Re: Ako katolicka neviestka žehná vrahom (Skóre: 1)
Vložil: Elo v Sobota, 17. duben 2010 @ 16:19:09 CEST
(O uživateli | Poslat zprávu) | Ja sa nezastávam ani vojny Iraku, pretože zdieľam názor Jýána pavla II., ktorý niekoľkokrát podnikol pokus priamo aj neproiamo vo vzťahu k Buishovi,aby sito rozmnyslel, žiaľ bez účinku, a teraz vidno že mal pápež pravdu... Nezastávam sa ani toho, že Slováci poslal vojenskú jednotku v rámci nejakých medzinárodných záväzkov NATO... Len chce podčiarknúť, že toto je jedna vec a nezávislá od faktu, že biskup slúžil omšu a požehnal kríž padlých slovenských vojakov a pod.
1. Treba si uvedomiť, že tým, že s vojenskou posádkou ide kňaz, či duchovný nejakej cirkvi, ešte neznamená, že cirkev, prípadne kňaz, či duchovný tým podporuje vo všetkom vojnové akcie, ktorých sa vojaci dotyčnej jednotky zúčastnia... Vôbec nie... Ba aj keby cirkev vedela, že vojsko ide na vojnu do určitej miery nejasnú, či pochybnú, aj tak obyčajne neodmietne vojakom poskytnúť službu duchovného. Prečo? Pretože to je služba vojakom ako jednoducho ľuďom, veriacim, ktorí idú v rámci svojicch záväzkov. Pritom sa samozrejme rešpektuje svedomie vojakov a predpokladá sa, že ak veriaci sa na vojnu dali, že chápu jej zmysel v tom, že chcú hájiť nejakú spravodlivú vec: niekoho oslobodzovať, či pred niekým sa ubrániť. Kňaž, či duchovný cirkvi slúži veriacim, ktorý ako veriaci ľudia pomoc potrebujú, akoju potrebuje ktorýkoľvek veriaci v civile...
2.Omša za zosnulých vojakov je v KC úplne normálna, a môže sa slúžiť za kohokoľvek, dokonca aj za človeka, ktorý by mal povedsť vojnového zložinca. A priori predsa nemáme právo nikoho posielať do pekiel, a kedže akokatolíci veríme v možnosť pomoci aj po smrti z dôvodov, že veríme, že u Boha niet včerajška, ani zajtrajška, ale pre ktorého trvá stále "dnes"... A istevieme, že vyznávame aj o možnosti possmrtného očisťovania, ak duševnýc stav človeka sa nerovná čistej dokonalej láske,pretože "do neba nevojde nič nesvätého, nečistého" podľa knihy Zjavenia...
3. Požehnať kríž padlých hrdinov na ich cintoríne, či pamätníku je ako istý druh modlitby za dotyčných ľudí. Požehnanie nejakých vecí, predmetov sa totiž vždy chápe v spojitosti s ľuďmi, ktorých sa týka, ktorí ich používajú, a nechápe sa to nikdy ako nejaká mágia, a z predmetu sa nikdy nestane nejaký magický čarovný pomáhajúci prútik, a vždy je to podmienené vierou ľudí, ktorých sa to týka /pripomienka požehnania, modlitby, pomôcka na uvedomenie si toho.../.
A dokonca nikdy sa to nemôže uplatniť v zmysle negatívnom, teda akomodlitby za pomoc konať niečo zlé /zabíjať a pod,/, ale len dobré /zachrániť sa a pod./...
Teda tiež to vôbec nesúvisí so schvaľovaním, či neschvaľovaním ich vojenských skutkov. Za tie sa oni budú zodpovedať pred Bohom. POžehnanie či akákoľvke modlitba je príhovor u Boha za nich podľa Písma "modlite sa jeden za druhého"... Nie je to nikde v Písme zakázané a samo osebe nemôže byť takáto modlitba zlá. Naopak, je skutkom lásky a milosrdenstva.
Nechcem týmto rozprúdiť debaty o očistci, modlitbách za zosnulých /o tom sa už diskutovalo na GS naozaj dosť.../, len som sa pokúsil vysvetliť postoj cirkví, ktoré poskytujú duchovnú službu svojim veriacim vojakom... Pre duchovných to naaozaj nie je žiadna slasť, skôr veľké riziko, a bolo by im oveľa lepšie kdesi na fare, ale cítia v rámci svojho povolania slúžiť aj týcnto veriacim v ich naozaj ťažkých životných podmienkach, a preto odpovedajú na túto službu kladne...
|
|
|
