matka nevolá Mária a bratia Jakub, Jozef, Šimon a Júda? A či jeho sestry nežijú všetky medzi nami?" (Matúš 13:55-56, porovnajte s Marekom 6:3). Neskôr sú "Jeho bratia" spomenutí medzi veriacimi (Skutky 1:13-14). "Jakub, Pánov brat" je tiež spomínaný Pavlom v liste Galaťanom 1:19.

Existujú však určité námietky voči názoru, že "Ježiš mal bratov", ktoré je potrebné zvážiť. Niekedy sa tvrdí, že títo "bratia" sú v skutočnosti len Ježišovi príbuzní (snáď bratranci). Niektorí ľudia si myslia, že slovo "bratia" bolo použité preto, lebo v aramejskom i hebrejskom jazyku neexistovalo slovo na pomenovanie "bratrancov". Podľa slovníka The Zondervan Pictorial Bible Dictionary je aramejčina "západným semitským jazykom, ktorý je veľmi blízky hebrejčine. Vo všeobecnosti sa považuje za dokázané, že aramejčina bola hovorovým jazykom v Palestíne..." Niektorí sú však presvedčení, že v čase Nového zákona sa v Galilei hovorilo po hebrejsky. Je pravdepodobne správne tvrdiť, že náš Pán bežne hovoril po aramejsky a niekedy po grécky a že čítal i hovoril po hebrejsky.

Pretože sa vo všeobecnosti myslí, že Matúšovo evanjelium bolo napísané pre židovských poslucháčov, niektorí ľudia predpokladajú, že bolo pôvodne napísané v aramejčine. The Zondervan Pictorial Bible Dictionary opäť hovorí, že hoci existuje veľa starovekých rukopisov Matúšovho evanjelia v gréčtine, "... neexistuje jediný fragment Matúšovho evanjelia v aramejčine. Je pravdepodobnejšie, že bolo napísané v gréčtine ako preložené do gréčtiny, pretože grécke evanjelium neposkytuje žiadny dôkaz o tom, že by bolo preložené." Neexistuje dôkaz o tom, že Matúšovo evanjelium by bolo napísané v aramejčine a nie je to ani vo všeobecnosti uznávané odborníkmi na Bibliu vo svete. V časoch Nového zákona bola gréčtina svetovým jazykom a určite by bola známa aj Židom v Palestíne. Matúš by určite vedel po grécky, lebo v minulosti pracoval pre rímsku vládu ako vyberač daní (Lukáš 5:27). Niet pochýb o tom, že v týchto veršoch je použité grécke slovo "bratia" a nie "bratranci" (pozrite si List Kolosanom 4:10, kde nájdete príklad gréckeho slova "bratranec".

Musíme mať tiež na pamäti, že "Ježišovi bratia" nie sú spomenutí len v Matúšovom evanjeliu. Marek, Lukáš, Ján a Pavol ich tiež spomínajú pri niekoľkých príležitostiach. Aký dôkaz existuje o tom, že svoje knihy napísali v aramejčine? Prečo by mali byť napísané v aramejčine? Lukáš bol napríklad lekár (Lukáš 4:14). Určite bol vzdelaný v gréckom jazyku. Lukášove písomnosti (Lukášove evanjelium a Skutky) boli adresované pohanským poslucháčom (nie Židom). Prečo by bol písal v aramejčine, v jazyku, ktorému rozumelo iba veľmi málo pohanov?

Poznámka: Židovské a aramejské výrazy sa príležitostne objavujú v Novom zákone. To nie je dôkaz, že bol pôvodne napísaný v hebrejčine alebo v aramejčine. Len to ukazuje, že tieto jazyky sa v tých časoch používali. Tam, kde sú v Novom zákone použité židovské alebo aramejské výrazy, spisovateľ k nim často pripája pre čitateľa ich význam. Pozrite si príklady: Matúš 1:23, Marek 5:41, 15:22, 15:34, Ján 1:38, 1:41-42, 5:2, 9:7, Skutky 4:36, 9:36, 13:8, 21:40, 22:2 a 26:14. Ak musel spisovateľ zaradiť preklad hebrejského alebo aramejského výrazu, ktorý použil, potom je jasné, že nepísal v týchto jazykoch.

Často sa tiež kladie otázka, prečo Ježiš, keď zomieral na kríži, zveril starostlivosť o svoju matku apoštolovi Jánovi? Ak by mal Ježiš bratov, neboli by oni zodpovední za starostlivosť o ňu? Prečítajte si Jána 19:26-27. Je dôležité mať na pamäti niekoľko skutočností, ktoré treba brať do úvahy. Ježiš bol v Jeruzaleme, nie vo svojom rodnom meste. Nielenže sa zdá, že Ján bol v Jeruzaleme doma (a preto sa mohol okamžite postarať o Máriu - pozrite Ján 20:8-10), ale bol tiež pri kríži, keď Ježiš umieral, takže Ježiš s ním mohol hovoriť. Nielenže nebolo spomenuté, že by boli Ježišovi bratia pri Ježišovom kríži, ale oni možno ešte stále v Neho neverili (pozrite Ján 7:1-10). Nie je pravdepodobné, že by Ježiš zveril starostlivosť o svoju matku bratom, ktorí boli ďaleko od domova, neboli pri kríži, keď o tom hovoril, a ktorí v Neho možno ani neverili! Treba poznamenať, že keď Ján prijal zodpovednosť za starostlivosť o Máriu, mal by vedieť lepšie, než ostatní spisovatelia, či mala ďalšie deti. Ján však aj sám napísal, že Ježiš mal bratov!

Toto je dobrý príklad toho, ako vplývajú nesprávne názory na vytváranie a akceptovanie ďalších nesprávnych názorov. Učenie o "stálom panenstve Márie" je logickým dôsledkom nesprávnych názorov na "dedičný hriech." Hovorí sa, že Mária nemohla byť poškvrnená dedičným hriechom preto, aby sa mohol Ježiš narodiť bez hriechu. Ak by však bola Mária "nepoškvrnene počatá", vytváralo by to zložitý problém ohľadom detí, ktoré mala s Jozefom. Niektorí sa pokúsili vyriešiť tento problém tým, že zaujali nebiblické stanovisko, popierajúc, že Mária mala viac detí. "Večné panenstvo Márie" nie je učením Biblie. Je to jednoducho pokus zastávať nesprávny postoj k "dedičnému hriechu."

Máriina návšteva u Alžbety (Lukáš 1:39-56)
Anjel Gabriel povedal Márii: "... Hľa, Alžbeta, tvoja príbuzná, ktorú nazývali neplodnou, tiež počala v starobe a je už v šiestom mesiaci. Lebo Bohu nič nebude nemožné" (Lukáš 1:36-37). (Môžete si prečítať celý príbeh o Alžbete v Lukášovi 1:5-25). Keď anjel odišiel, Mária išla navštíviť Alžbetu (Lukáš 1:39-40).

Keď Mária vstúpila do domu a pozdravila Alžbetu, "nemluvniatko sa pohlo v jej živote a Duch Svätý naplnil Alžbetu" (verš 41). Anjel už predtým povedal Alžbete, že jej dieťa, Ján, "Duchom svätým naplnený bude už od života matky" (verš 15). Duch Svätý naplnil Alžbetu, ktorá zvolala "požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod života tvojho" (verš 42). Je to v podstate ten istý pozdrav, ktorým pozdravil Gabriel Máriu. Mária bola osobou, ktorá bola obzvlášť požehnaná Bohom, pretože bola vybratá, aby sa stala matkou Mesiáša. "Plod" jej života (Ježiš) bol tiež zvlášť požehnaný Bohom, pretože bol tým, ktorého vybral Boh za Mesiáša.

Alžbeta pokračovala vo svojom pozdrave "Ale ako to, že matka môjho Pána prišla ku mne? Lebo, hľa, len čo mi zaznel v ušiach hlas tvojho pozdravu, radostne pohlo sa mi v živote nemluvniatko" (verše 43-44). Pravdepodobne by bolo správne na tomto mieste zdôrazniť, že slová "matka môjho Pána" nemajú byť chápané ako "matka Boha". Nikde v Písme nie je Mária nazvaná "matka Boha". Niekto si môže myslieť, že nakoľko je Ježiš Boh (Boh - pozrite Ján 1:1) a Mária je Jeho matkou, musí byť Mária "Božou matkou". Avšak Ježiš nezačal svoju existenciu, keď bol počatý v Márii. Existoval už pred svojím fyzickým narodením, resp. počatím (Ján 1:1). Mária nie je "matkou Boha", nakoľko Božstvo je večné. Mária bola použitá Bohom, aby poskytla fyzické telo, v ktorom bude žiť Božstvo (Syn Boží). Z toho vidíme, že "matka môjho Pána" nie je to isté ako "matka Boha".

Poznámka: Niektorí ľudia majú ťažkosti s pochopením dvojakej podstaty Krista (toho, že bol Bohom aj človekom). Aj keď je táto téma samostatnou štúdiou, ktorú nemôžeme na tomto mieste úplne preskúmať, chceli by sme vám pripomenúť, že "Čo je nemožné u ľudí, možné je u Boha" (Lukáš 18:27). Pre Boha to bolo určite možné, aby prišiel v tele, a tak aj urobil (Ján 1:1-14).

Záverečné slová Alžbety k Márii, ktoré sú zaznamenané: "Blahoslavená, ktorá uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán." (Lukáš 1:45) Z tohto môžeme jasne vidieť, že Mária verila. Verila aj napriek tomu, že môžu nastať mnohé fyzické a spoločenské dôsledky. Je dobrým príkladom toho, čo znamená byť služobníkom Božím.

Mária odpovedala Alžbete tak, že povedala niekoľko vecí na chválu Boha (Lukáš 1:46-55). Ako sme už spomenuli, je zaujímavé, že vo verši 47 nazvala Boha "môj Spasiteľ". Biblia jednoducho neučí, že Mária bola bez hriechu. Opäť chceme zdôrazniť, že to nemá byť chápané ako útok na Máriu. Keď hovoríme, že nie je vyššie postavená než ostatní veriaci, to neznamená, že ju staviame nižšie.

Narodenie Ježiša (Lukáš 2:1-21, Matúš 2:1-12)
Príbeh Ježišovho narodenia je pravdepodobne najčastejšie rozprávaným príbehom z celej Biblie. Chceli by sme Vás však varovať, že dobrá znalosť témy neznamená, že by sme ju nemali pozorne študovať. Prečítajte si uvedené verše. Obsahujú všetky spoľahlivé historické informácie, ktoré máme o Ježišovom narodení. Keď budete čítať tieto verše, všimnite si, že mnohé z tradičných názorov na jeho narodenie sa v texte nenachádzajú. Existuje veľa ľudských názorov, tradícií a dohadov, ktoré sa stali akceptovanou súčasťou populárneho a tradičného príbehu. Ľudia zašli až tak ďaleko, že opisovali veci ako Máriine zážitky pri narodení dieťaťa. Niektorí napríklad hovoria, že poznajú mená múdrych mužov. Tieto skutočnosti nie sú v Biblii vôbec spomenuté. Možno to vyznieva neškodne, najmä ak sa nezdá, že by to menilo základné posolstvo evanjelia. Musíme mať však na pamäti, že robenie ZMIEN v Božom Slove poukazuje na nerešpektovanie Boha a jeho Slova. Boh zaradil do svojho Slova to, čo chce, aby sme vedeli. Musíme akceptovať to, čo nám dal, pochopiť, že je to úplne dostačujúce a byť s tým spokojní!

Neskoršie udalosti v Máriinom živote
Chceme vás povzbudiť k tomu, aby ste si prečítali Jána 2:1-12. Všimnite si Máriinu prítomnosť pri prvom Ježišovom zázraku. Aj keď Ježiš ešte nezačal svoju prácu a dovtedy nevykonal žiadny zázrak, určite v Neho verila, a tiež v Jeho schopnosti.

Mária je spomenutá v zaujímavom príbehu zaznamenanom v Matúšovi 12:46-50, Marekovi 3:31-35 a Lukášovi 8:19-21. Ježiš vyučoval v dome, ktorý bol natoľko plný ľudí, že jeho matka a bratia nemohli vstúpiť doň a hovoriť s ním. Keď niekto oznámil Ježišovi: Hľa, Tvoja matka a Tvoji bratia stoja vonku a žiadajú si hovoriť s Tebou, Ježiš povedal: "Kto je moja matka a kto sú moji bratia? Ukázal rukou na svojich učeníkov a riekol: Ajhľa, moja matka a moji bratia. Lebo každý, kto činí vôľu môjho Otca, ktorý je v nebesiach, je mi bratom, aj sestrou aj matkou." (Matúš 12:46-50). Aj keď Ježiš týmto výrokom nemieni zaprieť alebo odmietnuť svoju matku a bratov, jasne hovorí, že nemajú zvláštne postavenie ani osobitnú autoritu. Neboli odlišní od kohokoľvek iného. Ich duchovný vzťah s ním bol založený na konaní vôle Otca na nebesiach. Keď Mária konala Otcovu vôľu, jej vzťah s Bohom a jej postavenie bolo také isté, ako všetkých ostatných ľudí, ktorí poslúchali Boha.

Keď prišiel Ježiš do Nazareta, svojho chlapčenského domova, ľudia v Neho neverili. Pretože poznali Jeho fyzickú rodinu (Jozefa, Máriu, jeho bratov a sestry), odmietli veriť, že by mohol byť zvláštnym Božím Prorokom alebo Mesiášom (Matúš 13:54-56, Marek 6:3). Niečo podobné je opísané i v Jánovi 6:42. Je potrebné poznamenať, že na Ježišovej rodine nebolo nič zvláštne. Napríklad: Mária nevyzerala odlišne od iných ľudí (nežiarila ani nemala svätožiaru, ako je často zobrazovaná). Ľudia z Nazaretu videli Ježišovu obyčajnú, fyzickú rodinu a preto bolo pre nich ťažké uveriť, že Ježiš by mohol pochádzať od Boha.

Koniec Máriinho života
Naposledy je Mária spomenutá v Biblii v Jánovi 19:25-27 a v Skutkoch 1:14. Ján v 19. kapitole hovorí, že stála pri kríži, keď Ježiš zomieral a že Ježiš zveril apoštolovi Jánovi zodpovednosť postarať sa o ňu. Mária vedela o Ježišovom božskom pôvode. Jej ochota byť v tichosti pri Jeho umieraní svedčí o pravdivosti tohto tvrdenia. V 1. kapitole Skutkov je Mária spomenutá medzi skupinou učeníkov, ktorí boli s apoštolmi v Jeruzaleme potom, ako Ježiš vstúpil na nebesia. Aj tu môžeme vidieť jej vieru a oceniť jej ochotu byť medzi učeníkmi, ktorí opustili alebo dokonca zapreli Ježiša, jej syna. Mária nie je už ďalej v Novom zákone spomenutá a nikde sa nehovorí, že by bola ústrednou alebo vedúcou osobnosťou v cirkvi.

Je zaujímavé všimnúť si, že veci, ktoré sa dnes učia o tom, čo sa stalo s telom a dušou Márie po jej smrti, nie sú učením Biblie. V roku 1950 katolícka cirkev vyhlásila učenie o "Máriinom nanebovzatí". Toto učenie tvrdí, že po Máriinej smrti sa jej telo nerozložilo, ale sa premenilo na "oslávené telo" a že bola vzatá, telo i duša, do neba. Zvážte však nasledujúce biblické fakty:

Keď apoštolovia a proroci písali o historických udalostiach pred životom Krista, počas neho i po ňom, spomenuli životy a smrť mnohých ľudí. Máriinu smrť nespomína žiaden biblický autor a to i napriek tomu, že naďalej bola s nimi v úzkom kontakte (Skutky 1:14). Ján napísal niektoré z posledných kníh Nového zákona s cieľom, aby "ste mohli uveriť" (Ján 20:31). Ak by bola Mária vzkriesená z mŕtvych a vzatá do neba, bol by to najvýznamnejší zázrak po Kristovom vzkriesení. Prečo by Ján, ktorému Ježiš zveril zodpovednosť za starostlivosť o Máriu, nespomenul jej nanebovzatie, ak by sa bolo udialo? Mnohí ľudia dnes veria, že Máriino nanebovzatie je dôležitou skutočnosťou, ktorá buduje a posilňuje ich vieru. Prečo to však nie je zaznamenané v Novom zákone?

Jeden z najzávažnejších problémov v súvislosti s údajným vzkriesením a nanebovzatím Márie je ten, že neexistujú svedkovia. Bolo to "vyhlásené" ako "zjavené Bohom" mnoho storočí po tom, čo sa tak údajne stalo. Tí, ktorí to tvrdia, nemajú na to svedkov. Ježiš si vybral svojich apoštolov, aby boli svedkami jeho vzkriesenia (Skutky 1:8, 1:22, 2:32). Keď od nás dokonca ani Boh neočakáva, aby sme verili vo vzkriesenie a nanebovstúpenie Ježiša bez svedkov, chcel by Boh, aby sme o Máriinom nanebovzatí verili bez svedkov? Kde sa nachádzajú dôveryhodní svedkovia a záznamy o nanebovzatí, ktoré môžeme preskúmať?

Kde je teraz Mária? Prečítajte si Jána 6:39, 40, 44 a 54. Mária musí zaiste byť medzi tými, o ktorých Kristus hovorí, že sú ľuďmi, ktorých mu dal Boh (verš 39). Ježiš povedal, že týchto ľudí "vzkriesi opäť v posledný deň" (verš 40). Toto je Kristovo učenie o tých, ktorí sú mŕtvi, medzi ktorých musí patriť aj Jeho matka. Pavol napísal, že vzkriesenie sa uskutoční "pri Jeho príchode" (1. list Korinťanom 15:20-23). Bolo nám povedané, že pri smrti "prach sa navráti do zeme, ako bol prv, ale duch sa vráti k Bohu, ktorý ho dal" (Kazateľ 12:7). Kde je Mária dnes? Biblická odpoveď znie: Práve tak, ako duše všetkých ostatných verných detí Božích, aj Máriina duša je u Boha, jej telo sa vrátilo do prachu zeme, kým nepríde Kristus "zrazu, v okamžiku, len čo zaznie hlas poslednej trúby. Lebo zaznie trúba a mŕtvi budú vzkriesení neporušiteľní a my sa premeníme." (1. list Korinťanom 15:52).

Možno by sme chceli povedať: "Áno, viem, že nanebovzatie Márie nie je v Biblii. Myslím si však, že Ježiš by chcel, aby bola jeho matka s ním v nebi. Mohol dovoliť, aby zostala mŕtva, aby sa jej telo rozložilo, atď.? Myslím si, že Ježiš by jej chcel udeliť osobitné postavenie." Po prvé, musíme mať na pamäti, aby sme nezašli ďalej, ako je napísané (1. list Korinťanom 4:6). Môže sa zdať neškodné uvažovať o týchto veciach, avšak nie je to tak. Oslavovať Boha budeme len vtedy, ak budeme spokojní s tým, čo zjavil vo svojom Slove. "Zjavené veci" patria nám a "tajomné veci" Bohu (5. kniha Mojžišova 29:28).

Po druhé, Ježiš chce, aby boli s ním v nebi VŠETCI jeho učeníci, nielen jeho matka (Ján 14:2-3). Určite miluje svoju matku a určite miluje svojich učeníkov. Preto za nich zomrel a prisľúbil im život a domov v nebesiach, keď príde opäť. Musíme sa pokúsiť doceniť neopísateľnú veľkosť odmeny, ktorú Ježiš prisľúbil každému, kto bude jeho učeníkom. Odmena je taká veľká, že Mária nepotrebuje väčšiu. V skutočnosti ani nemôže mať väčšiu odmenu, než dostane každý učeník. Z hľadiska ľudských emócií môže nanebovzatie Márie predstavovať pekný, vymyslený príbeh. Avšak ľudské emócie nám nehovoria, čo bolo alebo skutočne je v mysli Boha a v Jeho pláne. Zjavenie je jediným spoľahlivým spôsobom, ako môžeme spoznať Božie úmysly (1. list Korinťanom 2:6-16)

Rôzne otázky a poznámky
"Nato Peter otvoril ústa a hovoril: Vpravde, teraz poznávam, že Boh nie je prijímačom osôb, ale že Mu je príjemný, kto v ktoromkoľvek národe sa Ho bojí a koná spravodlivo" (Skutky 10:34-35). Boh duchovne nezvýhodňuje NIKOHO. Aj keď je pravda, že Boh požehnal Máriu tým, že jej dal zvláštnu úlohu, jej duchovný stav, vzťah s Bohom, odpustenie a budúcnosť sa zakladajú na tých istých veciach ako u každého. Mnoho z populárnych názorov a učení o Márii stavia Boha do situácie, že duchovne zvýhodňuje Máriu. Tieto názory a učenia sú nesprávne, pretože tento verš jasne ukazuje Božiu nestrannosť voči každému. Všetci pristupujeme k Bohu za rovnakých podmienok.

Dôležitá zmienka o Márii sa nachádza aj v Lukášovi 11:27-28. Žena z davu zakričala na Ježiša: "Blahoslavený život, čo Ťa nosil a prsia, ktoré si požíval!" Tento výrok hovorí, že Mária je požehnaná za to, že mala syna Ježiša. Všimnite si však, čo jej na to Ježiš odpovedal: "Omnoho blahoslavenejší sú tí, čo počuli Slovo Božie a zachovávajú ho." Ježiš hovorí, že pozornosť nemá byť zameraná na Máriu, ale na všetkých, "ktorí počúvajú Božie Slovo a zachovávajú ho." Dnes mnohí ľudia trávia veľa času oslavovaním Márie za to, že bola Ježišovou fyzickou matkou. Niekedy sa zdá, že je oslavovaná ako samotný Kristus. Ľudia zdôrazňujú nesprávnu vec, keď vyzdvihujú Máriu, pretože bola Ježišovou matkou. Ježišove vyhlásenie znamená, že duchovné požehnanie, ktoré dostávajú všetci Jeho učeníci, je väčšie ako to, čo dostala Mária tým, že sa stala jeho matkou. Mária nemala významnejšie postavenie a ani nebola požehnaná viac ako ktorýkoľvek iný úprimný Ježišov nasledovník.

Niekto sa môže opýtať: "Ak Boh ctil Máriu, nemali by sme ju aj my uctievať?" Je pravda, že Mária našla milosť v Božích očiach a že jej dal veľké požehnanie (Lukáš 1:30-31). Porovnajte to, čo povedal Boh Márii v Lukášovi 1:30 s tým, čo povedal Noachovi v 1. knihe Mojžišovej 6:8. Podobne ako Mária, aj Noach našiel milosť v Božích očiach. Znamená to, že by sme mali venovať osobitnú pobožnosť alebo úctu Noachovi a ostatným, o ktorých sa v Biblii hovorí, že sa zaľúbili Bohu alebo boli požehnaní?

Nehovoríme, že sa má na Máriu zabúdať. Pavol napísal, že ak ľudia robia to, čo je správne, mali by sme si ich všimnúť a mať ich ako príklad (List Filipanom 3:17). V rozličných chvíľach svojho života nám dala Mária veľký príklad viery, ktorý by sme mali nasledovať. Avšak hľadieť na ňu ako na viac svätú než boli ostatní učeníci, alebo si myslieť, že má osobitné postavenie, by znamenalo ísť ďalej ako hovorí Písmo.

Písmo jasne hovorí, aká bola bohoslužba cirkvi v čase Nového zákona. Bohoslužba alebo "nábožné" skutky zamerané na Máriu neboli súčasťou bohoslužby cirkvi v čase Nového zákona. Pavol varoval kolosanských kresťanov, aby nevymýšľali nové spôsoby bohoslužby. Pavol dáva príklad podriadenia sa anjelom a tiež príklad ich uctievania. Hovorí, že ľudia stratia svoju duchovnú odplatu, ak to budú robiť (Kolosanom 2:18). Porovnajte so Zjavením 19:10 a 22:8-9, kde anjel nedovoľuje Jánovi klaňať sa mu pri nohách, ale hovorí: "Bohu sa klaňaj!" Ľudia sú menej ako anjeli (List Židom 2:6-7). Ak anjel nechcel a nemohol dovoliť, aby ho uctievali a klaňali sa mu, určite by to nemohla a ani nechcela ani Mária! "Bohu sa klaňaj" nám jasne hovorí, kto si zaslúži všetku našu úctu.

Dôležité je vedieť, že Biblia nikde nehovorí, že Mária je osobitným prostredníkom alebo niekým, ku komu alebo prostredníctvom koho sa môžeme modliť. V 1. liste Timotejovi 2:5 sa hovorí: "Jeden je totiž Boh, jeden aj prostredník medzi Bohom a ľuďmi, človek Ježiš Kristus." Ježiš je jediným prostredníkom medzi Bohom a človekom, takže je zrejmé, že Mária nie je prostredníkom. Ježiš nám povedal, že keď prichádzame k Bohu s modlitbou, máme prosiť v Jeho mene: "... aby vám Otec dal všetko, o čo ho budete prosiť v mojom mene..." (Ján 15:16) Každý verš v Novom zákone je v súlade s týmito veršami. Nikde nám Písmo nedovoľuje modliť sa prostredníctvom iného prostredníka alebo v mene niekoho iného!

Možno, že niektorých ľudí utešuje myšlienka, že skutočnosť, že Mária je žena, jej umožňuje chápať a sympatizovať spôsobom, ktorý nie je možný u Krista, pretože je muž. Niektorí sa dokonca nazdávajú, že môže mať viac súcitu a lásky, pretože je žena. Musíme sa však jasne pozrieť na celý problém. Keby ste mohli vidieť do neba, videli by ste len jedného prostredníka. Z tohto dôvodu vám môže pomôcť len jedna osoba - Ježiš Kristus. Ak sa niekto úprimne cíti blízky Márii a dôveruje jej, nič to nezmení na skutočnosti, že Mária nemá moc, aby niekomu pomohla. Len Kristus nám môže pomôcť v riešení našich problémov a v našom vzťahu s Otcom (Skutky 4:12). Je dôležité vidieť Krista ako milujúceho a súcitiaceho Spasiteľa, ktorý s nami sympatizuje a chápe život a jeho problémy. Skutočnosť, že Ježiš za nás zomrel, dokazuje navždy, že nás miluje. Prečítajte si List Hebrejom 4:14-16 a všimnite si, že Ježiš skutočne dokáže chápať naše slabosti, pretože "bol podobne pokúšaný vo všetkom, ale bez hriechu." "Lebo tým, že sám trpel, keď bol pokúšaný, môže pomáhať pokúšaným" (List Hebrejom 2:18). Nemáme nikoho iného a ani nikoho iného nepotrebujeme!

Bolo by dobré na tomto mieste podotknúť, že niektoré nesprávne názory o Márii pochádzajú z nesprávneho pochopenia toho, kto sú "svätí". Pre niektorých ľudí sú svätými ľuďmi tí, o ktorých cirkev po ich smrti pomocou osobitných cirkevných testov rozhodla, že majú zvláštne postavenie v prítomnosti Boha. Problém je v tom, že Biblia používa slovo "svätí" na opísanie bežných, verných kresťanov, či už žijúcich alebo nežijúcich (príklady živých svätých nájdete v týchto veršoch: List Efezanom 1:1, List Filipanom 1:1). Svätí znamenajú niečo osobitné len v porovnaní (kontraste) so svetom, nie však v kontraste s ostatnými kresťanmi. Mária je svätá, avšak len tým istým spôsobom, ako sú v Kristovi posvätení všetci ostatní kresťania (1. list Korinťanom 1:2).

Každý, kto by chcel vyzdvihnúť Máriu nad ostatných služobníkov Božích musí tiež vysvetliť, prečo Ježiš povedal: "Veru hovorím vám: Medzi narodenými zo žien nepovstal väčší nad Jána Krstiteľa..." (Matúš 11:11) Prečo to povedal Ježiš o Jánovi a nie o Márii? Keď je Mária najdôležitejšou ženou v Biblii, prečo sú verné ženy nazvané dcérami Sáry, a nie dcérami Márie (1. list Petrov 3:6)?

V tejto štúdii sme chceli znovu a znovu zopakovať, že mnohé veci, ktoré ľudia bežne prijímajú o Márii ako pravdivé, sa nenachádzajú v Biblii. Toto zistenie by malo ovplyvniť to, v čo veríte, že je pravdivé o Márii a skutočnosť, či veríte, že Biblia zaznamenáva Božiu vôľu, podľa ktorej sa má dnešný človek riadiť. Avšak existuje i ďalší údajný zdroj informácií, ktorý by sme mali aspoň stručne spomenúť. Sú to zjavenia sa Márie, o ktorých niektorí ľudia vyhlasujú, že ich videli. Čo s informáciami, o ktorých ľudia tvrdia, že ich dostali priamo od Márie?

Nie sme oprávnení rozhodnúť, čo títo ľudia videli, respektíve nevideli. Nie je podstatný náš názor alebo úvaha o tom, čo to bolo alebo mohlo byť. Môžeme však povedať, že ďalšie zjavenia od Márie (alebo od kohokoľvek iného) nie sú potrebné, nakoľko Písmo nám poskytuje úplné vedenie (2. list Timotejovi). Prečítajte si pozorne List Galaťanom 1:8-9: "Ale keby sme aj my, alebo keby nám anjel z neba zvestoval iné evanjelium miesto toho, ktoré sme vám my zvestovali - nech je prekliaty!" Naša pozornosť sa nemusí zameriavať na to, či sa jednalo o skutočné zjavenie, ale na to, či je to posolstvo v zhode s Božím Slovom. Zjavenie (alebo potvrdenie o ňom) nedokazuje, že je pravdivé. Dôkazom je skutočnosť, či je v zhode s Božím Slovom. Ak anjel, Mária alebo ktokoľvek hovorí niečo, čo je odlišné od Božieho Slova, musíme to odmietnuť!

Existuje ešte ďalšie zaujímavé prirovnanie, ktoré môžeme použiť v súvislosti s údajnými zjaveniami sa Márie. V Matúšovi, v 7. kapitole, sa hovorí, že Ježiš vzal Petra, Jakuba a Jána na vrch, kde videli Jeho slávu. Keď sa im zjavili Mojžiš a Eliáš, Peter navrhol, aby postavili tri stany - jeden pre Mojžiša, jeden pre Eliáša a jeden pre Ježiša. Odpoveďou na túto myšlienku bol hlas z neba, ktorý hovoril: "Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie. Počúvajte Ho!" (Matúš 17:5) Boh nám hovorí, aby sme počúvali a ctili jeho Syna a nikoho iného. Stany komukoľvek inému, či sa zjavili alebo nie, či sú duchovnými hrdinami alebo nie, sú neprijateľné!

Záver
Cieľom tejto štúdie bolo pokúsiť sa podať presnejší historický obraz Márie. Žiaľ, aby sme tak mohli urobiť, museli sme tiež poukázať na niektoré časté, nesprávne alebo neopodstatnené názory s ňou súvisiace. Božie Slovo nám hovorí: "Všetko skúmajte, dobrého sa držte!" (1. list Tesaloničanom 5:21) Prosíme vás, aby ste túto štúdiu nepovažovali za pokus znevažovať Máriu, ale videli v nej snahu nájsť a akceptovať pravdu. Ak si vážime život Márie a jej vieru, najlepšie to prejavíme tak, že budeme veriť Ježišovi, poslúchať ho a celý život ho budeme ctiť a slúžiť mu.

Autor: David Diestelkamp




Re: Tituly mariánské úcty. (Skóre: 1)
Vložil: Didymos v Pondělí, 06. září 2010 @ 16:33:59 CEST
(O uživateli | Poslat zprávu)
Čiňte pokání všickni obyvatelé Babylona.
Nechť vejde paní Milost do bran babylonských.
Hle, zřete ji. Zřete tu poběhlici babylonskou.
Hnusem svým se odívá.
Nad Pravdou se ošívá.
V komnatách hříchu dlouze pobývá.
Pan sebeklam je jejím otcem.



Re: Tituly mariánské úcty. (Skóre: 1)
Vložil: Cizinec (info@cizinec.com) v Pondělí, 06. září 2010 @ 16:35:42 CEST
(O uživateli | Poslat zprávu) http://www.cizinec.com/
  Takhle otevřený popis toho všeho rouhání proti Bohu, ve kterém jsme kdysi žili, bych od tebe nečekal. Díky, za poctivost.

 



Re: Tituly mariánské úcty. (Skóre: 1)
Vložil: Jaela v Pondělí, 06. září 2010 @ 18:25:15 CEST
(O uživateli | Poslat zprávu)
Oko,
díky za článek o Panně Marii.
Blahoslavena jsi Panno Maria, tys nosila Syna Velkého Otce. Amen



Re: Tituly mariánské úcty. (Skóre: 1)
Vložil: JMK v Pondělí, 06. září 2010 @ 18:48:31 CEST
(O uživateli | Poslat zprávu)
Kdo má zatvrzelé srdce a nejeví ochotu chápat, tomu přetěžko něco vysvětlovat, Oko. Cizinec vždcky bude mluvit o Marii jako o ďáblovi-transvestitovi, Didymos tě bude posílat do pekla a církvi bude spílat do Babylonu a Mikael ti bez pardonu řekne, že jsi slizký had a kretén. Nic nového pod sluncem.



pokorná Mária vs. pyšná a drzá kráľovna nebies (Skóre: 1)
Vložil: lydia7 v Pondělí, 06. září 2010 @ 21:08:38 CEST
(O uživateli | Poslat zprávu)
V Magnificat je nápadné, že Mária sa ani raz nezmieňuje, že sa má stať matkou Božieho Syna. Je samozrejmé, že jej radosť tryská práve z toho, ale ona sama vysvetľuje, že jej radosť spôsobuje to, že Boh sa zachoval ako Spasiteľ (Lk 1:47) a ona sama sa považuje za niekoho, kto rovnako ako celé ľudstvo potrebuje spasenie.

"Budú ma blahoslaviť všetky pokolenia..." - nehovorí však "pretože mám byť matkou Božieho Syna", ale "pretože mi učinil veľké veci Ten, ktorý je mocný" (Lk 1:49). Inými slovami - jej myseľ napĺňa to, čo jej Boh učinil - nie to, čím je ona.

Ako však teraz vníma svoj vzťah k Bohu vo svetle týchto veľkých vecí, ktoré jej Boh učinil? Starý zákon vždy trval na výlučnej svätosti Božieho mena. Povýšili tieto veľké veci Máriu natoľko, že začal miznúť rozdiel medzi ňou a Bohom? Nič takého si Mária nemyslí. Ani v tejto intenzívnej duchovnej radosti nemá žiadne ilúzie, žiadne rúhačské myšlienky. Všetky pokolenia ju budú blahoslaviť, ale ona ihneď zaujíma svoje miesto ako stvorenie medzi ostatným stvorením; pre Máriu platí: "Jeho meno je sväté" (1:49)

Mária to, čo prežila, uvádza do širších súvislostí. "Pomohol Izraelovi, svojmu služobníkovi, pamätajúc svoje milosrdenstvo, ktoré zasľúbil naším otcom, Abrahámovi a jeho potomkom na veky" (1:54-55). Mnohokrát od svojho detstva počula doma, v synagóge alebo počas sviatkov o Božom povolaní Abraháma, o tom, ako z neho povstal národ, o Božích zmluvách s ním a s jeho potomkami, ako Boh ctil tieto zmluvy v minulosti a ako ich bude ctiť aj naďalej. Keď sa teda tá veľká vec stala jej, bola už schopná zaradiť si ju do správnych súvislostí. To, čo sa stalo, sa jej stalo ako súčasti jej národa, ale nie preto, že by sama bola nejako zvláštna, ale pre Božiu vernosť k Abrahámovi a k jeho potomstvu. Tátá súvislosť neznižuje jedinečnosť toho, čo sa stalo skrze ňu, ale pomohlo jej vidieť seba v správnej perspektíve ako súčasť Božích ciest s jej národom - jeho vyvolenia, histórie a cieľov. Vedomie tejto súvislosti nepochybne posilnilo jej vieru a súčasne ju chránilo v jej vznešenom postavení pred prehnaným pocitom osobnej dôležitosti. A tým, že Mária tento svoj postoj dáva najavo, pomáha nepochybne i našej viere.

zdroj: David Gooding "Lukášovo evanjelium"



Re: Tituly mariánské úcty. (Skóre: 1)
Vložil: salom v Pondělí, 06. září 2010 @ 21:59:38 CEST
(O uživateli | Poslat zprávu)
Nedelejte z pokorne biblicke Marii to "Monstrum" co neni. Samozrejme ze byla hrisna ,ale Buh si ji vybral z milosti ne podle zasluh..Tak jak si vybral Mojzise,nebyl by problem pro Boha si vybrat 'mene' hrisneho hebrejce nez vraha Mojzise.Je to jeho milost ,kterou dava komu chce .Proto hrisnici tezkeho kalibru a kriminalnici vchazeji zkrze Krista do Boziho kralovstvi. Tento odporny demon vydavajici se za Marii bude hrat vyznamnou roli v dobe souzeni..Drzte se pisma ne tradice a lidskych vymyslu a nezabloudite od pravdy v Kristu.




Re: Tituly mariánské úcty. (Skóre: 1)
Vložil: Willy v Pondělí, 06. září 2010 @ 23:36:37 CEST
(O uživateli | Poslat zprávu | Blog)
Už jsem tu četl hodně ohavností, hnusu v Božích očích a rouhání vůči Bohu, ale tento článek zatím všechno předčil!

Je veliká škoda, že se tady k tomu nemůže vyjádřit ta, jíž se to bytostně týká, tj. Marie - žena, která porodila Ježíše, našeho Pána a Spasitele, Jehož sama jako svého Spasitele a Pána přijala. Žena, která byla se svými syny a dalšími ženami po Kristově nanebevstoupení v Horní místnosti v Jeruzalémě, kde se spolu s učedníky jednomyslně modlili 10 dní do dne Letnic, kdy na ně Pán Ježíš Kristus vylil zaslíbení od Otce a oni přijali moc Ducha Svatého, kterým byli naplněni, a stali se svědky Pána Ježíše Krista v Jeruzalémě a v celém Judsku, Samařsku a až po nejzazší konec země.

Tato Marie by tu některé hnala a mluvila k nim slova, která by si, jak se říká, za rámeček nedali. Snad by si pak uvědomili, kolik bolesti způsobili Tomu, Koho ona porodila a milovala a který je kvůli takovým lidem stále i dnes Mužem bolesti, a nejen Jemu, ale i jí tím, jak o ní smýšlejí, jak ji nazývají a uctívají namísto Boha, jako by byla Bůh. Ach jo!

willy



Re: Tituly mariánské úcty. (Skóre: 1)
Vložil: martino v Úterý, 07. září 2010 @ 10:50:26 CEST
(O uživateli | Poslat zprávu)
Oko napsal jsi to hezky, ale jedno ti uniklo. Pohybuješ se na protestantském diskusním fóru a je téměř jisté, že budeš se svojí pravou vírou odpadlíky odmítnut. Navíc si zvolil téma, které jen vyvolá vlnu urážek a plivání. Já se zde cítím jako cizinec a proto jsem zde nezaložil jediné diskusní téma. Respektuji fakt, že toto je protestantský diskusní server a nepovažuji za vhodné zde šířit pravou a neporušenou křesťanskou víru, když vím, že je zde většina, která si zvolila křesťanství, které moc nebolí, které nehlásá půst, svátost smíření, eucharistii a další skutečnosti křesťanství postaveného na skále. Prostě jsem zde jen jako host, který považuji za svoji křesťanskou povinnost nemlčet k bludům, které zde někteří fanatici vykřikují do světa, mylně se domnívají, že za to obdrží věnec věčné spásy. To není žádný soud, ale jen konstatování v souladu s Písmem sv. Máme se za tyto nešťastníky modlit s nadějí, že jim Pán snad dopřeje, že se obrátí a správně poznají křesťanskou pravdu a dostanou se z té ďábelské smyčky do které je Satan zapletl, aby dělali co on chce, jak nám to krásně píše apoštol svatý Pavel. Tento svědek živé víry nás pravé křesťany povzbuzuje a ujišťuje, že jsme na správné cestě, když se držíme jeho slov, což odpadlíci zamlčují a ignorují. „ Víte jaké předpisy jsme vám dali z moci, které nám svěřil Pán Ježíš.“

 

Apoštol je nekompromisní a oznamuje nám živým křesťanům, že pokud se někdo drží zarputile nesprávné nauky, že takový člověk je na špatné cestě a tím si sám nad sebou vynáší rozsudek. Toto odpadlíci neradi slyší a proto považuji za nevhodné jim otevírat další pravdy, např. o Matce Spasitele, když mají rozvrácené myšlení a nevědí co se s nimi děje. Naše místo je v diskusi,  usvědčovat  a argumentovat tradicí a  Písmem svatým na které se odvolávají a přetvařují se jako by byli největší znalci, včetně i diskuse o Matce Spasitele,pokud zde toto téma uvedou. Můj názor nevnímej jako kritiku, ale jen jako názor, že jsme zde hosté a neměli bychom zde vystupovat jako moderátoři diskuse.  




Re: Tituly mariánské úcty. (Skóre: 1)
Vložil: Didymos v Úterý, 07. září 2010 @ 15:25:24 CEST
(O uživateli | Poslat zprávu)
Toto klanění Kristu býti má?
To Ježíš nad tímto jistě lká.
Jedině Kristus uctíván má být.
Však zajisté jed zkázy budete pít.



Re: Tituly mariánské úcty. (Skóre: 1)
Vložil: demagog (quokam@seznam.cz, http://www.bohu-a.svetu.cz/) v Pondělí, 13. září 2010 @ 22:35:05 CEST
(O uživateli | Poslat zprávu | Blog) http://www.bohu-a.svetu.cz/
Nebezpeci marianskeho kultu: http://bohu-a.svetu.cz/20955-nastrahy-marianskeho-kultu.html



Re: Tituly mariánské úcty. (Skóre: 1)
Vložil: Nematemne (kotozor@seznam.cz) v Středa, 15. září 2010 @ 08:41:51 CEST
(O uživateli | Poslat zprávu | Blog)
      Ahoj JMK,

      napsal jsi: "S tím vřele souhlasím. Proto máme v církvi jen ty biskupy, kteří byli dosazeni těmi, které dosadil Ježíš sám a kteří byli Ježíšovi podřízeni (respektive těmi, kteří byli dosazeni těmi, kteří byli dosazeni těmi....které dosadil Kristus). Říkáme tomu právě ta apoštolská posloupnost. Stejně tak souhlasím s tím odmítnutím nadřazenosti lidských požadavků nad Kristovo učení."

      Kde bereš jistou, že to té vaší apoštolské posloupnosti nevešli draví vlci, kteří mluví převracené věci?



Stránka vygenerována za: 1.74 sekundy